Kto dúfal, že už po Veľkej noci vláda zverejní jasný „cestovný poriadok“ k otvoreniu ekonomiky, zostal dnes sklamaný. Premiér Igor Matovič na tlačovej konferencii oznámil, že plán na postupné otváranie prevádzok jeho kabinet predstaví až v pondelok.

Na verejnosť aspoň prenikli informácie o takzvanej tretej pomoci pre zamestnávateľov, ktorým má pomôcť v čase prepadu objednávok, aby nemuseli prepúšťať svojich zamestnancov. Ide o čarovný nemecký termín „Kurzarbeit“, ktorý znamená preplácanie časti miezd pracovníkov súkromných firiem z verejných zdrojov.

Ministerstvo práce predstavilo dve možnosti preplácania mzdy. A to buď vo výške 80 percent, alebo až do výšky 540 eur mesačne podľa preukázaného poklesu tržieb.

Postoj sa porozprával s niekoľkými slovenskými podnikateľmi a spýtali sme sa ich, ako sa im darí mesiac po obmedzení ekonomického života. A či uvažujú nad využitím vládnych podpôr.

Odpustiť odvody

Jaroslav Útly podniká v potravinárstve. Jeho firmy sa zaoberajú pestovaním, spracovaním a predajom kávy, dodávkou potravín pre kuchyne i predajom kávovarov. Zamestnáva približne stovku zamestnancov.

Dodávky do kuchýň im od začiatku koronakrízy prudko poklesli. Školské jedálne sú zatvorené. Závodné jedálne sú v mnohých prípadoch ešte otvorené, no aj tam objednávky padajú. Čo stúplo, sú ceny za dopravu, lebo na cestách je menej šoférov kamiónov ochotných jazdiť.

„Zatiaľ neprepúšťame,“ hovorí Jaroslav Útly pre Postoj. „Mnohí ľudia sú doma na OČR alebo na PN. Len čo je niekto trochu prechladnutý, musí v tejto situácii zostať doma.“ Zatvoriť musel showroom a kaviareň. Štyria zamestnanci chodili minulý mesiac ešte do práce, kde upratovali alebo robili veci, na ktoré nezastáva inokedy čas. V súčasnosti sú však na platenom voľne s 80-percentnou mzdou.

Pokiaľ sa nevymyslí premyslený a jednoduchý systém podporných opatrení, Útly by za najjednoduchšiu pomoc od vlády považoval nielen odloženie, ale najlepšie odpustenie daní a odvodov, ktoré zamestnávatelia platia za zamestnancov – najlepšie na niekoľko mesiacov.

Podnikateľ to vysvetľuje na číslach. Napríklad pri tisíceurovom hrubom plate dostane zamestnanec čistú mzdu asi 750 eur, no náklady zamestnávateľa sú približne 1350 eur. Ak by štát odpustil dane a odvody za zamestnanca, zamestnávateľovi by zostalo 600 eur, teda väčšia časť čistej mzdy zamestnanca, ktorú by mu mohol vyplatiť ďalší mesiac a zachovať jeho pracovné miesto.

Volanie po jednoduchosti podporného systému nie je samoúčelné. Úrady ani firmy by sa nemali v tejto situácii zahlcovať komplikovanou administráciou pomoci. Tým menej, že podnikateľ, ktorý v dôsledku novej situácie musí hasiť tisíc malých problémov vo vlastnom biznise, nie je práve v stave ponoriť sa do nuáns vládnej pomoci.   

Jaroslav Útly si ako problém všíma aj horšiu platobnú disciplínu v ekonomike. Meškajú alebo vypadli platby od zákazníkov či odberateľov a firmy tak majú problém platiť vlastným dodávateľom. „Našťastie, s obchodnými partnermi máme dobré vzťahy, koronakríza trvá ešte len mesiac, každý vidí, čo sa deje, takže je vôľa dohodnúť sa na odkladoch.“

Zo dňa na deň

Keď sme o ekonomických dôsledkoch pandémie písali pred mesiacom, oslovili sme majiteľku fitnes centra a vlastníka menšej stavebnej firmy, ktorí nás pod podmienkou anonymity nechali nazrieť do pozadia svojich biznisov. Chceli sme vedieť, ako sa veci majú dnes.

Pani Renáta vtedy rátala s tým, že svoje fitnes štúdio otvorí do dvoch týždňov. „Z tohto som už vytriezvela, ale stále sa snažím sústrediť na denné výzvy a nemyslieť na to, koľko ešte táto situácia potrvá.“

Trénerov, ktorí boli na živnosť, poslala domov už pred mesiacom. Hovorí, že s nimi stále udržuje kontakt. „Jeden žije momentálne z úspor, druhý si privyrába v rodinnej firme, ktorej však tiež poklesol odbyt, a tretí učí pár klientov behať vo voľnej prírode.“

Ľudí v zamestnaneckom pomere si Renáta stále drží. „Dávam im denne nejaké úlohy a ich platy i účty platím z rezervy, ale pomaly sa dostávam na dno svojich možností,“ hovorí. Zo 6-tisíc eur na účte firmy jej zostali 2 tisícky.

Pred niekoľkými dňami si pani Renáta všimla, že už dlhšie sa u nich nezastavila poštárka: „Rada by som to išla na poštu riešiť, ale tam sú obmedzené otváracie hodiny a permanentne dlhý rad. Úprimne, ani neviem, pred ktorú poštu v meste sa ísť postaviť a čo ma čaká v rámci účtov, ktoré nám neboli doručené.“

Rady na pošte sú príznakom hlbšieho problému. Ak sa hovorí o rozmrazení ekonomiky, musí ísť ruka v ruke s plným sfunkčnením verejných inštitúcií, na ktorých služby sú podnikatelia odkázaní a ktoré dnes fungujú napríklad v režime skrátených úradných hodín.

Netušíme, čo ide na nás

V ťažkej situácii je aj Milan, ktorého firma sa venuje stavebným úpravám budov: „Naši chlapi stále robia, ale vyžaduje si dvojnásobnú námahu, aby sme získali polovicu zákaziek, čo sme mali takto na jar vlani. Navyše, začíname evidovať nárast meškajúcich platieb.“

Milanov dodávateľ stavebného materiálu zo severného Talianska, ktorý v čase písania nášho posledného článku ešte fungoval na 30 percent, sa o týždeň neskôr rozhodol dočasne zatvoriť fabriku: „Plánoval to zatvoriť na dva týždne, v skutočnosti už nevyrábajú tri týždne. Dnes majú zase spúšťať výrobnú linku. Volám tam teda od rána, ale nikto mi neberie telefón.“

No ak sa aj slovenský podnikateľ do Talianska dovolá, dovoz materiálu sa mu predraží: „Našiel som šoféra kamióna, ktorý by tam šiel. Chce 1800 eur bez DPH. Pred epidémiou sa platilo okolo tisícky.“

Aj Milan by od vlády najviac uvítal odpustenie odvodov na mesiac alebo dva: „Bolo by to asi najjednoduchšie.“

Jeho stavebný tím zatiaľ neistotu nepociťuje. Pred Veľkou nocou ho dokonca prekvapil jeden z chlapov, že by chcel o 100 eur pridať.   

„Ľudia si ešte ani neuvedomujú, akým veľkým zásahom do ekonomického života bude táto kríza,“ uzatvára pesimisticky Milan.

Vládna pomoc? Ak sa vtesnáme do kolónky

Koronakríza negatívne ovplyvňuje aj niektoré lekárske profesie. Ján Záhora je ružomberský zubný lekár, ktorý okrem zdravotnej sestry zamestnáva ešte jedného zubára. Slovenská komora zubných lekárov im po konzultácii s krízovým štábom odporučila skrátiť ambulantný pracovný čas na rozpätie medzi 8. a 11. hodinou a brať len akútne prípady.

„Rešpektujeme, že je mimoriadna situácia,“ hovorí Ján Záhora pre Postoj. „No po ekonomickej stránke je to veľmi náročné obdobie. Príjmy z ošetrenia akútnych prípadov nám nepokryjú ani len náklady v podobe platov, odvodov, nájmu ambulancie a účtov za elektriku či telefón.“

Výpadok zatiaľ dotujú z rezervy, ktorú si vytvorili. No priznáva, že takto dokážu fungovať najviac možno do začiatku leta. Z opatrení vlády na pomoc podnikateľom Záhora zatiaľ využil len posunutie daňového priznania na jún. Pokiaľ by však spĺňal podmienky pre pomoc vlády v podobe preplatenia časti mzdy zamestnancov v prípade zamestnávateľov, ktorí zaznamenali prepad tržieb, pokúsi sa ich po porade s ekonómkou využiť. „Aj na svojich ľuďoch cítim mierne zneistenie v otázke budúcnosti.“

Ako lekár vníma Ján Záhora aj medicínsky rozmer prebiehajúcej debaty o otváraní ekonomiky: „Starých ľudí a ľudí so zdravotnými rizikami musíme bezpodmienečne chrániť. Popri tom tiež musíme veľa testovať. A ekonomiku otvárať postupne. Páči sa mi diferencovaný prístup ázijských krajín ako Taiwan alebo Singapur.“   

Podľa zubného lekára vírus môže zostať dlhodobo prítomný v ľudskej populácii. V takom prípade môžeme dúfať len vo vytvorenie kolektívnej imunity. – Buď tak, že sa veľká časť populácie nakazí, alebo bude vynájdená vakcína.