Liečba Rybníčkom

Nádej je už v tom, čo svojím príbehom Richard Rybníček reprezentuje. Pred rokmi zachránil verejnoprávnu televíziu pred krachom a nudnou prázdnotou. Na televíziu sa už nedalo pozerať a hoci v Mlynskej doline vtedy nevznikla druhá Česká televízia, televízia získala solídny štandard a ponúkala všetky základné služby, ktoré od nej ľudia očakávali – publicistiku aj dokumenty, Ligu majstrov aj Superstar.

Neskôr sa stal Rybníček primátorom Trenčína. Mesto bolo pred bankrotom, zadlžené a zaostávajúce. Mimochodom, do tohto marazmu ho doviedla pravica spolu s miestnym HZDS. Rybníček získal od ľudí dôveru a Trenčín začal drasticky šetriť. Na tie nepokosené parky, neopravené budovy a zrušené športové kluby bol strašný pohľad, ale mesto to zvládlo – aj vďaka tomu, že Rybníček dokázal spolupracovať s poslancami Smeru. Trenčín ešte stále za inými krajskými mestami zaostáva, ale mesto sa už mení a buduje, pričom jeho primátor uvažuje aj ďalej do budúcnosti. Chce sem prilákať mladých ľudí z východu, preto podporuje dnes ešte malú gréckokatolícku komunitu, hovorí o nových škôlkach, nájomných bytoch a ďalšej infraštruktúre pre rodiny.

Prečítajte si:
Rozhovor s R. Rybníčkom: Zárukou zmeny som ja

Zdieľať

Podobne biedne, ako kedysi STV či Trenčín, vyzerajú aj niektoré tradičné pravicové strany. Ešte im nehrozí krach, držia si svoje percentá, ale o pár rokov môže byť všetko inak. Stačí si položiť jednoduchú otázku: Kto má dnes v KDH na to, aby raz nahradil Jána Figeľa na čele strany? A kto by vedel nahradiť Bélu Bugára?

Nie je to maličkosť, ak už ostaneme pri spomínanom KDH a Moste, sú to pre Slovensko dôležité strany, ich význam presahuje osoby ich predsedov, preto ich „bankrotu“ treba predísť.

Rybníček navyše stelesňuje ešte niečo, čo sa zo slovenského verejného života vytráca. Keď sa na neho pozriete, viete, čo od neho môžete očakávať. Tak to bolo kedysi s Vladimírom Palkom či Ivanom Miklošom. Vedeli sme, že jeden ani druhý nebude robiť experimenty a súčasne, že keď budú niesť zodpovednosť za políciu alebo rozpočet, nebudú sa báť urobiť aj odvážne zmeny. Neboli predsa v politike preto, aby si udržali moc, ale aby niečo presadili. Rybníček je v tom podobný.

A napokon, primátor Trenčína vyznáva ešte jednu politickú cnosť. Vie, kam patrí. Keď ho kedysi na začiatku volal Sulík do SaS, Rybníček odmietol, pretože je konzervatívec. Keď dostal teraz ponuku na lídra kandidátky potenciálnej koalície Obyčajných ľudí, Novy a SaS, opäť odmietol. Premiér by mal mať za sebou silnú stranu, nie neistú koalíciu.

Lenže Rybníček, ak má raz predstavovať nádej pre slovenskú pravicu, musí prijať slovenskú realitu. Menej hovoriť o kantónoch a volebnom systéme, a viac o nezamestnanosti, biednych nemocniciach či ekonomických nákladoch mladých rodín s deťmi. Menej špekulovať o ideálnej podobe strany a radšej vyvolať záujem podobne mysliacich ľudí o vstup a záchranu existujúcej strany. A napokon vstup do celoštátnej politiky neodkladať. Už preto, že slovenská politika Richarda Rybníčka potrebuje.

Jaroslav Daniška

Foto: Daniela Matejovičová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo