Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
23. apríl 2020

Žiadne góly, preteky, zápasy. Aký je život športového novinára

Nehrá sa, nepreteká a slabne inzercia. Čomu čelia športoví novinári?

Žiadne góly, preteky, zápasy. Aký je život športového novinára

Komentátor RTVS Pavol Gašpar. Foto - P. Rábara

Liverpool má ešte nádej, Hontianska Vrbica už ani tú. Rus zabehol 100 kilometrov okolo svojej postele. Manželka mu varila a púšťala hudbu. Taliani zatiaľ nerozhodli o obnovení tréningu v Serie A. 

Takéto a podobné titulky môžeme tieto dni čítať na stránkach športového spravodajstva našich médií. Väčšina ich obsahu sa totiž pre pandémiu zúžila na informovanie o náhradných termínoch športových podujatí, prípadne ešte správach o tom, ako si známi športovci krátia čas v izolácii. 

Ako sú však na tom športoví novinári a komentátori? Kým ostatní kolegovia z brandže majú pre koronavírus tém vyše hlavy, títo žurnalisti sa musia popasovať s viacerými výzvami. 

Čím žijú športoví novinári

„Zmenilo sa asi úplne všetko. Nemáme priame prenosy a to, čo robí športové vysielanie športovým vysielaním,“ hovorí pre Postoj Pavol Gašpar, hlavný hokejový komentátor a vedúci priamych prenosov v RTVS. 

Gašpar potvrdzuje, že v drvivej väčšine v spravodajstve iba mapujú dôsledky pandémie na svet športu. „Klasické správy o tom, kto koho zdolal, aký rekord prekonal, to chýba aj novinárom aj všetkým športovým divákom,“ vraví. 

Človeku so známym hlasom z hokejových zápasov chýba najmä komentovanie. Ako hovorí, každoročne si dá po jarných mesiacoch v júni trochu pauzu od komentovania, ale netrvá to dlho. „Ten pocit za mikrofónom, keď vám zasvieti červená, dostanete pokyn z réžie a môžete vysielať – to je ozaj silná droga. Žiadna iná činnosť to nevynahradí,“ dodáva.

Šport a prenosy chýbajú aj šéfredaktorovi portálu Cycling-Info.sk Lukášovi Timkovi, no tieto dni prežíva veľmi ťažko pre niečo iné. „Desaťročná práca sa tratí medzi prstami bez väčšej nádeje, že sa to zmení, pretože marketing bude dlho v útlme a budú sa škrtať naň financie. Tiež ma mrzí, že sme dva roky pripravovali nový a veľmi špecifický športový portál, ktorý zhltol množstvo času a financií za zložité programovanie. Teraz ostal stáť,“ vysvetľuje situáciu svojho projektu Timko, ktorý tiež komentuje živé prenosy Tour de France zo štúdia RTVS. 

Obsah musí byť

Napriek aktuálnej situácii musia športové médiá stále prinášať obsah, čo je tiež výzvou. 

Zostavovanie publikačného plánu je podľa Timka veľmi obmedzené a z pôvodného modelu 12 článkov týždenne v tejto fáze roka padli na štyri. „S kolegami sme sa dohodli na tom, kto môže a chce pomáhať projektu ďalej, kto, naopak, už bez financií nemôže. Vnímam aj sám na sebe, že na rozdiel od klasického obdobia off season nemám motiváciu vymýšľať nové a nové témy, rovnako už nie je na ne k dispozícii tím ľudí,“ uviedol. 

Problémom je podľa neho fakt, že desať rokov budoval fungujúci tím odborníkov, redaktorov, ktorí sa vyznajú v problematike, no teraz ich stratil. „Aj keby sa všetko vrátilo do normálu, automaticky sa nevrátia. Tí šikovní sa uplatnia inde,“ vraví. 

Malé obdivovateľky sledujú švajčiarskeho cyklistu Mathiasa Franka počas prípravy na prvú etapu virtuálnych pretekov Digital Swiss 5, ktoré vyvrcholia v nedeľu 26. apríla. FOTO TASR/AP

Koronavírus ovplyvnil aj prácu veľkého redakčného tímu, ako je ten v denníku Sme. „Ak chcete čitateľovi ponúknuť čo najlepší servis, s prácou na jednotlivých projektoch musíte začať aj pol roka či rok dopredu,“ hovorí editor športového spravodajstva SME.sk Igor Dopirák a pripomína, že aktuálne mali vrcholiť prípravy na MS v hokeji, ME vo futbale či letnú olympiádu.

