Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
08. 04. 2020, 17:18

Slovenská lekárka v Singapure: Zachránilo nás prvotriedne mapovanie kontaktov

Obávame sa druhej a tretej vlny nákazy, hovorí Andrea Rajňáková, ktorá žije v Singapure 25 rokov.
Slovenská lekárka v Singapure: Zachránilo nás prvotriedne mapovanie kontaktov

Andrea Rajňáková na svojej klinike v Singapure. Foto: archív A. R.

Singapur je jednou z najrozvinutejších krajín sveta a patrí medzi tie, ktoré zvládajú epidémiu koronavírusu od jej začiatku najlepšie. Viaceré opatrenia, ktoré dnes prijímajú západné štáty vrátane Slovenska, sú často prevzaté z tohto štátu.

Rozprávali sme sa s MUDr. Andreou Rajňákovou, PhD., ktorá v tejto krajine žije a pôsobí už 25 rokov. Po pätnástich rokoch pôsobenia ako gastroenterologička v Univerzitnej nemocnici si otvorila súkromnú prax v Mount Elizabeth Hospital v Singapure, ktorú po desiatich rokoch rozšírila o novú kliniku v Royal Square Novena. V roku 2014 jej slovenské ministerstvo zahraničných vecí udelilo titul Vyslanec dobrej vôle. Do Singapuru vycestovala za svojím manželom Petrom, ktorý tu pracuje od roku 1991. Majú spolu dve deti.

V rozhovore približuje, aké opatrenia zaviedol Singapur hneď po vypuknutí epidémie až po tie aktuálne, ako funguje zdravotnícky systém v súčasnej situácii či ako sa krajina stará o občanov v zahraničí. Vysvetľuje aj niektoré špecifiká tohto malého štátu s 5,5 milióna obyvateľov. Niekoľko odpovedí pridal aj jej manžel Peter.

Ako sa začala epidémia v Singapure?

V januári 2020, keď sa epidémia objavila v čínskej provincii Hubei, jednotlivé nemocnice a kliniky zorganizovali testy veľkostí masiek pre lekárov a zdravotný personál. Každý lekár a sestra majú správnu veľkosť masky, aká im sedí, aby im neprepúšťala vzduch.

Zdravotnícki pracovníci dostali aj tréning v používaní ochranných prostriedkov. To nie je maličkosť. Jedna vec je nasadiť si ich a obliecť, ale dôležité je aj vedieť ich dať dole, aby človek neinfikoval seba alebo ostatných.

Ako boli informovaní občania?

Vláda vo februári rozdala chirurgické masky pre každého občana do každej domácnosti a v apríli opäť pre každého občana masky na opakované používanie. Zdieľať

Prvý zaregistrovaný prípad koronavírusu bol v Singapure 23. januára 2020. Ministerstvo zdravotníctva vyhradilo kliniky určené pre pacientov s príznakmi alebo podozrením na koronavírus. Zoznam a adresa týchto kliník boli uverejnené v médiách spolu s telefónnym číslom pre verejnosť.

Vďaka informovanosti cez médiá je každý občan oboznámený s tým, na ktorej klinike sa má hlásiť, ak sa necíti dobre a má symptómy. Len čo má človek niektorý zo symptómov – dnes vieme, že medzi ne patria aj hnačky a bolesti brucha – musí sa hlásiť na vyčlenenej klinike. Každý má vo svojom smartfóne oznam, ktorá klinika je tá jeho. Takisto telefónne čísla, na ktoré má zavolať v urgentnom a menej urgentnom stave.

Tieto informácie sa neustále pripomínajú, rovnako ako dôležitosť dodržiavania hygienických návykov ako dôkladné umývanie rúk, nechytanie sa tváre. Nedávno sa zaviedol sociálny odstup a nosenie rúšok. Rúška vo februári a marci neboli povinné, ale od apríla sa verejnosti odporúčajú v dôsledku nárastu počtu nakazených a objavenia sa prípadov prenosu v rámci komunity. Vo februári vláda rozdala chirurgické masky pre každého občana do každej domácnosti a v apríli opäť pre každého občana masky na opakované používanie.

Aj na Slovensku sú zriadené telefónne linky, ale sú preťažené. U vás nie sú?

