Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
22. apríl 2020

Armáda pri karantenizácii osád zvolila riešenie, ktoré dokáže zvládnuť

Rozhovor s Igorom Andrém, ktorý sa venuje pomoci Rómom na Spiši.

Armáda pri karantenizácii osád zvolila riešenie, ktoré dokáže zvládnuť

Igor André v osade pri obci Krížová Ves. Foto – Adam Takáč

Igor André absolvoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval ako učiteľ na základnej škole v Nálepkove a momentálne vedie neziskovú organizáciu Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie, ktorá sa venuje práci s Rómami. Žije v Levoči. 

Rozprávali sme sa o aktuálnej téme testovania v rómskych osadách, ale aj o tom, ako epidémia poznamenala život v týchto komunitách.

 

Okolo testovania v rómskych osadách a následnej karantenizácie niektorých z nich sa rozprúdila pomerne veľká debata. Niektoré mimovládne organizácie túto operáciu kritizovali. Vy pracujete s Rómami v teréne. Aký je váš názor?

Keď som na začiatku počul len strohú informáciu, že armáda ide testovať Rómov, tak som sa trochu zháčil. Prvé mi napadlo, že ak sa to dobre neodkomunikuje vo vnútri týchto komunít, tak to môže viesť k strachu, pokusom o útek alebo až k nepokojom. Potom som videl, ako prebehlo prvé testovanie v Jarovniciach, a nemal som pocit, že ide o katastrofu. Že by si štát chcel na Rómoch niečo dokazovať. Dobré je aj to, že občania videli, že armáda má techniku a kapacity na to, aby takúto operáciu uskutočnila.

Pôsobíte vo viacerých rómskych komunitách v okolí Kežmarku. Zaznamenali ste v nich pre testovanie nejaké napätia?

Nezachytil som nič také.

Potrebu testovania v rómskych osadách nikto veľmi nespochybňoval. Okrem účasti armády bolo najviac kritizované rozhodnutie uzavrieť celé lokality do karantény. Bola v nich možná nejaká forma čiastkovej karantenizácie?

„Videl som, ako prebehlo prvé testovanie v Jarovniciach, a nemal som pocit, že ide o katastrofu. Že by si štát chcel na Rómoch niečo dokazovať.“  Zdieľať

Podľa mňa urobila chybu aj Pellegriniho vláda, že týchto navrátilcov zo zahraničia pustila akože do domácej karantény, ale aj Matovičova vláda, keď to hneď po nástupe nezatrhla. Známy je ten prípad, keď sa jeden človek otočil dvakrát, aby priviezol ľudí z Anglicka, a sám bol nakazený. Teraz už autority čelili tomu, že nákaza sa v týchto lokalitách začala šíriť nekontrolovane. Na začiatku sa ešte pokúšali oddeliť chorých, snažili sa ich izolovať v škole, ale už sa to nedalo zastaviť. S tými informáciami, ktoré teraz mám, sa prikláňam k tomu, že plošná karanténa bolo správne rozhodnutie.

To znamená, že nejaká zonácia vo vnútri osád už nebola možná?

Žehru poznám, viem, ako to tam vyzerá. Je to pomerne rozľahlá osada a de facto ju tvoria tri odlišné lokality. Jedna, situovaná v pahorku Dreveník, je veľmi chudobná. Tam nejaká zonácia neprichádzala do úvahy. Keby sa táto časť oddelila, tak v tých ostatných dvoch častiach, kde sú bytovky a lepšie rodinné domy, sa možno o nejakej zonácii dalo uvažovať. Lenže to by vyžadovalo ešte väčšie nasadenie príslušníkov armády, ktorí by to kontrolovali.

Čiže to rozhodovanie o karanténe závisí aj od typu lokality?

Presne tak. Zoberme si Bystrany. To je kompaktná osada, ktorá je akoby v lieviku ohraničenom dvoma brehmi. Tiež sú tam murované domy a bytovky a je to tak tesne vedľa seba, že si tam nejakú zonáciu neviem predstaviť. Veľmi ťažko by sa to dalo urobiť aj v Krompachoch. Pri spôsobe života, aký tam funguje, a type obydlí. Tam dokonca nie je ani prístup k pitnej vode. Keď ľudia chodia pre vodu, stretávajú sa, riziko nákazy je veľké. Muselo by tam byť nasadených naozaj veľa ľudí, aby dokázali kontrolovať individuálnu karantenizáciu. Z tohto pohľadu si armáda zvolila riešenie, ktoré dokáže kapacitne zvládnuť. Berte to ale ako môj osobný názor. Viem, ako tieto osady vyzerajú, ale nie som expert na karantenizáciu.


Testovanie Rómov v obci Bystrany. Foto – TASR/František Iván

Ako funguje zásobovanie osád, ktoré sú v karanténe?

V Bystranoch fungujú obchodíky v rámci osady. Na hranicu karantény im dovezú tovar, ktorý si oni potom prevezmú. To je jeden model. Potom je druhý model, keď jeden obchodný reťazec ponúkal balíčky za ceny, ktoré sú v obchode. Problém bol s tým, že v týchto balíčkoch boli veci, ktoré ľuďom nie celkom vyhovovali, a zrušilo sa to. V Žehre to teraz funguje aj tak, že ľudia zvonku, napríklad príbuzní, robia pre Rómov v karanténe nákupy a dovezú im ich na hranicu osady. Fungujú tam aj mobilné bankomaty.

Nezachytil som, že by bol nejaký problém so zásobovaním pre tých ľudí, ktorí majú peniaze. Pre tých najchudobnejších sa začala organizovať potravinová pomoc prostredníctvom mimovládnych organizácií a Úradu splnomocnenca pre rómske komunity. Tá však spôsobuje napätie. Pretože kto rozhodne, že nejaká rodina je chudobná a iná, ktorá má len o päť eur viac, už nie je? Viac ako zásobovanie je tam problém, že niekto dostane niečo zadarmo a iný za to musí platiť.

Dá sa to nejako riešiť?

Vojaci v Krompachoch mi hovorili, že práve tu by veľmi uvítali pomoc mimovládok. Jednak aby obyvateľom vedeli vysvetliť pravidlá, na základe ktorých sa pomoc distribuuje, a tiež aby vysvetľovali ľuďom, ako sa majú v karanténe správať, a chránili tak zdravie svoje aj okolia. Vojaci s tým nemajú skúsenosť a terénni sociálni pracovníci, ktorí to robia, tiež nemajú neobmedzené kapacity. Preto by boli vďační za pomoc mimovládnych organizácií, ktoré skúsenosti majú.

Keď sme sa boli pozrieť v osade v Krížovej Vsi, malo rúška na tvárach len minimum ľudí. Ak idú do mesta, už si ich nasadia. Ako zabezpečiť, aby hygienické opatrenia fungovali aj vo vnútri osád?

Jediným riešením asi je, aby starostovia aj cez členov MOPS (miestne občianske poriadkové služby – pozn. red.) upozorňovali obyvateľov, že pokiaľ sú vonku, majú ich nosiť, pretože je to povinné. Samozrejme, sami majú ísť príkladom. Niekedy je však prístup miestnych autorít lajdácky a nevynucujú to.

Inzercia

Ďalšou vecou je, že stále medzi niektorými koluje fáma, že Rómov nemôže koronavírus zasiahnuť a je to „gadžovská“ choroba.

Nezmenia názor, keď vidia, že sa už nákaza rozšírila vo viacerých osadách?

Keď sa aj v médiách objavia správy, že v niektorej komunite prepukla nákaza a, nedajbože, niekto z Rómov jej podľahol, rýchlo sa to začne medzi nimi šíriť a budú si dávať väčší pozor.

Ako teraz funguje terénna sociálna práca v osadách?

Je menej stretnutí a viac sa telefonuje. Ak je nutné sa stretnúť, tak na miestach, kde sa dá dodržať bezpečná vzdialenosť.

Ako v osadách, kde veľa detí nemá prístup k počítačom a internetu, dnes funguje vzdelávanie?

Veľa závisí od prístupu jednotlivých škôl a učiteľov. Sú učitelia, ktorí sa aj v tejto situácii snažia byť so svojimi žiakmi v kontakte a aj osobne im distribuovať úlohy. Aby deti úplne nestagnovali. Niekde zase volia prístup, že to nechávajú takpovediac plávať s tým, že budúci školský rok sa budú snažiť učivo dobehnúť.

Pracovali ste aj ako učiteľ a cez program Teach for Slovakia ste učili rómske deti. Je táto situácia pre nich obzvlášť ohrozujúca?

V tom, že vedomostná priepasť medzi tými, ktorí majú lepšie sociálne zázemie, a tými chudobnejšími sa ešte viac prehĺbi. Rodičia z tých najchudobnejších komunít nie sú schopní školu nahradiť. Ani z desiatich percent.

Je problémom aj výpadok stravovania?

Je to obrovský problém. Už som aj zachytil vyjadrenie ministra Milana Krajniaka, že by sa pre tie najchudobnejšie deti otvorili jedálne a za nejakých prísnych hygienických opatrení by sa im distribuovalo jedlo. V týchto komunitách by to veľmi pomohlo.


Igor André. Foto – Pavol Rábara

V dvoch obciach kežmarského okresu pomáhate organizovať svojpomocnú výstavbu nájomných bytov pre Rómov. Ako pandémia ovplyvnila tieto aktivity?

Prečítajte si tiež:
Správa z testovanej osady: prečo my, keď inde sú na tom horšie? (reportáž) Zdieľať

My sme, našťastie, v záverečnej fáze, keď sú už domy skolaudované a takmer úplne pripravené na to, aby sa do nich mohli nasťahovať ľudia. Jediná komplikácia je, že v obci Krížová Ves nemôže starosta momentálne vyčleniť viac ľudí na ich dokončenie, pretože ich zamestnáva stavba telocvične pri základnej škole. V ďalšej obci, Ihľanoch, si to Rómovia sami dokončujú, pretože vďaka pôžičkám majú financie.

Skôr súčasná situácia ovplyvňuje ďalšiu fázu projektu, v ktorej sme chceli začať s výstavbou ďalších domov. Nemôžeme teraz robiť výber ľudí a celé sa to pozastavilo.

Aj keď pandémia skončí, ekonomické problémy budú trvať ešte dlhý čas. Ako to zasiahne Rómov v tomto regióne?

Je jasné, že ekonomicky to zasiahne celú spoločnosť, Rómov však ešte viac. Nechcem sa hrať na ekonomického prognostika, ale myslím si, že finančné problémy môžu nastať u tých, ktorí majú pôžičky a stavajú si domy. Je pravda, že sa posunie termín ich splatenia, ale potom môžu prísť väčšie úroky, čo by pre mnohých bola veľká záťaž. Doľahne to najmä na Rómov, ktorí sa v poslednom období finančne pozviechali, no nemajú vytvorené žiadne rezervy.

Už teraz je isté, že rómskym pracovníkom v okolitých fabrikách hrozí strata práce. Firmy v regióne nedostávajú zákazky zo zahraničia, utlmujú teda výrobu a to sa určite dotkne mnohých Rómov, ktorí tam pracujú. Zároveň si myslím, že ak odstávka nebude trvať veľmi dlho, môže sa to opätovne naštartovať a zavolajú ich späť.

Ďalšou skupinou sú tí, čo pracujú na stavbách. Osobne som čakal, že týchto ľudí by to mohlo obísť, ale je pravda, že investori si teraz budú dávať väčší pozor na ďalšie investície. Možno však bude väčší dopyt po individuálnej výstavbe a tým, ktorí pracujú na týchto typoch stavieb, to veľmi neublíži.

Odporúčame