Inzercia

„V súčasnosti je našou prácou vytváranie originálneho a pestrého obsahu. Vytvorili sme seriály Športuj doma a Najlepšie virály, ktoré majú za cieľ povzbudiť či pobaviť čitateľa,“ dopĺňa. 

Nie menej práce majú aj v RTVS. „Počas klasickej sezóny prichádza práca sama a vieme, čo môžeme čakať. Teraz si každý z nás musí témy hľadať veľmi prácne,“ konštatuje Gašpar s tým, že tematické stvárňovanie je teraz na autorskej invencii každého redaktora. Tí si musia v prípade rozhovorov lepšie naštudovať informácie o športovcovi. „Úplne inak trávia dni športovci, ktorí žijú sami, a tí, čo majú rodiny. Treba ísť viac do hĺbky ako pri bežných pozápasových rozhovoroch,“ poznamenáva. 

Problematický bol pre RTVS úvod pandémie, pokračuje Gašpar a pripomína, že reláciu Góly body sekundy skrátili na desať minút. Postupne sa však dostávajú do režimu, keď im tento čas prestáva stačiť a začínajú prinášať aj viac vlastného obsahu, napríklad záznamy z významných športových udalostí.

„V spolupráci so slovenským olympijským výborom chystáme nový projekt a taktiež jeden priamy prenos, aký sme doposiaľ nevysielali. Ale viac nemôžem prezradiť, lebo ide o prekvapenie,“ dodáva. V máji by tiež chceli vysielať športové diskusné relácie, pretože tém je podľa neho veľa. 

Aj Igor Dopirák sa nazdáva, že informácie o presunoch podujatí môžu frustrovať a nudiť každého fanúšika. Športový novinár musí však byť podľa jeho slov stále v strehu a taktiež hľadať súvislosti.

 „Čo sa týka činnosti športovcov, stále ma baví sledovať, kam až siaha ľudská predstavivosť. Ukazujú, že maratón sa dá zabehnúť aj na dvore a Ironman absolvovať vo vlastnom dome. Je to fascinujúce a inšpirujúce. Navyše, tieto aktivity ponúkajú ľuďom relax a dokážu ich zabaviť, čo je v týchto dňoch dôležité,“ myslí si editor Sme.sk.


Športoví novinári Igor Dopirák, Pavol Gašpar a Lukáš Timko.

Nájdu sa pozitíva?

Aké by mohli plynúť zo súčasnej situácie pozitíva pre svet športu, fanúšika a novinára? 

Podľa Pavla Gašpara si začneme šport viac vážiť. „Šport bol neuveriteľne dostupný a valil sa na nás z každej strany. Takmer všetko sa dalo sledovať v televízii alebo na internete,“ hovorí a dodáva, že keď sa uskutočnia prvé veľké športové podujatia aj s divákmi, pôjde o nenahraditeľnú emóciu. 

Igor Dopirák vidí pozitívum napríklad v tom, že športovci po celom svete finančne podporujú lekárov a zdravotníkov, kluby usporadúvajú zbierky, fanúšikovia vypredávajú virtuálne zápasy a niektoré štadióny sa menia na poľné nemocnice.

„Za pozitívny jav môžeme považovať aj situáciu na futbalovom trhu. Pred pandémiou koronavírusu sa pohybovali ceny najlepších hráčov okolo 200 miliónov eur, čo je šialené. Kluby sa predháňali v tom, kto kúpi drahšieho hráča. To sa po pandémii zmení,“ domnieva sa.

Lukáš Timko pozitíva zatiaľ nevníma. „Ale možno sa nejaké predsa len objavia. Ukáže čas. Minimálne dostal človek podnikajúci v tejto oblasti príležitosť stíšiť každodenné pracovné nasadenie. Je to varovanie zhora, že si treba ešte viac vecí vážiť,“ uzatvára. 

Odporúčame