Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vláda Politika
20. 04. 2020, 20:43

Aspoň na chvíľu si predstavme Matovičovu vládu bez rúška

Koaličná väčšina schváli tento týždeň programové vyhlásenie vlády, ktoré vzniklo zo straníckych sľubov spred koronakrízy. Čo sa z toho môže naplniť?

Aspoň na chvíľu si predstavme Matovičovu vládu bez rúška

Igor Matovič a Boris Kollár. Foto: TASR – Jakub Kotian

Premiér Igor Matovič mal včera pravdu, keď predložené programové vyhlásenie vlády (PVV) označil za najambicióznejšie v doterajšej slovenskej histórii.

Nová vláda sa chystá vymiesť korupciu, prekopať súdnictvo či prokuratúru, aby sme žili v spravodlivom štáte, rozvinúť sociálny štát, ktorý zvýši komfort rodín s deťmi aj dôchodcov, výrazne zlepšiť zdravotníctvo a začať so stavbou nových moderných nemocníc, zabezpečiť výborné školstvo, debyrokratizovať krajinu, aby sa podnikalo lepšie a slobodnejšie.

Vždy keď bol Smer v opozícii, útočil na vládnucich politikov ako na pravicových netvorov, teraz však čelí vláde, ktorá má podľa programového vyhlásenia doširoka roztvorenú sociálnu náruč a navyše je v koronakríze nútená bezprecedentným spôsobom rozprestrieť sieť štátnej pomoci.

Celkom v tieni korony

Lenže programové vyhlásenie je najambicióznejším aj celkom v inom zmysle, než to deklaruje Matovičova vláda – ešte žiadna začínajúca vláda sa nezaväzovala k cieľom, ktoré by tak málo zodpovedali charakteru najbližších mesiacov, možno aj rokov.

Do zatiaľ najdlhšieho programového vyhlásenia sa zmestila väčšina z toho, čo pred voľbami – a v letopočte pred koronou – sľubovali štyri vládne strany, tri z nich v pomerne rozsiahlych straníckych programoch.

Je vcelku prirodzené, že tieto sľuby sa zo zotrvačnosti preniesli do vládneho programu, lebo v tejto chvíli je nemožné nadizajnovať svet, ktorý vzíde po epidémii.

V tom optimistickejšom scenári máme zo zdravotného hľadiska to najhoršie za sebou, preto by prepad aj následný rast ekonomiky mohol tento a nasledujúci rok vyzerať podobne ako počas finančnej krízy – nemecké HDP padlo v roku 2009 o takmer 6 percentuálnych bodov, v nasledujúcich dvoch rokoch vzrástlo dokopy o 8 percent, podobne reagovala aj slovenská ekonomika. Keby mal priebeh ekonomickej koronakrízy krivku v tvare V, Matovičova vláda by mala ešte šancu realizovať mnoho zo svojich sociálnych a výdavkových sľubov.

No sú aj pochmúrnejšie scenáre, podľa ktorých sa do vynájdenia účinného a schváleného lieku či vakcíny nebudeme môcť vrátiť do normálu, pričom dnes sme tak stále len na začiatku epidémie. Ak by napríklad od tejto jesene do budúcoročnej jari prišla nová vlna nákazy, čo by bolo vlastne z nového programového vyhlásenia aktuálne o takomto čase o rok?

Matovičova vláda tak nepredložila ani tak programové vyhlásenie, ako skôr jeho prognózu do zajtrajšieho, oveľa lepšieho počasia.

Aj keby bol ekonomický a spoločenský dosah koronakrízy vo výsledku relatívne mierny, pohľad do PVV ponúka viaceré konfliktné línie, ktoré môžu terajšiu vládu destabilizovať.

Veľké výdavky a dobrá diagnóza

Už na prvý pohľad je zrejmé, že program je šitý trochu horúcou ihlou. Akoby mu chýbal jeden editor – každá koaličná strana si doň zapracovala svoje priority.

Tam, kde sa ciele koaličných strán líšia, PVV používa formulácie ako „zvážime“. Odborné konflikty sa tak odkladajú na neskôr.

Jeden príklad za všetky: V kapitole o verejných financiách sa píše, že vláda chce zvážiť návrat k rovnej dani (prianie SaS). Súčasne však zváži vyššie zdanenie oligopolov a monopolov (prianie Sme rodina). Pre ktorý variant (alebo ich kombináciu) sa napokon koalícia rozhodne? A ako dospeje ku konsenzu?

Takýchto podstatných detailov je v PVV viac. Vláda sa na jednej strane hlási k zodpovednému hospodáreniu a cieľu dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, hoci z pochopiteľných príčin odložený do roku 2024.

