Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
20. apríl 2020

Macronova mea culpa: Na epidémiu sme neboli pripravení

Francúzsko má zhruba 20-tisíc obetí, čo je piaty najvyšší počet mŕtvych na obyvateľa na svete, v krajine hrozia sociálne nepokoje.
Macronova mea culpa: Na epidémiu sme neboli pripravení

Rodina sleduje v televízii príhovor francúzskeho prezidenta. FOTO TASR/AP

Francúzsko sa pýši jedným z najlepších zdravotných systémov na svete a na predchádzajúce smrtiace epidémie bolo dobre pripravené. No súčasná pandémia Francúzov prekvapila a jej následky sú oveľa tragickejšie ako v iných krajinách.

Krajina má zhruba 20-tisíc obetí, čo je piaty najvyšší počet mŕtvych na obyvateľa na svete. Od vypuknutia súčasnej zdravotnej krízy zdravotníkom chýbajú rúška, ochranné oblečenie a bojujú s nedostatkom nemocničných lôžok. Medzi ľuďmi sa šíri hnev a presvedčenie, že ich vláda situáciu podcenila.

Prichádza cunami

Začiatkom januára ministerka zdravotníctva Agnès Buzynová upozorňuje čelných predstaviteľov vlády na nebezpečenstvo nového vírusu. Koncom mesiaca už má Francúzsko prvé prípady nakazených. Vláda sa o hrozbe vírusu na svojich stretnutiach rozpráva len hypoteticky a ani medzi francúzskymi lekármi v tom čase neexistuje konsenzus o závažnosti a dosahu vírusu.

Napriek vedomiu o možnosti nákazy vláda vo svojich verejných vystúpeniach tvrdí, že šírenie nákazy z čínskeho mesta Wuhan do Francúzska je takmer nulové. Odvoláva sa pritom na výsledky modelu výskumného inštitútu Inserm o odhade tokov letovej prevádzky. 

Vo februári pribúdajú prvé epicentrá nákazy a prví mŕtvi. Vláda spúšťa informačnú kampaň a postihnuté časti regiónov posiela do karantény. Vírus je naďalej záležitosťou Číny a Francúzov zamestnáva ich dôchodková reforma či sexuálny škandál Macronovho kandidáta na starostu Paríža Benjamina Griveauxa.

Dokonca dva dni predtým, než začína v Taliansku platiť prísna karanténa, sa v Bretónsku koná najväčšie svetové zhromaždenie šmolkov, na ktorom sa zúčastňuje takmer 4000 ľudí. „To, čo sa dialo v Taliansku, sme súdili s prílišnou aroganciou. Teraz rátame respirátory a postele,“ hovorí pre Atlantic Éric Caumes, lekár z parížskej nemocnice Pitié-Salpêtrière.

Strategické chyby

Na začiatku epidémie sa ešte darí lokalizovať a izolovať ohniská nákazy, vírus napriek tomu postupne preniká do celej krajiny. Jedným z pôvodcov tohto rozšírenia bolo v polovici februára viac ako dvojtisícové zhromaždenie v evanjelickom kostole v meste Mulhouse na východe Francúzska. Tradičné stretnutie sa konalo v prvom pôstnom týždni od 17. do 24. februára a zúčastnili sa na ňom aj veriaci z okolitých krajín, Belgicka či Nemecka.

Členovia tejto cirkvi boli následne stigmatizovaní a stali sa objektom nenávistných komentárov na sociálnych sieťach. Faktom je, že takéto stretnutie sa ešte vtedy mohlo konať, keďže vláda prišla so zákazom zhromaždení nad 1000 ľudí až začiatkom marca. 

Problémom rýchleho šírenia nákazy bolo podľa mnohých zdravotníkov neskoré vyhlásenie celoštátnej karantény, ktoré prišlo až v polovici marca. Francúzsko už vtedy registrovalo 79 mŕtvych a takmer 4000 nakazených, ktorých počet exponenciálne rástol. Napriek tomu vláda nezrušila prvé kolo komunálnych volieb a argumentovala tvrdeniami vedcov o bezpečnosti ich organizovania.

Profesor ústavného práva Dominique Rousseau pre L'Obs hovorí, že dôvod konania volieb bol čisto politický. Vládna strana sa obávala, že ju obvinia, že voľby zrušila z politických dôvodov, keďže opozičné strany mali ťažiť z nespokojnosti Francúzov s pripravovanou dôchodkovou reformou a z minuloročných masívnych protestov Žltých viest a dúfali v dobré volebné skóre.

Francúzske zdravotníctvo – kráľ je nahý

Ministerka Buzynová od začiatku epidémie uisťovala Francúzov, že krajina je na prípadný boj proti vírusu pripravená. Ukázalo sa, že nie dostatočne, čo pred niekoľkými dňami pripustil aj samotný prezident Macron.

Prvým nedostatkovým tovarom vo verejných aj súkromných zariadeniach boli ochranné rúška. Na štátnom sklade ich bolo bolestne málo – len 145-tisíc, pričom odhadovaná potreba krajiny je 24 až 40 miliónov masiek na týždeň. Pritom v roku 2009 sa Francúzsko na príchod chrípkovej epidémie H1N1 pripravilo masívnym nákupom masiek a vakcín.

Inzercia

Dosah epidémie bol však mierny a štát následne nákup masiek neobnovil, väčšine respirátorov sa tiež skončila exspirácia. Štát sa spoliehal na to, že v prípade potreby ich dovezie z Činy. Niektorí zdravotníci preto na začiatku krízy chýbajúce rúška s ventilom nahradili potápačskými maskami alebo maskami vyrobenými 3D tlačou. Niektorým nemocniciam dodnes chýbajú ochranné kombinézy, a preto ich zamestnanci niekde vyrábajú sami z plastových vriec.

Ďalším problémom bol nedostatok postelí pre akútnu starostlivosť. Podľa štatistík Eurostatu ich Francúzi majú len 3,1 na 1000 obyvateľov, pričom Nemecko ich má dvojnásobne viac. Dôvodom je dlhodobá úsporná politika ľavicových aj pravicových vlád. Popri rozpočtových škrtoch sa presadzovala metóda jednodňovej chirurgie, ktorá viedla k postupnému znižovaniu počtu postelí a k zanikaniu nemocníc.

Francúzsko tiež v porovnaní s inými krajinami málo testovalo. Na konci marca Francúzi robili 5000 testov denne, pričom Nemci ich v tom čase robili desaťnásobne viac. Krajina od začiatku testovala len zdravotníkov a ľudí s vážnymi príznakmi ochorenia.

Problémom bolo aj to, že laboratóriá pri odbore vzoriek z nosových dutín bojovali s nedostatkom činidiel a tampónov určených na stery. Niektorým z nich tiež chýbali ochranné materiály ako rukavice a okuliare, čo spomaľovalo schopnosť laboratórií robiť testy. Francúzom tiež v porovnaní s Nemeckom chýba silné zastúpenie domácich firiem na vývoj testov.

Nedôvera rastie, sťažnosti pribúdajú

Strategické chyby na začiatku epidémie vystriedali neskoršie inovatívne a energické kroky vlády. Francúzsko modifikovalo svoje vysokorýchlostné vlaky na prepravu chorých do nemocníc do menej vyťažených regiónov.

Niekoľko ťažko chorých najmä zo silne zasiahnutého regiónu Grand Est dostalo lekársku starostlivosť v Nemecku. Francúzi začínajú znásobovať testy na diagnostiku koronavírusu. Dnes robia 25-tisíc testov denne, pričom časom by mali byť schopní robiť 500-tisíc testov týždenne. Prezident Macron tiež sľúbil masívne investície do verejného zdravotníctva a trojnásobne zvýšenie počtu akútnych postelí. Rúška by vďaka masívnej objednávke z Činy a naštartovanej lokálnej výrobe mali byť od mája tiež dostupné verejnosti.

Napriek súčasnému obratu však pocit nepripravenosti krajiny na pandémiu pretrváva. Zatiaľ čo sa v nemocniciach vedie intenzívna vojna proti vírusu, mimo nich sa hľadá vinník súčasnej situácie. V posledných prieskumoch si viac ako 70 percent Francúzov myslí, že vláda zle reagovala na epidémiu.

600 lekárov už zažalovalo bývalé a súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva a predsedu vlády za to, že štát si bol vedomý nebezpečenstva, no napriek tomu neprijal nevyhnutné opatrenia na obmedzenie šírenia epidémie.

Žalobu už na internete podporilo pol milióna nahnevaných Francúzov. Lekárske odbory aj opozícia tiež žiadajú vytvorenie komisie na prešetrenie vedenia krízy.

Navyše, epidémia a s ňou spojená karanténa môžu spôsobiť zvyšovanie napätia medzi sociálnymi triedami. Väčšia časť dobre platených zamestnancov zostala počas povinnej karantény pracovať v bezpečí domova za počítačom. Parížska smotánka stihla tesne pred zavedením karantény ujsť do svojich letných domovov.

Na strane druhej nízko platení predavači, zdravotné sestry či policajti musia naďalej chodiť do práce, kde zostávajú každý deň vystavení veľkému riziku nákazy. Sociológovia sa už preto teraz obávajú čiernych scenárov, ktoré by mohli nastať po kríze. Nahromadené napätie v spoločnosti sa môže podľa nich ľahko pretaviť do sociálnej krízy a skončiť ako transformované hnutie Žltých viest.

Odporúčame