V Singapure funguje takzvaný „online appointment system“, takže nie každý používa telefónne linky, tým sa zabráni ich preťaženiu. Singapur ma skúsenosti s epidémiou SARS z roku 2003, ktorú si mnohí ľudia pamätajú. Podobne to bolo pri chrípke H1N1 v roku 2009. Tieto skúsenosti pripravili singapurskú vládu a tá na novú situáciu s koronavírusom pružne zareagovala.

Bola zorganizovaná „COVID-19 pracovná skupina“, ktorej členmi sú ministri zdravotníctva, národného hospodárstva, financií, komunikácie a informácií, obchodu, dopravy, životného prostredia, zahraničného obchodu, práce a školstva. Jej cieľom je nasmerovať celoštátnu reakciu vlády na problém koronavírusu, koordinovať reakciu spoločnosti s cieľom chrániť Singapurčanov, byť ostražitý pred šírením choroby a spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom v reakcii na túto pandémiu.

Koľko je v Singapure nemocníc a kliník vyčlenených pre koronavírus?

Za vyliečeného pacienta považujeme takého, ktorý má dva testy za sebou negatívne. Len vtedy je pacient prepustený domov. Zdieľať

Máme veľké štátne centrum National Centre for Infectious Diseases (NCID), kde možno prijať okolo 330 pacientov a sú tu perfektne vybavené jednotky intenzívnej starostlivosti. Ak je pacientov viac, niektorých prijmú aj do štátnych nemocníc. Do minulého týždňa pacient, ktorý mal potvrdený alebo predpokladaný koronavírus, nemal prístup do súkromných nemocníc. Od minulého týždňa sú niektorí stabilní pacienti po prekonaní choroby preložení do súkromnej nemocnice, kde čakajú na dva negatívne výsledky z výterov hrdla predtým, ako sú prepustení domov. Za vyliečeného pacienta považujeme takého, ktorý má dva testy za sebou negatívne. Len vtedy je pacient prepustený domov.

Ambulantné kliniky, ktoré sú obdobou obvodných lekárov na Slovensku, tvoria prvý kontakt s pacientom. V Singapure je okolo 1700 privátnych ambulantných kliník a z nich cez 900 je vyčlenených pre pacientov s podozrením na koronavírus. Okrem toho máme 20 polikliník a všetky prijímajú pacientov aj s podozrením na COVID-19.

Čo sa stane s pacientom, ktorý príde na kliniku so symptómami?

Pred vstupom do akéhokoľvek zdravotníckeho zariadenia – nemocnica, klinika, poliklinika – musí pacient prejsť cez kontrolu, kde sa musí zaregistrovať, vypísať vyhlásenie o ceste do zahraničia, kontakte s niekým, kto mal koronavírus, a nahlásiť súbor symptómov. Každému sa okamžite zmeria a zaznamená teplota. Ak má pacient teplotu, hneď je izolovaný a prevezený do NCID. Ak nemá teplotu, ale má symptómy, odoberie sa mu výter z nosa a hrdla a pošle sa na vyšetrenie na koronavírus. Pacient sa izoluje a počká na výsledok testu.

Chodíte vy osobne normálne do svojej ambulancie?

Áno, lekári musia pracovať. Pacientov, ktorí nie sú urgentní a idú len na kontrolu, po výsledky, po lieky a podobne, riešime cez videokonzultácie. Tento systém mi umožňuje, aby som pacientovi ukázala aj jeho výsledky CT, MRI, ultrazvukov a podobne, cez zdieľanie obrazovky s ním môžem všetko konzultovať. Keď potrebuje lieky, buď si po ne príde na kliniku, alebo mu ich pošlem kuriérskou službou.

Ak ide o akútny prípad, väčšinou mi vopred zavolá, dohodnem mu termín vyšetrenia na klinike tak, aby mal čo najmenší kontakt s inými pacientmi. Ak potrebuje prijatie do nemocnice, vyšetrím ho priamo na centrálnom príjme.

Veľké percento nakazených je bez symptómov. Keď niekto príde na vašu kliniku, nemáte obavu, že vás môže nakaziť?

My, súkromní lekári, ktorí nie sme pridelení pre pacientov s koronavírusom, sme na začiatku museli mať vždy masku a nemohli sme prísť do kontaktu s pacientom, ktorý mal príznaky alebo mal cestovateľskú anamnézu, a to buď on sám, alebo niekto z jeho okolia. Počas posledných dvoch týždňov však v Singapure stúpa počet prípadov z takzvaného komunitného prenosu, teda nejde len o prípady pochádzajúce zo zahraničia a je už veľmi ťažké odhadnúť, kto je a kto nie je nakazený.

Každý lekár dnes už pri kontakte s pacientom musí používať všetky ochranné prostriedky. V ambulancii sedím v čapici, maske N95, obleku a rukaviciach. Väčšina kliník však už prešla na videokonzultácie, čím sa minimalizuje osobný kontakt. Zdieľať

Preto každý lekár dnes už pri kontakte s pacientom musí používať všetky ochranné prostriedky. V ambulancii sedím v čapici, maske N95, obleku a rukaviciach. A, samozrejme, aj každý pacient vstupujúci na kliniku musí mať masku. Väčšina kliník však už prešla na videokonzultácie, čím sa minimalizuje osobný kontakt.

Opatrenia na verejnosti

V správach vidíme, že v Číne sa ľuďom pri vstupe do každej budovy meria teplota. Ako je to u vás?

Tiež podobne. Teplota sa však nemeria individuálne, všade sú nainštalované termoskeny. Väčšinu vstupov a výstupov v budovách zablokovali a chodí sa len cez tie s termoskenmi. Ak človeku zistia vyššiu teplotu, okamžite ho izolujú a odvezú do nemocnice.

Ako u vás teraz funguje hromadná doprava?

Od dnes 8. apríla vláda opäť sprísnila opatrenia. Všetky podniky v rámci obchodov a služieb, ktoré neposkytujú nevyhnutné služby, boli zavreté. Tým sa veľmi znížil nápor na hromadnú dopravu, ktorá je v podstate skoro prázdna. Otvorené zostali len zdravotnícke zariadenia, potraviny, lekárne, banky. Všetci zamestnanci robia z domu. Taxíky, ktoré sú v Singapure veľmi populárne, robia donáškovú službu.

Máte otvorené reštaurácie?

Do 8. apríla boli zatvorené iba bary, diskotéky, kiná, divadlá a podobne. Od teraz sú zavreté aj všetky reštaurácie a obľúbené „hawker centrá“ a takisto robia len donáškovú službu.

Chodia deti do škôl?

Aj školy sú od 8. apríla zatvorené a prešli na výučbu cez internet. Deti idú podľa normálneho rozvrhu, ale miesto toho, aby sa učili v škole, učia sa s učiteľkou online. Tieto opatrenia platia momentálne do 4. mája. Potom sa uvidí podľa situácie.

Ako podporuje vláda ekonomiku?

Reaguje na situáciu priebežne. V pôvodnom vládnom rozpočte vo februári sa vyčlenilo 6,4 miliardy dolárov na pomoc ľuďom. Koncom marca vláda doplnila rozpočet o ďalších 48 miliárd, kde sa zamerala hlavne na ochranu pracovných miest a podporu oblastí najviac zasiahnutých situáciou. O dva týždne nato uvoľnila ďalších 5,4 miliardy. Čiže spolu je to zatiaľ okolo 60 miliárd, čo predstavuje asi 12 percent HDP. Väčšina išla zo štátnych rezerv. Tieto balíky sú zamerané na okamžitú pomoc hlavne nižším vrstvám v podobe priamych platieb, podpory zamestnanosti cez príspevky na platy. Tie budú dotované v budúcom mesiaci celoplošne vo výške 70 percent a ďalej podľa ekonomiky oblastí. Pre firmy sú pripravené odklady daní a splátok, rovnako ako zaručené preklenovacie úvery s garantovanou nízkou úrokovou sadzbou.

Andrea Rajňáková vo svojej klinike. Foto: archív A. R. 

Privilégium singapurského občianstva

Slovensko priváža viacerých svojich občanov zo zahraničia. Ako je to u vás?

V zahraničí žije približne 300-tisíc Singapurčanov. Keď epidémia pred pár týždňami vypukla aj v Európe a Amerike, všetci sa chceli vrátiť. Vláda im zabezpečila letenky, dokonca navýšila počet lietadiel, aby v nich nesedeli nahustení.

Keď sa ľudia vracajú do Singapuru, všetci prechádzajú testami?

V zahraničí žije približne 300-tisíc Singapurčanov. Len čo vystúpia z lietadla, sú všetci otestovaní. Autobusy ich odvezú do 5-hviezdičkových hotelov a tu čakajú na výsledok. Ak je negatívny, bývajú dva týždne izolovaní v hoteli na vládne náklady. Zdieľať

Áno, len čo vystúpia z lietadla, sú všetci otestovaní. Autobusy ich odvezú do hotelov a tu čakajú na výsledok. Ak je pozitívny, dajú ich do nemocnice. Ak je negatívny, čakajú izolovaní v hoteli. A tie hotely sú päťhviezdičkové. Bývajú v nich dva týždne na vládne náklady. Vláda si jednoducho povedala: toto sú moji ľudia a patrí to k privilégiu singapurského občianstva. Potom ich otestujú ešte raz a až pri druhom negatívnom výsledku idú domov. Inkubačná lehota u niekoho totiž nemusí byť dva týždne, ale aj dlhšia.

Na Slovensku bol zo začiatku veľký problém s nedostatkom testov. V Singapure nechýbali?

Aj u nás ich bol najprv nedostatok. Keď však v Číne identifikovali genóm koronavírusu, zverejnili ho. Ostatné štáty potom na základe toho začali testy samy vyrábať. Vyrobili ich austrálski vedci a podobne v priebehu niekoľkých týždňov aj tí singapurskí. Ak je k dispozícii genetická informácia vírusu, vyrobiť test by nemal byť problém. Singapur finančne veľmi podporuje laboratórny výskum.

Panika bola chvíľu aj u nás

Nie je medzi ľuďmi u vás už nespokojnosť z obmedzovania?

Samozrejme, izolácia nikomu nevyhovuje, ľuďom chýba kontakt. Každý to však spája s rokom 2003, keď to bolo veľmi zlé.

Dala by sa porovnať situácia so SARS a teraz?

Vtedy to bolo podľa mňa ešte horšie, lebo sme nemali toľko informácií. Dnes má každý smartfón a internet, ale vtedy nič také nebolo. Mali sme „pagery“, pevné linky a všetky informácie sme sa dozvedeli iba z televízie, rádia a novín. Myslím, že izolácia bola vtedy oveľa horšia. Aj dnes je prísna, ale vďaka internetu môžeme robiť oveľa viac vecí.

Je medzi ľuďmi aj panika?

Pri SARS to bolo podľa mňa ešte horšie. Mali sme „pagery“, pevné linky a všetky informácie sme sa dozvedeli iba z televízie, rádia a novín. Aj dnes je izolácia prísna, ale vďaka internetu môžeme robiť oveľa viac vecí. Zdieľať

Peter: V prvých dňoch epidémie sme necítili žiadnu. Ale v marci, keď susedná Malajzia vyhlásila, že zatvára hranice, vznikla na jeden-dva dni panika. Z Malajzie sa totiž dováža väčšina čerstvej zeleniny a ľudia sa obávali, že jej bude nedostatok. Vykúpili čerstvú zeleninu, ale druhý deň boli regály doplnené.

Vláda je v tomto naozaj dobrá, po zavretí hraníc s Malajziou hneď informovala o uzavretej dohode, podľa ktorej sa bude tovar naďalej dovážať.

Andrea: Sme veľmi závislí od dovozu z okolitých štátov, približne 90 percent produktov sa dováža, a to nielen z Malajzie, ale aj z Austrálie, Nového Zélandu, Európy, z celého sveta. Našli sme kukuricu dovážanú zo Slovenska.

V Singapure sa konzumuje veľmi veľa rýb a rôznych morských živočíchov a väčšina sa dováža. Do konca roka plánujú otvoriť osemposchodovú budovu „Fish Farming“, ktorú tvoria obrovské bazény na každom poschodí plné rôznych rýb. Taká je singapurská vynaliezavosť. Podobne tu fungujú záhrady na strechách budov.

Liečbu koronavírusu hradí štát

Singapur je známy tým, že zdravotná starostlivosť je v ňom pomerne drahá. Ako je postarané o ľudí, ktorí nemajú drahšie poistky?

Pokiaľ ide o ochorenie spôsobené koronavírusom, odkedy je pacient potvrdený ako pozitívny, štát mu hradí všetky zdravotnícke výkony vrátane jednotky intenzívnej starostlivosti.

Platí však, že zdravotníctvo je v Singapure skôr drahé?

Je tu povinná základná zdravotná poistka, ale je diferencovaná podľa výšky platu. V prípade, že poistné nestačí na niektorú konkrétnu operáciu alebo pobyt v nemocnici, vláda to dopláca. Ak chudobný človek potrebuje bypass, operáciu slepého čreva, nový bedrový kĺb, čokoľvek, dočká sa operácie. Štát však veľmi dobre vie, aké sú ekonomické podmienky každého občana. Ak niekto zarába viac a nepotrebuje štátnu podporu, musí si operáciu doplatiť sám alebo zo svojej poistky.

Cestovať do zahraničia sa u nás stále môže, vláda však rozhodla, že ak niekto vycestuje a vráti sa späť s nákazou koronavírusu, liečbu mu už štát uhrádzať nebude. Samozrejme, že nikto nevycestoval. Zdieľať

Nedochádza k zneužívaniu podpory ani medzi chudobnými?

Nie, pretože pri každom zdravotníckom výkone treba platiť istý nominálny poplatok, ktorý musia uhradiť aj ľudia s nízkym príjmom, teda nič nie je zadarmo. Ako keď sa napríklad nakupujú potraviny, zákazník vždy dostane účet, ktorý musí uhradiť. Rovnako je to aj v zdravotníctve, pri každej návšteve ktoréhokoľvek zariadenia.

Motivácia finančnou stránkou je tu veľmi silná a dá sa ukázať aj pri koronavíruse. Od marca vláda opakovane zdôrazňovala obyvateľom, aby necestovali a aby odložili všetky zahraničné návštevy. Avšak hranice na vycestovanie oficiálne zatvorené neboli. Aby vláda motivovala občanov proti cestovaniu do zahraničia, bolo prijaté rozhodnutie, podľa ktorého ak niekto vycestuje a vráti sa späť s nákazou koronavírusu, liečbu, ktorú bude musieť podstúpiť, už štát uhrádzať nebude. Aj poisťovne rozposlali svojim poistencom list, že prípadnú liečbu neuhradia. Samozrejme, že vďaka tomu nikto nevycestoval.

Mapovanie kontaktov

Mapuje štát ľudí, ktorí majú koronavírus?

V Singapure je dokonale prepracovaný systém, takzvaný „contact tracing“, mapovanie kontaktov. Singapur je v tom naozaj prvotriedny a toto nás zachránilo. Štát vie o každom jednom prípade, odkiaľ prišiel, s kým sa stretol, mapovanie je úžasné.

Obyčajne chcú úrady od nakazeného človeka do 24 hodín vedieť, s kým, kde a kedy sa stretol, a to skoro na minútu presne. V dobrých podmienkach môže takýto telefonát trvať dve-tri hodiny, idú vyslovene do podrobností. Zdieľať

Ako to prebieha?

Peter: Obyčajne chcú úrady od nakazeného človeka do 24 hodín vedieť, s kým, kde a kedy sa stretol, a to skoro na minútu presne. V dobrých podmienkach môže takýto telefonát trvať dve-tri hodiny, idú vyslovene do podrobností. Pokiaľ človek spolupracuje, má údaje a vie odpovedať, nie je problém. Ale ak nespolupracuje a niečo tají alebo nehovorí pravdu, považuje sa to za protizákonné.  

Andrea: Od 23. januára, keď sme mali prvý prípad, počty nakazených stúpali veľmi pomaly. Všetci sme o nových prípadoch dostávali od vlády na WhatsApp (sms u nás už nikto nepoužíva) podrobné údaje okrem mena – koľko mali rokov, či boli Singapurčania alebo zahraniční občania a podobne. Všetky osoby, s ktorými sa skontaktoval, boli otestované a dané do karantény na 14 dní. Zisťovali sa aj miesta, kde sa ľudia nakazili. Zistilo sa, že to bol kostol, klub, telocvičňa.

Andrea Rajňáková s manželom Petrom. Foto: archív A. R.

Karanténa sa prísne kontroluje

Ako sa u vás kontroluje dodržiavanie karantény?

Infekčné opatrenia majú Singapure tri podoby: „Leave of absence“ – to je preventívne opatrenie na zabránenie prenosu infekcie. Týkalo sa to ľudí po návrate z určitých krajín, do ktorých vycestovali, a trvalo 14 dní. Osoby na LOA by mali zostať vo svojich domovoch v maximálnej možnej miere, minimalizovať návštevnosť a viesť dobré záznamy o osobách, s ktorými prichádzajú do priameho kontaktu. Môžu opustiť svoje bydlisko pre každodenné potreby alebo na navštevovanie dôležitých záležitostí, ale musia minimalizovať čas strávený vo verejných priestoroch a kontakt s ostatnými.

„Stay Home notice“ je prísnejšie ako režim LOA. Osoby umiestnené na SHN budú musieť vždy zostať v mieste svojho bydliska a nemali by doň pozývať návštevníkov.

Karanténa je nariadenie vydané jednotlivcom podľa zákona o infekčných chorobách, a preto má právnu silu s prísnymi sankciami za jeho nedodržanie. Vydáva sa na izoláciu jednotlivca, pri ktorom je podozrenie, že je nosičom infekčnej choroby alebo kontaktom osoby, u ktorej bolo potvrdené infekčné ochorenie. Cieľom je obmedziť šírenie vírusu v komunite.

Mali sme prípady, že ľudia prišli z Číny, boli v karanténe, ale zatajili informácie počas mapovania kontaktov. Urobili to opakovane, za to je však pokuta 10-tisíc dolárov alebo polročné väzenie, prípadne obidvoje. Zdieľať

Ľudia, ktorí sú v karanténe, dostávajú pravidelné telefonáty z ministerstva zdravotníctva, ako im je, akú majú teplotu, dostávajú neohlásené kontroly, je to prísne.

Na Slovensku sa niekoľkokrát stalo, že ľudia nenahlásili svoj príchod z rizikových krajín. Stáva sa niečo také aj u vás?

Andrea: Iba minimálne. Mali sme prípady, že ľudia prišli z Číny, boli v karanténe, ale zatajili informácie počas mapovania kontaktov. Urobili to opakovane, za to je však pokuta 10-tisíc dolárov alebo polročné väzenie, prípadne obidvoje.

Mali sme aj prípad človeka, cudzinca žijúceho v Singapure, ktorý docestoval z Číny. Mal byť v 14-dňovej karanténe, ale kontroly ho opakovane nenachádzali. Nedvíhal telefóny, neotváral dvere. Potom sa rozhodol vycestovať. Na letisku ho upozornili, že má byť v karanténe. On trval na tom, že vycestuje. Keď odišiel, zrušili mu celý štatút trvalého pobytu a nedovolili mu vrátiť sa späť. Jeho prípad navyše zverejnili vo všetkých médiách a poukázali, že vážne nariadenia platia.

Uplatňujú sa aj finančné pokuty a väzenia?

Peter: Áno, aj keď toho zatiaľ nie je veľa. Samozrejme, že keď človek poruší nariadenia, nejde hneď do väzenia. Dostane niekoľko napomenutí, prísny trest príde až potom. V Singapure sú zákony nastavené prísne. Ale keď človek robí to, čo má, ani nevie, že sú také.

Sledovanie ľudí? Nie, spolupráca

Na Slovensku sa plánuje zaviesť sledovanie pohybu ľudí cez GPS v smartfónoch. Čítal som, že Singapur má podobný systém.

Ak aplikácie pre smartfón inde považujú za zásah do svojich práv, nikto si ich nenainštaluje. U nás ľudia veria, že čím viac budú spolupracovať, tým lepšie ochránia seba a okolie. Je to o disciplíne ľudí a o uvedomení si hrozby. Zdieľať

Andrea: Vláda v posledných týždňoch vytvorila novú aplikáciu a pozýva ľudí k jej dobrovoľnému používaniu. Cez ňu môže centrálny systém dať používateľom informáciu, či sa dostali do kontaktu s nakazenou osobou, napríklad niekde v obchode. Nie je to povinné, ale všetci moji známi si to nainštalovali, je to na ochranu občanov, nie na ich kontrolu.

Mnoho ľudí v Európe dvíha obočie, aký je Singapur strašne kontrolovaný a či to všetko nevnímame ako obmedzovanie slobody. Ale či je to v Singapure alebo inde, úrady predsa vedia, kde človek je. Veď predsa existuje kreditná karta, GPS a ďalšie veci, dnes už nie je žiadna veda zistiť polohu človeka.

Peter: Na Slovensku sa aplikácie určené pre koronavírus snažia zistiť, kde človek bol a kedy. Naša aplikácia však neregistruje IP adresu ani GPS lokáciu, funguje cez bluetooth, čo je rozumnejšie. Tu je jedno, kde si, s kým sa rozprávaš a podobne, telefón cez bluetooth skenuje telefóny v okolí a keď má niekto rovnakú aplikáciu, systém rozpozná kontakt v istom čase. To je jediný údaj, ktorý sa uchová. Keď následne aplikácia dostane informáciu o niektorom nakazenom, rozpošle ju na všetky telefóny, ktoré boli v kontakte.

Ak niečí kontakt trval povedzme hodinu, pravdepodobne boli spolu v jednej miestnosti a vtedy zavolajú používateľovi, zisťujú ďalšie podrobnosti a pýtajú súhlas na použitie ďalších údajov. Aplikácia je však určená na použitie vtedy, ak sa už nedajú zisťovať kontakty iným spôsobom, teda ak sú veľké komunitné prenosy nákazy.

Aby táto aplikácia bola úspešná, musí ju zrejme používať veľa ľudí.

Andrea: Presne tak. V spoločnosti ako Singapur je niečo takéto možné. Ale ak to inde považujú za zásah do svojich práv, nikto si ju nenainštaluje. U nás ľudia veria, že čím viac budú spolupracovať, tým lepšie ochránia seba a okolie. Celá karanténa a zvládanie nákazy je o disciplíne ľudí a o uvedomení si hrozby.

Rúška ani tu belosi nenosia

Nosia sa u vás rúška?

Na začiatku epidémie, keď bola situácia dobrá a pod kontrolou, vláda nariadila, aby rúška nosili tí, ktorí sa necítia dobre, samozrejme, aj celý zdravotnícky personál, upratovači, tí, ktorí pracujú s jedlom a podobne. Obyčajní zdraví ľudia na ulici ich nosiť mohli, ale nemuseli.

Keď počet prípadov narastal, zvýšila sa aj panika medzi ľuďmi. Keď ideme po ulici, väčšina Singapurčanov nosí rúška. Z belochov skoro nikto. Tí to chápu tak, že nie sú v Európe, tak sa ich to netýka. Od 8. apríla sú však rúška povinné a ako som už spomenula, vláda zorganizovala druhú vlnu rozdávania rúšok všetkým obyvateľom.

Na Slovensku je zaujímavé, že rúška sa nosia, pritom veľká väčšina ich od štátu nedostala. Ale ľudia si ich začali šiť sami, vznikla z toho úžasná vlna po celej krajine.

(Úsmev.) Je to úplne perfektné, to spojí ľudí a dá ich to dokopy.

Na Slovensku bol chvíľu problém so samoplatcami testov. Chvíľu to fungovalo, potom to vláda zastavila a teraz to opäť funguje. Ako je to v Singapure?

Testov nikdy nebude toľko, aby si ich mohol každý spraviť. Výtery z nosa a hrdla sú niečo iné ako serologické testy na protilátky, ktoré môže mať každý doma. Výtery sa musia testovať v laboratóriách.

Nie každý, kto je chorý, musí mať koronavírus. U nás musí každého poslať na výter z nosa a hrdla lekár, aby nedochádzalo k zneužívaniu systému. Ale súčasne platí, že každého, kto príde za lekárom s takýmito príznakmi, lekár na test odošle.

U nás musí každého poslať na výter z nosa a hrdla lekár, aby nedochádzalo k zneužívaniu systému. Ale súčasne platí, že každého, kto príde za lekárom s takýmito príznakmi, lekár na test odošle. Zdieľať

Peter: V Singapure na začiatku epidémie začali firmy posielať svojich zahraničných zamestnancov do nemocníc po potvrdenie, že nemajú koronavírus. Vláda to však rýchlo zatrhla, pretože sa tým zaťažovalo zdravotníctvo a zbytočne sa míňali testy.

Obávame sa druhej a tretej vlny

Používajú sa u vás na koronavírus nejaké lieky?

Používajú sa antivírusové lieky v kombinácii s inými, ale dávajú sa len ľuďom, ktorí sú veľmi chorí. Zatiaľ nie sú lieky, ktoré by sa dali štandardne predpísať na nákup v lekárni.

Dokedy sa u vás počíta s tým, že môžu trvať tieto všeobecné obmedzenia?

Karanténne opatrenia ťažko odhadnúť. Veľmi to však postihuje ekonomiku, hlavne cestovný ruch, z ktorého žije Singapur. Predikcie hovoria, že to v nejakej podobe bude trvať asi rok-dva.

Ale ťažko sa to odhaduje. SARS vypukol v januári 2003, k nám prišiel v marci a skončil sa v septembri. A to nešlo o pandémiu. Nebojíme sa ani tak prvej vlny. Tá príde, dostane to mnoho ľudí a potom to opadne. Ale potom príde druhá vlna. Toho sa každý obáva.

V akom zmysle?

Keď sa urobia všetky opatrenia, izolujú sa ľudia, uzavrú sa mestá, krajiny, dá sa to pod kontrolu. Ale len čo sa hranice otvoria, príde druhá vlna. Tá zachváti obyvateľstvo, ktoré je už oslabené, a celý socioekonomický systém, ktorý je na tom veľmi zle. Nedá sa to totiž ťahať donekonečna, všetko veľmi veľa stojí. Druhá alebo tretia vlna môžu všetko ochromiť.

Manželia Rajňákovci s deťmi. Foto: archív A. R.

Možno nevyzeráme ako klasická demokracia, ale funguje to

Zvykne sa hovoriť, že aj preto môže Singapur zavádzať prísnejšie opatrenia, lebo nie je klasickou demokraciou západného typu. Napríklad že sú u vás obmedzené parlamentné voľby.

Andrea: Singapurčan tu príde k voľbám a odvolí, koho chce. (Úsmev.)

Peter: Parlamentné voľby sú štandardné ako inde. Jediný rozdiel je v tom, že vládna strana vládne sama a dokonca ústavnou väčšinou, pretože to robí natoľko dobre, že ju ľudia volia. Ale keď sú voľby, prebieha normálna kampaň, opozícia sa snaží získať hlasy. Môžu kandidovať aj nezávislí kandidáti. Kampaň má podobné pravidlá ako na Západe, vrátane vyčleneného času v médiách, moratória a podobne.

Teda to, že stále vládne jedna strana, pokladáte za normálne?

Peter: Ona vládne nie preto, že by obmedzovala voľby, ale preto, že Singapur funguje. V roku 2011 sa opozícia veľmi usilovala získať viac hlasov a dosiahla o zopár kresiel navyše, spolu šesť, čo bol rovnako ako v roku 1991 najvyšší počet v histórii Singapuru. Celkovo má parlament vyše 80 poslancov. Vláda sa potom veľmi snažila získať si týchto hlavne mladých voličov späť.

Len čo sa hranice otvoria, príde druhá vlna, ktorej sa každý obáva. Tá zachváti obyvateľstvo, ktoré je už oslabené, a celý socioekonomický systém, ktorý je na tom veľmi zle. Nedá sa to totiž ťahať donekonečna, všetko veľmi veľa stojí. Zdieľať

Môže si občan Singapuru napríklad založiť blog a kritizovať politikov?

Peter: Môže, ale musí ich kritizovať z jeho pozície politika, nie ako osobu, a musí to vedieť dokázať.

Andrea: Politici tu majú jasný program, kultivovaný, veľmi inteligentný prejav a obrovskú prirodzenú autoritu. Ľudia si ich nedovolia kritizovať tak ako v niektorých štátoch Západu.

Nespochybňujú vládu korupčné škandály?

Peter: Štátni úradníci tu jednak majú vysoké platy, a teda nemajú motiváciu brať úplatky, a jednak sú prísne kontrolovaní. Keď sa prišlo na korupciu, v médiách sa o tom doširoka hovorilo a nič sa neututlávalo. Vo svetových rebríčkoch týkajúcich sa merania korupcie a transparentnosti je Singapur pravidelne na tých najlepších miestach.

V našom okolí sú krajiny ako Indonézia a Malajzia, kde sa človek bez úplatku nepohne, tam človek ani len nerozmýšľa, že by to inak vôbec mohlo fungovať.

Andrea: Tu to človeku ani nenapadne. Ani v zdravotníctve. Ak sa niekto potrebuje liečiť, zaplatí si každý zdravotný výkon a liek. A aj ten, kto si platbu nemôže dovoliť, liečbu dostane. Jediný rozdiel je v kategórii lôžka v nemocnici, ale lekári a prístrojové vybavenie a lieky sú tie isté. Dokonca ani v čakacej lehote, ak ide o plánovaný výkon, nie je veľký rozdiel.

Odporúčame