Zároveň sa vláda zaväzuje k veľkým výdavkom. Jedna vec je projekt výstavby nájomných bytov, čo je priorita Sme rodina. Tu vláda preskúma, či bude pre Slovensko schodné vyňať tieto výdavky z okruhu verejných financií a manažovať tento projekt na spôsob rakúskeho ASFINAG-u.

No veľké výdavky si vyžiada napríklad aj priorita ministra zdravotníctva v podobe výstavby univerzitnej nemocnice Bratislava Rázsochy či stavba dvoch nemocníc v regiónoch.

Vláda chce dodržať aj záväzok zvyšovať výdavky na obranu na úroveň 2 percent HDP do roku 2024, čo si je po pandémii len ťažké predstaviť. Súčasne chce vláda zvyšovať výdavky na zdravotníctvo o 0,3 percenta ročne.

Zníženie únikov na DPH na úroveň priemeru EÚ by mohlo do štátneho rozpočtu priniesť 600 miliónov eur ročne, no to zrejme nepostačí na krytie všetkých výdavkových cieľov vlády. Ani zvýšenie váhy konceptu „hodnoty za peniaze“ pri výdavkoch.

Veľmi sľubne je spracovaná kapitola o hospodárskej politike. Presne totiž diagnostikuje základný problém, ktorý tu počas vlád Smeru vznikol: „Slovensko dlhé roky pokračovalo v postupnom dobiehaní ekonomickej úrovne pôvodných členov Európskej únie. Tento proces sa v posledných rokoch zastavil. Pokračovanie v konvergenčnom procese slovenskej ekonomiky potrebuje nový impulz.“ 

PVV to chce dosiahnuť kombináciou zvyšovania produktivity a stavaním na už existujúcom ekosystéme okolo automobiliek a ich dodávateľov.

Autori kapitoly si uvedomujú dvojkoľajnosť slovenskej ekonomiky, ktorú na jednej strane tvoria relatívne dobre manažované a vysoko produktívne zahraničné firmy a na druhej strane domáce firmy, ktoré v produktivite zaostávajú. Toto je jedna z príčin, prečo mzdová úroveň nerastie rýchlejšie.

Vláda to chce premyslene riešiť zatraktívnením podnikania a tým aj zvýšením súťaživosti v ospalejšej časti našej ekonomiky. Dostala sa sem aj zmienka o rodinných podnikoch. Jednoduchšie malé a stredné podnikanie by tiež malo prilákať ženy či starších ľudí.

Za zmienku tiež stojí kapitola o energetike. Veľkým problémom sú vysoké ceny energií pre podniky i domácnosti. Vláda sa chce tomuto problému venovať a vpustiť do energetiky čo najviac konkurencie, ktorá by tlačila na cenu. Dotovanie výroby elektriny z hnedého uhlia má byť ukončené do konca roku 2023. Ruka v ruke s tým má kráčať premena ekonomického modelu Hornej Nitry. PVV tiež sľubuje preverenie doterajšieho procesu výstavby jadrovej elektrárne v Mochovciach. 

Trochu schizofrenicky vyznieva postoj PVV k slobode prejavu. Na jednej strane chce vláda preskúmať ďalšie možnosti, ako bojovať proti šíreniu „hoaxov“ a „dezinformácií“ normami trestného práva. Na druhej strane sa v PVV píše: „Tento boj však nikdy nesmie oslabiť podstatu slobody slova ako východiskového princípu demokracie.“

Zvláštne dane chce vláda uvaliť na ekonomické renty oligarchov z korupcie. Nie je jasné, o čo by malo ísť. Ak niekto nadobudol majetok nezákonným spôsobom, súd môže aj dnes uložiť trest prepadnutia majetku. Netreba žiadne „dane z korupcie“.

V kapitole o zdravotníctve sa zase píše, že vláda sa pousiluje „o výraznejšie posilnenie svojej pozície v oblasti zdravotného poistenia“. Je to pozoruhodná ambícia vzhľadom na to, že 3 milióny Slovákov sú poistené v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Proti korupcii – občas až za hranu

Matovičova vláda získala mimoriadne silný mandát na nastolenie spravodlivého štátu, v ktorom budú polícia, prokuratúra a súdy konečne napĺňať svoje poslanie. Aj PVV dáva dôvod k optimizmu, že štvorkoalícii nebude v tejto oblasti chýbať chuť ani odvaha. O reálnosti zmeny však viac než znenie vládneho programu napovie to, akí budú noví členovia Súdnej rady, kto sa stane šéfom Najvyššieho súdu, generálnym či špeciálnym prokurátorom.

Samozrejme, doménou najsilnejšieho OĽaNO je zápas s korupciou, čím PVV začína ako svojou prioritou. Vláda chce prijať nové protikorupčné nástroje, zavedie sa napríklad štátny register verejných funkcionárov a ich majetkových priznaní, každý verejný funkcionár bude mať povinnosť uviesť prírastok majetku v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Rôznymi opatreniami sa vinie ako niť zažratá nedôvera voči štátu a jeho inštitúciám, ktorú chce nová vláda vyliečiť absolútnou transparentnosťou, pred ktorou by už nemal nikto uniknúť.

Vrcholí to až bizarnými nápadmi: policajný prezident a ďalší vrcholoví predstavitelia polície aj policajnej inšpekcie majú byť pri prijímaní na vysoké riadiace funkcie podrobení detektoru lži, pričom toto vyšetrenie majú absolvovať minimálne jedenkrát ročne. Ide pritom o nevedeckú metódu, ktorá má v silových zložkách isté opodstatnenie len v špecifických prípadoch, nie ako súčasť personálnej politiky na najvyšších miestach, kde to možno ľahko zneužiť.

Touto kombináciou nedôvery s požiadavkou totálnej transparentnosti však vláda nastražuje pascu aj sama sebe: zavedenie hmotnej zodpovednosti, ktorou sa majú trestať funkcionári za chybné nakladanie s verejnými prostriedkami, môže viesť k paralýze verejnej správy. Na Slovensku sme si zvykli za úradníckym rozhodnutím, ktoré sa ukáže ako chybné, neefektívne či nákladnejšie, automaticky vnímať korupčnú motiváciu.

No ďalšie posilnenie atmosféry, že za každou chybou je potenciálny zločin, môže mať za následok, že v preformalizovanom svete bude lepšie neprijímať žiadne úradnícke rozhodnutia. Aj na to riziko treba myslieť, ak sa protikorupčný zápal preženie. 

Bonus pre konzervatívcov

Progresívne kruhy si mohli aj pri čítaní tohto PVV opakovane uvedomiť, čo spôsobilo vypadnutie PS/Spolu z hľadiska ideológie novej vlády. SaS aj Za ľudí síce vpašovali do programu aj liberálne znejúce požiadavky, ale angažované pasáže o rodovej rovnosti či sexuálnych menšinách tu nenašli svoje miesto.

Ak sa v programe hovorí o vyrovnávaní rozdielov platov a dôchodkov medzi mužmi a ženami, ktoré vznikli „z dôvodu materstva“ či o zavedení inštitútu otcovskej dovolenky, nie je to výsledok genderovej obsesie, ale súčasť veľkého prorodinného balíka.

Vláda chce napríklad presadiť ústavnú zmenu legislatívy, ktorá umožní pracujúcim prispievať k dôchodku svojich rodičov určitým percentom z vymeriavacieho základu – čo je zjavne rukopis ministra Milana Krajniaka, ktorý to ešte kedysi vo farbách KDH navrhoval spolu s Vladimírom Palkom.

 Prvýkrát sa v dokumente tohto typu píše o ochrane „nenarodených detí“ – vláda sa zaväzuje zastaviť podporu interrupcií pri matkách vo veku nad 40 rokov (čo sa dosiaľ stále považuje za zdravotnú indikáciu a štát preto tieto interrupcie prepláca). Ženy by tiež mali dostávať od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva príspevok 200 eur mesačne, vláda tým chce pri znižovaní počtu potratov staviť na prevenciu. Súčasne je pravdepodobné, že konzervatívni vládni poslanci sa časom pokúsia v parlamente presadiť aj ráznejšiu ochranu nenarodených detí. 

Rovnako vládna štvorkoalícia explicitne deklaruje, že nepodporí žiadnu snahu o zavedenie aktívnej alebo pasívnej eutanázie alebo asistovanej samovraždy.

Matovičova vláda chce tiež spolupracovať s Medzinárodnou alianciou na podporu náboženskej slobody, ktorú iniciovala Trumpova administratíva, preto tiež vytvorí pozíciu vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva.

Ak sa dlhé mesiace pred voľbami intenzívne debatovalo o registrovaných partnerstvách, je zjavné, že táto téma sa už formálne odsunula celkom nabok  – kompromisom určeným pre SaS je formulácia, že vláda zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv, ktorá sa týka osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.

Napokon, už po prvom mesiaci fungovania novej vlády je očividné, že ak sa stabilita tejto vlády bude lámať na vzťahu medzi premiérom Matovičom a jeho vicepremiérom Sulíkom, tým posledným, čo ju existenčne ohrozí, budú kultúrno-etické spory. 

Odporúčame