Poľská tlač: Bratia Slováci dobehli nás, dobehnú aj Čechov (výber)

O tom, ako nám Poliaci závidia Land Rover, čo má spoločné juh Talianska s Gréckom a čo by robil Winston Churchill, keby bol dnes politikom. Náš výber zo svetovej tlače.

„Pri love na jaguára sme dopadli ako zajac,“ píše v redakčnom komentári poľského denníka Rzeczpospolita Krzysztof Adam Kowalczyk. Autor tvrdí, že najskôr chcel kritizovať „kupovanie“ zahraničných investorov, iné výhody pre veľké firmy z cudziny, než majú domáci podnikatelia, ale neurobil to. Pretože 300-tisíc áut ročne a 20-tisíc nových pracovných miest (spolu so subdodávateľmi) je jednoducho príliš veľa, najmä ak sú to stabilné miesta a ide o priemysel, ktorý si vyžaduje kvalifikovaných pracovníkov. A to všetko v jeho krajine, odkiaľ musia ľudia „emigrovať za chlebom do Londýna či Osla“.

Slováci mali podľa hlavného ekonomického denníka v Poľsku od začiatku väčšie prednosti ako Poľsko: boli ochotní investorovi viac ponúknuť, flexibilnejšie menili zákonné podmienky a pravidlá a majú euro, píše Kowalczyk. Vďaka tomu všetkému krok za krokom „bratia Slováci“ dobiehajú aj Čechov, ktorí sa na nich „donedávna pozerali zvrchu“.

Rzeczpospolita ide ešte ďalej a namiesto sypania popola na hlavu poľskej liberálnej vlády tvrdí, že Poľsko hralo od začiatku druhé husle. Všetky tie údajné správy o príchode automobilky do Krakova boli len hrou, vďaka ktorej si indicko-britská automobilka vylepšovala ponuku od bratislavskej vlády. „Musíme sa preto uspokojiť s tým, že v najlepšom prípade budeme robiť subdodávateľov (…), ale to môže byť satisfakcia len pre herca C-čkového filmu,“ píše na záver Kowalczyk.

Za fiasko považuje celú vec aj denník Gazeta Wyborcza. Vicepremiér Janusz Piechociński pre denník povedal, že poľská vláda sa o investíciu mimoriadne silne usilovala, ale investorovi nedokázala ponúknuť viac ako 130 miliónov eur (550 mil. zlotých), bližšie detaily odmietol vicepremiér špecifikovať. Gazeta Wyborcza sa však odvoláva na anonymný zdroj z ministerstva a tvrdí, že Slováci ponúkli až 360 miliónov eur. Wyborcza si myslí, že sa to môže Slovensku napriek tomu „stále oplatiť“. Hodnotu exportu pri ročnej produkcii spomínaných 300-tisíc áut Poliaci odhadujú na 5 až 10 miliárd eur.

♦♦♦

Zdvihnutý palec za príchod ďalšej automobilky by dali Slovensku zrejme aj ďalší autori, ktorí vidia prekliatie juhu Európy aj v tom, že tam chýbajú veľké, exportujúce podniky.

 V Taliansku sa práve debatuje o tom, či juh krajiny na tom nie je ešte horšie než samotné Grécko. Ekonomický denník Il Sole 24 Ore v komentári namieta, že tieto vnútrotalianske debaty nikam nevedú, lebo vždy skončia pri tom, že juh je obeťou ľahostajnosti či bezohľadnosti talianskeho severu a že ho treba zachrániť veľkolepým programom. V skutočnosti pred krízou rástol juh Talianska dvojnásobne rýchlejšie než sever, tento trend zastavila až kríza. Podľa denníka je hlavnou zodpovednosťou vlády v Ríme, že na juhu neinvestovala do slušnej infraštruktúry, ale inak sú si na vine miestni južania a ich inštitúcie, a to svojím sklonom hľadať vinu všade inde. Problémom juhu je, že jeho podnikatelia sa venujú len projektíkom, stavbe kruhových objazdov, chodníkov a plážových promenád, kým benátski podnikatelia vidia výzvu v exporte do Vietnamu. „Návyk na malé zabíja ekonomiku,“ cituje denník sociológa Giuseppeho de Ritu.

 Deborah Boucoyannis vo Foreign Affairs tvrdí, že problém Grécka nie je vo veľkosti štátu, ale v jeho súkromnom sektore. Na jednej strane mu vládne skupina štyroch oligarchických rodín, ktoré ovládajú miestne médiá a vedia si od štátu vybaviť masívne pôžičky. Druhým problémom je fakt, že samotní Gréci síce majú podnikateľského ducha, ale odmietajú pracovať pre druhých. Tretina populácie má tak samostatne zárobkovú činnosť (suverénne najviac v Európe), takže opäť víťazí zameranosť na drobný biznis. Štát by mal preto podľa autorky stimulovať malopodnikateľov, aby hľadeli k vyšším métam.

♦♦♦

A na záver nemecký magazín Spiegel prináša rozhovor s londýnskym primátorom Borisom Johnsonom, o ktorom mnohí britskí voliči konzervatívcov snívajú ako o nástupcovi Davida Camerona. Spiegel sa s ním rozpráva ako s autorom novej takmer 500-stranovej biografie o Winstonovi Churchillovi, ktorou chcel Johnson preskúmať, ako sa Churchill líši od dnešných politikov. Prvý rozdiel vidí Boris Johnson v neuveriteľnej Churchillovej všestrannosti. „Mal viac psychickej energie a bol zvedavejší než ostatní.“ Zasadanie vlády boli pre jeho ministrov nočnou morou, keďže trvali veľmi dlho a vyznačovali sa tým, že ministri počúvali Churchilla, ako siahodlho hovorí o ich agende.

Churchill bol neuveriteľne produktívny, napísal toho viac než Dickens a Shakespeare dokopy. No tento grafoman so záľubou v histórii by podľa Johnsona vedel využiť aj moc dnešných médií, ako kedysi využil pre svoje účely rádio. „Dnes by sa, samozrejme, stále vyhľadával v Googli. A určite by mal konto na Twitteri a chcel by mať čo najviac followerov.“

Otázkou je, ako by dnešný mediálny svet reagoval na jeho narcizmus a hrubosť. Johnson pripomína: „Keď mu labouristická poslankyňa Bessie Braddock vyčítala, že je opitý, vraj jej odpovedal, že kým on bude už ďalší deň triezvy, ona bude stále škaredá“.

 Martin Hanus, Jaroslav Daniška

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo