Rybníček: Dnešný systém musíme zmeniť

Neverí na skratky v politike a nechce byť niečou figúrkou, preto odmietol ponuky Jána Figeľa aj Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Slovensko podľa neho potrebuje väčšiu zmenu, než o akej hovorí Radoslav Procházka a pravicová opozícia. Primátor Trenčína Richard Rybníček.

Pred časom ste odmietli ponuku Matoviča, Lipšica a Sulíka na lídra koaličnej kandidátky. Skúste zhrnúť dôvody, prečo ste sa tak rozhodli.

V prvom rade kvôli voličom v Trenčíne, ktorí mi dali dôveru, aby som dokončil svoju prácu. Tento projekt je niečo iné a nebolo by voči mestu a 71,5 percentám hlasov, ktoré som získal vo voľbách, férové, keby som sa do neho zapojil. Neviem si predstaviť odísť predtým, než dokončím svoju prácu v meste. Druhá vec je čas. Je príliš neskoro, aby sme presvedčili dostatok voličov, takéto projekty majú vznikať skôr. Ďalšia vec je, že nie som typ lídra, ktorého niekde postavia a niekto mu povie, čo má robiť.

Tak táto ponuka stála?

Určite by to tak bolo. A ja by som to nepovažoval za správne. Posledná vec, prečo som túto ponuku odmietol, je, nech to znie akokoľvek, že ja sám sa ešte necítim na funkciu lídra pravice a potenciálneho kandidáta na premiéra krajiny. Nie som vnútorne na to pripravený a na takú veľkú prípadnú životnú zmenu sa treba pripraviť. A napokon si myslím, že tento boj si musia dobojovať tie tváre, ktoré nás do dnešnej situácie doviedli. Potom sa ukáže, čo bude ďalej.

Bola to lákavá ponuka, Matovič chcel prebrať iniciatívu a pokúsiť sa ponúknuť kandidáta na premiéra. Bol to teda istým spôsobom pokus o politickú „skratku“. Myslíte si, že skratky treba v politike odmietať, že sú pre politiku škodlivé?

Áno, myslím si to. Sú skratky, ktoré sú, chvalabohu, dobré, napríklad to, čo sa stalo v roku 1989. Zmenil sa zlý režim, čo mnohých vyviedlo k moci, našťastie. Ale naša doba nie je súca na revolúcie ani skratky. Naopak, potrebujeme poctivú prípravu na zmenu. Táto krajina musí zmeniť svoje základné fungovanie, napríklad v územnosprávnom členení, vo volebnom systéme, daňovej politike. A na takéto zmeny potrebujete stranu, ktorá má podporu 20-25 percent hlasov, ľudí musíte upozorniť na to, čo chcete robiť, aby vám podporu dali. Sedieť v parlamente so 7-8 percentami je len taká radôstka, kde čakáte, kto vás vezme a kto nie. Ak chcete robiť zásadné zmeny, musíte mať väčšiu dôveru.

Politické strany nefungujú. Sú to len značky, v regiónoch nevyvíjajú žiadnu aktivitu, nikto o nich nevie.

Zdieľať

Hovoríte teda o novej silnej konsolidovanej strane?

Neviem, či to mám nazvať stranou, veď politické strany dnes na Slovensku nefungujú. Hovorím to ako primátor krajského mesta, tu u nás politické strany neexistujú. Nemajú tu žiadny vplyv, nevyvíjajú žiadnu aktivitu, nikto o nich nevie. S politickou stranou sa tu spájajú len známe tváre z Bratislavy. Preto neviem, či mám hovoriť o strane, hnutí, spolku alebo komunite, ide mi o to, aby ten útvar bol funkčný aj v regiónoch.


Slovensko už má skúsenosť s takýmito voľnejšími združeniami, Igor Matovič predstavuje jednu podobu, na komunálnej úrovni je formálnej nezávislosti ešte viac. Neohrozuje to však základnú funkciu politiky, akcieschopnosť a stabilitu? Nie je nebezpečné, ak je v politike každý len sám za seba?

Hovorím o zmene systému. Zmenou územného členenia a kantonizáciou Slovenska na 16 alebo 21 kantónov by sme dosiahli, že v regiónoch by bolo oveľa viac moci a v krajine by mohli fungovať dve voľné skupiny, nazvime to konzervatívci a socialisti. Na to, aby fungovali, nemusia mať hneď politickú stranu. Hovorím o potrebe zatlačiť do úzadia význam straníckej štruktúry a o presunutí moci na konkrétnych ľudí, napríklad cez väčšinový volebný systém. Tam môžete kandidovať ako nezávislý, ale napokon budete patriť buď ku konzervatívnej alebo socialistickej väčšine, prípadne k liberálom. Problém dnešného systému je tlak strany, straníckej štruktúry, ľudí, ktorí vyrástli len v prostredí strany a ktorí sú na nových ľudí schopní vyvinúť enormný tlak, pretože raz treba niekoho zamestnať a inokedy niekomu pomôcť inak. Ale to už dnes ľudia nechcú počúvať. Potrebujeme viac slobody.

Na začiatku ste hovorili, že politika nepotrebuje revolúciu, ale teraz to už znie ako volanie po revolučnej zmene systému.

Áno, znie to revolučne, ale nehovorím o žiadnej revolúcii na námestiach, skôr mi ide o zásadnú zmenu fungovania štátu. Potrebujeme posilniť moc štátu dole, čím oslabíme aj finančné skupiny. Dnes je to tak, že im stačí prilepiť sa k najmocnejšej strane, k osobe premiéra a všetko po celej krajine už potom ide. Zmena by mala byť v tom, že regióny si budú omnoho viac konkurovať, ale aj spolupracovať, pretože budú mať viac moci, pokojne sa môžu v mnohom aj líšiť. Dnešní veľkí politici však takúto zmenu presadiť nedokážu, pretože nemajú skúsenosť z komunálnej politiky, ich svet je úplne iný.

Prečítajte si:
Komentár J. Danišku: Liečba Rybníčkom

Zdieľať

Kedysi sa hovorilo, že politici, ktorí sa osvedčia na komunálnej úrovni, by mali postúpiť do celoštátnej, ale postupne sa ukázalo, že komunálna sféra je ešte skorumpovanejšia ako celoštátna. Vy však o komunále hovoríte s nádejou, nie je to nerealistické?

Nie, naopak. Myslím si, že je to teraz jediná cesta.

Je dnes komunálna politika menej skorumpovaná ako celoštátna?

Áno, pretože miera kontroly je  oveľa väčšia. Musíme zverejňovať každú faktúru, každá majetková vec musí prechádzať cez zastupiteľstvo, miera korupcie je preto podstatne nižšia, kvôli prísnejšej kontrole, to garantujem. Samozrejme, že medzi 2900 obcami nájdete rôzne príklady, ale princíp je taký.

Keď človek vidí, ako sa niektorí ľudia, napríklad pán Kmotrík, dostávajú k vodárňam a podobne, nie je to tak, že tie isté skupiny, ktoré sú úspešné na celoštátnej úrovni, sú rovnako úspešné aj na komunále?

Nie je to tak. Možno sú silní v niektorých regiónoch, odkiaľ pochádzajú, ako napríklad pán Kmotrík v Skalici. Ale to je v poriadku v tom zmysle, že tam si to tí ľudia sami kontrolujú, mnohých zamestnáva, mesto má prospech z jeho iných aktivít, preto sami vedia posúdiť, kde je hranica.


O trištvrte roka budú parlamentné voľby a opozícia, ktorú zjednocuje odpor k Ficovi, pôsobí bezradne. Čo je jej problém?

To, že sa snaží ponúkať riešenia v zle fungujúcom systéme. Nechcú zmeniť systém, len čiastkové veci. Preto ich Fico dokáže vždy v tom systéme, ktorý mu vyhovuje, poraziť. Keď dnes niekto propaguje podnikanie, hovorí, že musíte chcieť zmeniť svet. Nielen seba a svoje okolie, musíte chcieť viac. Preto musíme hovoriť, že chceme zmeniť Slovensko a vedieť, ako ho zmeniť, aby sa tu ľuďom dôstojne a lepšie žilo. Nikdy nebudeme krajinou, ktorá bude vyhlasovať vojny Rusku a podobné nezmysly, ale svoju pozíciu v EÚ a NATO si získame práve tým, že sa u nás bude ľuďom dobre žiť.

Lenže témami krajiny sú nízke mzdy, nezamestnanosť, zdravotníctvo, imigrácia. Nechcú ľudia riešiť iné veci?

Odpovedal som v základnej filozofickej rovine, to všetko, samozrejme, treba rozmeniť na drobné a hovoriť o konkrétnych témach, škôlkach, stavebných povoleniach a podobne, viem, aké sú problémy ľudí. Ale pripúšťam aj opak, ak nebudem úspešný, ak nepresvedčím, tak prehrám a nemám tam čo hľadať. Netvrdím, že takto sa dajú vyhrať voľby, hovorím len to, že ja by som do toho rád išiel s takýmto programom. 

Stranícka politika je u nás v istej kríze, personálnej aj programovej. Ale medzi stranami sú aj významné rozdiely, keď sa pozriete na niektoré strany pohľadom krízového manažéra, nestoja niektoré strany za obnovu a záchranu?

Záchrana strany je samostatný projekt. Obávam sa však, že ľudia, ktorí dnes v stranách sú, na niečo také nemajú chuť ani čas. Myslím si, že z tých 2900 starostov a primátorov je minimálne 1500, ktorí potvrdia, že politické strany nefungujú. Viete, že niekto sa k nej hlási, ale už neviete, ako a čo tí ľudia robia, často ani to, kde sídlia. Je to len spolok jednotlivcov, ktorí čakajú, kým ich systém posunie vyššie a dostanú sa napríklad na kandidátku alebo k funkcii v štátnej správe. Ale o reálnom prínose pre krajinu, mesto či obec, nemôže byť reč. Sú to len značky, s jedným až piatimi známymi ľuďmi, a to je málo.

Lipšicovi ani Procházkovi ľudia neveria, že dokážu riadiť krajinu. Navyše nie sú zárukou zmeny systému, oni ponúkajú len heslá, a to je strašne málo.

Zdieľať

S podobnými predstavami o prestavbe inštitúcií prišli v posledných rokoch Daniel Lipšic aj Radoslav Procházka, ale reakcia verejnosti bola rozpačitá. Nie je to dôkaz toho, že krajina nemá o to až taký záujem?

Nesúhlasím. Je to skôr dôkaz toho, že Dano ani Rado nie sú tí, ktorým by občan uveril, že dokážu riadiť krajinu. Daniel bol minister vnútra, ľudia mu veria, že rozumie bezpečnosti, že by dokázal byť dobrým ministrom alebo generálnym prokurátorom, ale neveria mu, že by dokázal riadiť krajinu. Rado, pri všetkej úcte k nemu a jeho vzdelaniu, zatiaľ nemá za sebou žiadnu reálnu skúsenosť. Nikto si nevie predstaviť, čo je to jednoduchý štát. Ak by to malo byť presťahovanie orgánu štátnej správy do Banskej Bystrice, tak je to smiešne. Človek sa pýta, či vôbec vie, čo chce dosiahnuť. Má síce za sebou nejakých primátorov a starostov, ale nie je ich vôbec cítiť. Vieme, že majú nejaké problémy, ale čo chcú zmeniť, to nevieme. Problém teda je, že na rozdiel od Fica, pravicovým lídrom nikto neverí, že vedia riadiť štát. Ľudia sú preto zmätení, nevedia, či majú ísť voliť, prípadne koho. Navyše, Daniel Lipšic ani Radoslav Procházka nie sú pre mňa zárukou zmeny systému, oni ponúkajú heslá, a to je strašne málo.


Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že v roku 2016 nebudete kandidovať do parlamentu.

Nebudem, to viem určite.

Čo sa musí v slovenskej politike stať, aby bol väčší dopyt po zmene a aby aj ponuka voličom bola lepšia?

Možno to bude znieť trochu trúfalo, ale musíme sa vrátiť naspäť ku koaličnej vláde, ešte viac sa ukáže, aký katastrofálny tento systém je, vláda padne a budú predčasné voľby. Potom príde čas na pomenovanie problému a zmenu systému. Na to si však treba počkať. Dnešní známi politici musia doviesť tento absurdný systém až dokonca, potom sa môže niečo zmeniť. Nebude to už trvať dlho, musíme byť trpezliví.

Posledná otázka: kde vidíte záruku, že ak bude kríza taká vážna, že to neprivedie k moci nejakú silnú ruku, ale vznikne demokratická alternatíva, o akej hovoríte?

Vidím ju v sebe a obrovskom množstve ľudí na Slovensku, ktorí si želajú systémovú zmenu, ale zatiaľ ju nevedia uchopiť.  Ľudia na Slovensku nie sú hlúpi. 

Jaroslav Daniška

Foto: Daniela Matejovičová

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo