Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
23. apríl 2020

Kajetán a ďalší koristníci Smeru

O Ficových nominantoch sme nemali žiadne iúzie. No prípad Kajetána Kičuru si zaslúži pár doplňujúcich viet.
Kajetán a ďalší koristníci Smeru

Kajetán Kičura a Robert Fico. Foto: TASR – Martin Baumann

Napokon to nie je také neuveriteľne drzé a bezcitné, ako to chvíľu kolovalo éterom: Kičura nie je obvinený z toho, že by bral úplatky zo zákaziek na rúška a ochranné pomôcky krátko pred svojím odvolaním a ešte si aj za to kupoval byty v lukratívnej bratislavskej časti.

No aj tak to podľa obvinení vyzerá, že Kičura nepôsobil na čele Správy štátnych hmotných rezerv ako úradník, ale ako koristník. Z uznesenia Ústavného súdu, z ktorého cituje Denník N, vyplýva, že Kičura bral úplatky za zákazky špeciálneho materiálu od firmy ZVS Holding, dialo sa tak v rokoch 2012 až 2018. Kičura sa zjavne cítil bezpečne, za to obdobie si zobral bokom 220 680 eur, jednotlivé sumy schovával do splátok pôžičiek na účet svojho otca. 

Možno zobral za tie roky ešte viac, len sa na to ešte neprišlo, možno nešlo len o bokovky do rodinného rozpočtu, ale sa vedel či musel podeliť, ale možno sa hral len na vlastnom piesočku.

Aj kvôli odpovediam na ďalšie otázky je kľúčové, že generálny prokurátor dal návrh na jeho väzobné stíhanie a Ústavný súd včera tejto žiadosti vyhovel. Kičura tak už nebude môcť na slobode ovplyvňovať iných ani iní nebudú môcť vplývať na Kičuru. 

Jeho pôsobenie na čele strategickej štátnej inštitúcie nie je len morálnym zlyhaním jednotlivca, je obžalobou niečoho väčšieho, siete ľudí, z ktorej bolo utkané podsvetie Smeru.

Za všetko hovorí len fakt, že pred vyše rokom chcel Robert Fico dosadiť na Ústavný súd okrem seba ešte dvoch sudcov, Moniku Jankovskú a Kajetána Kičuru. Predstavme si štát, v ktorom by mal Smer v roku 2019 parlamentnú väčšinu, akú mal len pred pár rokmi. Ústavný súd by opäť na ďalších dvanásť rokov neformovali tí lepší z právnej obce, azda ani tí priemerní, ale tí horší a najhorší. 

Presne na obchodnícky spôsob, akým Fico chápal štát a obsadzovanie pozícií svojimi ľuďmi. Jankovská sa dostala tak vysoko preto, že svojho času uzavrel mier s Bohumilom Hanzelom, ktorý sa pred desiatimi rokmi rozrozprával o tom, z akých peňazí Fico kedysi vlastnou hlavou zakladal Smer. Hanzel si ako cenu za mlčanie vypýtal kariéru pre Jankovskú a hoci túto ženu postupne sprevádzala čoraz horšia povesť, Fico ju opakovanou osobnou intervenciou presadzoval do Súdnej rady a keď to nevyšlo, chcel ju povýšiť na Ústavný súd.

Inzercia

Rovnako bolo Ficovým želaním dostať na Ústavný súd Kičuru, ten sa minulý rok pred ústavnoprávnym výborom hrdo priznal, že sú s Ficom osobní priatelia, a hájil bezpečnostnú zákazku svojho úradu pre Bödörov Bonul. 

Fico však prehral svoj boj o obsadenie Ústavného súdu, prehral aj parlamentné voľby, a tak sa kruh takmer do roka a do dňa uzavrel: Jankovská a Kičura sa nestali ústavnými sudcami, ale obvinenými, o ktorých noví ústavní sudcovia rozhodli, že patria do väzby, kde budú stíhaní.

Nie je náhoda, že takto končia Ficovi nominanti. Ficov azda najbližší človek, Norbert Bödör, s ktorým sa pravidelne stretával na Úrade vlády aj mimo neho (o Ficovi a Bödörovi viac v tomto texte), už podľa informácií TV Markíza presťahoval seba aj svoju rodinu do zahraničia, mal by sa zdržiavať v Dubaji.

Kičurovo zatknutie je tak pre Fica ďalšou osobnou ranou. Ak tomuto jeho priateľovi napadnú vo väzbe chmúrne myšlienky – napríklad si položí otázku, prečo má práve on medzi prvými pykať za to, čo robili predsa nad ním aj vedľa neho mnohí ďalší, pretože tak to bolo vo Ficovom a Kaliňákovom svete príležitostí, služieb a protislužieb tolerovanou normou –, otrasie to aj ďalšími postavami smeráckeho podsvetia. 

Kičura by s dnešným pocitom ublíženosti a skrivodlivosti mohol aspoň vo väzbe naplniť verejný záujem: prezradiť viac o povahe väzieb, z ktorých dlhé roky profitoval, o tom, čo si systém pýtal od neho, či zákazky s Bonulom alebo zbrojármi neboli želaním vyššej moci a či čierne peniaze z jeho úradu netiekli aj inými smermi než na účet vlastného otca.

Nevieme, čo tejto krajine prinesie Matovičova vláda. Ale napriek všetkým pochybnostiam okolo novej moci, napriek koronakríze, ktorá pohltila naše životy, si treba nadlho vryť do pamäti tento obraz dekadencie Ficovej éry. A nezabudnúť, čo znamená, keď štátu vládnu koristníci.

Odporúčame