Meteorológ: Možno to bude najteplejšie leto za posledných 150 rokov

Rozhovor s meteorológom Markom Kučerom zo spoločnosti Meteoinfo.sk, ktorý hovorí, prečo si musíme na Slovensku zvykať na čoraz horúcejšie letá. Ale máme aj dobré správy: budúci týždeň príde konečne ochladenie, horšie je, že sa možno budeme musieť uhýňať pred krúpami.

Na snímke z 30. augusta 1962 je kúpalisko Lido na pravom brehu Dunaja v Bratislave. FOTO TASR - Tibor Andrejčák

Kedy sa na Slovensku skončí reťaz supertropických dní?

Určite vytrvá do konca týždňa. Aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) očakáva supertropické počasie do najbližšej nedele.

Vaša spoločnosť meteoinfo.sk sa aj v týchto dňoch niekedy v predpovediach od SHMÚ mierne líši, raz predpovedáte väčšie horúčavy vy, inokedy SHMÚ. Prečo?

Je to dané tým, že SHMÚ, podobne ako ostatné európske meteorologické služby, využíva prednostne európsky model ECMWF, kým my najväčšiu váhu prikladáme americkému modelu GFS, ktorý má podľa našich skúseností trochu presnejšie predpovede. Inak máme v Európe aj USA veľmi husté pokrytie meteorologickými stanicami, máme teda dostatok vstupov, iná vec je, do akých výstupov ich spracujú jednotlivé modely.

Ako sa pre najbližšie dni líšia v predpovediach horúčav európsky a americký model?

Oba modely si počas posledných dní vyhliadky navzájom vymieňali, GFS počítal dlhšie s návratom horúčav. V stredu sa už oba modely zhodli, že najbližší pondelok a utorok nás čaká zmiernenie horúčav v podobe búrok, ktoré môže sprevádzať silný dážď alebo krupobitie. Modely v posledných dňoch očakávali návrat horúčav, no nateraz sa zdá, že blokujúca výš sa presunie na sever a Slovenskom prejde studený front, ktorý prinesie dlhoočakávané zmiernenie horúčav. Posledné dva týždne boli na Slovensku tropické a v minulom týždni podľa operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby skolabovalo až 935 ľudí. Tento týždeň budú štatistiky podobné a maximálne teploty ešte vyššie, po celý týždeň na juhu až +38° C.

Takže budúci týždeň už naisto nebudú pokračovať supertropické dni?

Keby sme robili rozhovor včera, odpovedal by som, že je vyše 50-percentná šanca, že sa horúčavy vrátia. Dnes sa predsa len zdá, že budúci týždeň si konečne od horúčav oddýchneme. Vrásky na čele meteorológom však môžu robiť silné búrky, ktoré vlnu horúčav na začiatku nového týždňa ukončia. Stále je tu však možnosť, že horúčavy sa ešte vrátia v tretej augustovej dekáde, pretože s otepľovaním počíta väčšina behov amerického modelu GFS.

Veľmi horúcich liet sme v posledných 20 rokoch zažili niekoľko, čím je jedinečné toto leto?

Celkovým počtom supertropických dní nad 35 stupňov, ale aj počtom po sebe idúcich dní s takýmito teplotami. V júli sme mali 11 supertropických dní, august ešte nie je uzavretý, ale zrejme to bude okolo 11-12 takýchto dní do nedele 16. 8. a ďalšie môžu pribudnúť ešte v tretej dekáde augusta. Za júl a august to bude teda dokopy minimálne 22-23 supertropických dní. To sa v minulosti ešte nikdy nevyskytlo, dosiaľ bol rekordný rok 2012, keď sme za jedno leto zaznamenali 15 takýchto dní.

Čo sa týka neprerušovaných sérií dní s teplotami nad +35° C, k dnešnému dňu môžeme s istotou tvrdiť, že najdlhšiu takúto sériu extrémne teplých dní prežívame práve teraz. Do nedele by takáto séria mala v Hurbanove trvať až 11 dní, predtým sa takéto série trvajúce minimálne päť dní vyskytli len šesťkrát v celej histórii najstaršej stanice na Slovensku, z toho päťkrát po roku 1990. Polovica z nich trvala len 5 dní, tá z roku 1994 šesť dní, z roku 2007 sedem dní a posledná, zatiaľ najvýraznejšia z roku 2012, deväť dní. Ani v jednej z týchto periód nebola výška kumulatívnych prebytkov teploty nad hodnotu +35° C taká vysoká, takže rekordná dĺžka extrémnych horúčav je tak prepojená aj s jej mimoriadnou intenzitou.

Obrázok atmosférického blokovania a meandrovitosti polárneho frontu

Prečo došlo toto leto k takému extrémnemu výkyvu?

Má to širšie súvislosti. Treba začať situáciou na Arktíde, kde sa rozloha arktického ľadu toto leto, ale aj počas ostatných posledných rokov výrazne zmenšila. Teplá Arktída spôsobuje, že slnečné žiarenie dopadajúce na Severný ľadový oceán nedopadá na ľad, ktorý by ho odrážal späť “do vesmíru”, ale na oceán, ktorý pohlcuje teplo. Arktída sa teda prehrieva oveľa intenzívnejšie ako južnejšie zemepisné šírky, kde sú trópy a subtrópy. Týmto sa zmenšuje teplotný aj tlakový gradient medzi Arktídou a juhom. Cyklóny (tlakové níže) na severe v tradičných kvázistacionárnych cyklonálnych oblastiach, ako je islandská níž či aleutská níž, sú tak plytšie a tlakové výše v subtropickom páse vysokého tlaku, ktoré reprezentujú napríklad azorská či havajská tlaková výš, sú menej mohutné.

To vplýva na takzvaný polárny front, ktorý oddeľuje horúci vzduch tropického pásma na juhu a chladnejší vzduch mierneho pásma na severe, ktorý sa veľmi kľukatí a meandruje. Čím je teplejšia Arktída, tým je menší teplotný aj tlakový gradient medzi severnými a južnými šírkami a tým je aj polárny front oveľa viac deformovaný a kľukatejší. To dáva čoraz väčší priestor pre blokujúce situácie, ktoré v lete blokujú postup zrážkových systémov zo západu z Altantiku na východ nad Európu. Napríklad v týchto dňoch blokujúca výš východne až severovýchodne od nášho územia spôsobila, že polárny front sa stáča od severnej Afriky ponad západnú Európu až nad Arktídu.

Kým v strednej Európe na východ od jeho meandra pretrváva rekordná vlna horúčav, východne od neho, nad východný Atlantik, preniká od severu veľmi chladný vzduch až ďaleko na juh - až ku Kanárskym ostrovom. Na takéto blokujúce situácie si zrejme v budúcich letách budeme musieť zvyknúť, pretože až dve tretiny liet po roku 2000 mali tendeciu k takémuto charakteru počasia. Najviac sa to prejavilo v rokoch 2003 a 2010, keď blokujúce anticyklóny priniesli najhoršie vlny horúčav nad Európu - v roku 2003 do západnej Európy a v roku 2010 do európskej časti Ruska a priľahlých východoeurópskych krajín. Možno si niektorí pamätajú Moskvu z leta 2010 zahalenú v dyme z rozsiahlych požiarov, ktoré sa rozhoreli v ruských lesoch. Len dym vtedy zabránil tomu, aby sa aj v Moskve oteplilo nad +40° C, nakoniec sa teplota zastavila tesne pod +40° C.  

Laicky sa dá teda povedať, že keďže teplotný rozdiel medzi Arktídou a Afrikou klesol, tak sa africkému vzduchu prúdi na sever oveľa ľahšie?

Áno, oveľa ľahšie sa mu prúdi na sever, ale zároveň ak príde koniec takzvanej blokujúcej situácie, ktorá momentálne aj nad Slovenskom udržiava veľmi vysoké teploty, tak sa pri horúčavách zvykne prudšie ochladiť, než sa to dialo predtým.

Teda môže prísť náhle ochladenie trebárs z 35 na 15 stupňov?

Niečo podobné sa stalo na Slovensku v roku 1992, horúčavy vtedy trvali celý august, ešte 30. augusta bolo 39 stupňov, o jeden-dva dni menej než 20 stupňov, teda sa v podstate zo dňa na deň ochladilo o 20 stupňov.  

Dá sa to predpokladať aj teraz?

Nedá sa to vylúčiť, zrejme nič také nenastane budúci týždeň, keď dôjde len k miernemu ochladeniu, ale studený front, ktorý príde potom, môže viesť k radikálnemu ochladeniu.

Vráťme sa k dnešným horúčavám. Prečo je teraz najteplejšie akurát nad stredom Európy, viac než na západe či v Rusku?

V roku 2003, keď zasiahli západnú Európu rekordné teplá, sa blokujúca tlaková výš zdržiavala západne od nás.

Mali sme teda to šťastie, že sme boli bližšie k stredu tejto blokujúcej výše, kým západná Európa bola na jej zadnej strane, kde dochádza vždy k vysunutiu jazyka horúceho vzduchu. Teraz je blokujúca anticyklóna vysunutá viac na východ, nad západnou Európou je teda o niečo chladnejší vzduch, kým my sme na jej zadnej (západnej až juhozápadnej) strane v jazyku najhorúcejšieho vzduchu. V lete 2010 bola blokujúca výš ešte východnejšie od nás, takže jazyky horúceho vzduchu zasiahli najmä Rusko, kde boli namerané abnormálne vysoké teploty, v európskej časti Ruska tesne cez +45° C.

Už sa dá povedať, že tohtoročné leto bude u nás najteplejšie od začiatku meraní, teda za posledných 150 rokov?

Ešte nevieme, ako sa to celé skončí, ale zdá sa, že tohtoročný august, pokiaľ by v druhej polovici nedošlo k výraznému ochladeniu, bude teplejší než rekordný august 1992. Toľko supertropických dní, koľko sa vyskytlo v auguste 1992 za celý mesiac, sa v auguste 2015 vyskytne len za prvú polovicu mesiaca. Pokiaľ sa výraznejšie neochladí, leto 2015 by mohlo byť najteplejšie leto vôbec, už s určitosťou môžeme povedať, že bude v prvej trojke najteplejších liet za posledných takmer 150 rokov.

S akými najväčšími teplotami môžeme vlastne počítať, kde je pomyselný strop?

Ak by sme rátali s tými najextrémnejšími podmienkami a variantmi, ktoré by mohli nastať, na Slovensku by sme mohli namerať niekedy v najbližších rokoch maximálne 41,5 stupňa. V roku 2013 bolo v Hurbanove nameraných 40,3, takže je pomerne pravdepodobné, že vzhľadom na čoraz teplejšie letá tento rekord v najbližších rokoch prekonáme.

Ak je tento rok také extrémne teplé leto, prečo nepadol hurbanovský rekord z roku 2013?

V Nemecku bol dvakrát tohto roku nameraný absolútny národný rekord, dvakrát 40,3 stupňov. Zdá sa, že jazyky horúceho vzduchu zasiahli najmä Nemecko, a kým jazyk dorazil na naše územie, tak sa trochu ochladil. Ale aj tento piatok či v sobotu dôjde k zvýrazneniu horúčav, k akémusi minivrcholu, takže môžeme namerať až 39 stupňov, čím by padol tohtoročný júlový rekord 38,2 stupňov. Ten zrejme padol aj v utorok, Slovenský rozhlas informoval o 39° C v Slovenskom Grobe. Tieto absolútne teplotné rekordy však nie sú až také znepokojujúce, vždy sa stávalo, že došlo k pár veľmi teplým dňom a potom teploty padli. Teraz je znepokojujúce najmä to, že dni s vysokými teplotami pretrvávajú veľmi dlho, ako nikdy predtým. Na dlhodobé pretrvávanie supertropických dní nad 35 stupňov ľudia nie sú zvyknutí, zvlášť citlivou skupinou sú starí ľudia. Pred rokom 1990 sme zažívali počas najhorších rokov maximálne päť takýchto horúcich dní za celý rok, aj to oddelene od seba, teraz ich máme cez 10 za sebou a odhadom 20-25 za celé leto.

Na stránke meteoinfo.sk ste v tejto súvislosti napísali naliehavé texty, ktoré mali veľmi vysokú čítanosť a zdielanosť na Facebooku. Cítite v tejto súvislosti, že vaša profesia získava novú dôležitosť?

Myslím si, že meteorológovia a najmä klimatológovia majú vzhľadom na čoraz intenzívnejšie sa prejavujúcu klimatickú zmenu teraz stále väčšiu zodpovednosť informovať verejnosť, preto je nevyhnutné nielen včas vydávať výstrahy, ale aj popularizovať a informovať ľudí o meniacej sa klíme. Ako som povedal, ohrození sú najmä starí ľudia, ktorých organizmus podľa odborníkov už necíti smäd a je u nich preto väčšia pravdepodobnosť dehydratácie a kolapsu. V roku 2003 zomrelo v západnej Európe na dôsledky horúčav 70 000 ľudí, vlna z Ruska 2010 si vyžiadala o 10 000 menej obetí.

Martin Hanus
Foto: skepticalscience.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo