Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
01. 04. 2020, 20:26

Kedy uvoľniť ekonomiku? Až keď sa pripravíme na nával pacientov s Covid-19

Rozhovor s Petrom Visolajským, členom permanentného krízového štábu, o zlom stave nemocníc a čo s tým teraz robiť.
Kedy uvoľniť ekonomiku? Až keď sa pripravíme na nával pacientov s Covid-19

Momentálne patrí medzi najvyťaženejších ľudí v krajine, spolu s ďalšími členmi krízového štábu, Vladimírom Krčmérym, Robertom Mistríkom a Petrom Škodným, každý deň vyhodnocuje informácie o pripravenosti našich nemocníc na prípadný nápor pacientov s koronavírusom, ako aj koordinuje činnosť medzi jednotlivými ministerstvami. 

Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia, v rozhovore pre Postoj hovorí, čo všetko treba v najbližších týždňoch v našich nemocniciach zabezpečiť, kritizuje tiež nediplomatické vyjadrenia smerom k čínskej pomoci, vysvetľuje, prečo by sme sa príliš nemali spoliehať na záchranu prostredníctvom masového testovania. 

Rozhovor sme chceli uskutočniť podľa požiadaviek novej doby, spojili sme sa cez videokonferenčnú aplikáciu, ale keďže nás to v dôsledku preťaženej siete prerušovalo, museli sme prejsť na staromódnejšie mobilné telefóny. 

Pred pár týždňami ste patrili medzi najväčších kritikov, ktorí poukazovali na to, že naše zdravotníctvo nie je vôbec pripravené na epidémiu takéhoto rozsahu. Od minulého týždňa ste členom krízového štábu, máte ešte detailnejšie informácie ako predtým, ste už o niečo pokojnejší alebo naopak?

Roky hovoríme, že naše nemocnice sú už na bežný chod zle pripravené, každým rokom sa tento stav zhoršuje a naozaj už fungujú na hrane svojich možností. Máme nové futbalové štadióny za milióny, ale tie sú nám teraz nanič, radšej sme mohli mať novú špičkovú nemocnicu napríklad v Bratislave.

Preto som od začiatku epidémie hovoril, že ako spoločnosť musíme reagovať rýchlejšie a promptnejšie než iné krajiny, preto sme ľudí mobilizovali textami a videami o nosení rúšok. Túto fázu sme zvládli, v krajinách, ktoré sú postihnutejšie než my, ešte ani teraz ľudia nenosia rúška, je skvelé, že ľudia všetky výzvy vypočuli. Aj to dosť spomalilo šírenie nákazy u nás.

Dosiaľ z verejne dostupných informácií nebolo celkom jasné, ako sú naše nemocnice pripravené na prípadný nápor. Vieme, že máme zhruba do tisíc lôžok na JIS, otázne je, v akom sú stave, ako je pripravený zdravotnícky personál, či má k dispozícii ochranné pomôcky. Vieme, že máme vyše 1000 pľúcnych ventilácií, čo je veľmi slušný počet, ale časť je zastaraná. Skúsme to postupne prebrať, ako sme na tom z tohto hľadiska?

Problém je, že tie čísla sú často tak trochu Potemkinove dediny. Niekedy ani samotní riaditelia nemocníc presne nevedia, koľko majú lôžok JIS, lebo jedna vec sú údaje na papieri, no v skutočnosti sa niektoré lôžka pozatvárali či pretransformovali alebo sa presunuli na iné oddelenie, a potom sú tu súkromné nemocnice, o ktorých vieme ešte menej, jednoducho je v tom neporiadok.

Teda neviete povedať číslo, koľko lôžok je dostatočne technicky aj personálne pripravených v prípade návalu pacientov s Covid-19 v nemocniciach?

Predvčerom sme v tejto veci rokovali na ministerstve zdravotníctva, kde sme žiadali o informácie, koľko máme lôžok a na akých pacientov sú pripravení, aby sme boli v čo najlepšom obraze.

Problém je, že tie čísla sú často tak trochu Potemkinove dediny. Niekedy ani samotní riaditelia nemocníc presne nevedia, koľko majú lôžok JIS, lebo jedna vec sú údaje na papieri, no v skutočnosti sa niektoré lôžka pozatvárali či pretransformovali alebo sa presunuli na iné oddelenie. Zdieľať

Tieto veci nám však komplikuje aj povolebné obdobie, do vedenia rezortov prišli noví ľudia, ktorým chvíľu potrvá, kým sa zabehnú a zorientujú, ale určite na to nemajú 100 dní ako pri výmene vlád v normálnom období. Navyše, nemocnice musia byť ďalej pripravené aj na pacientov po infarkte, úrazoch a podobne, nemôžeme dopustiť, aby ľudia s inými diagnózami umierali z dôvodu, že sa všetka pozornosť presúva na koronavírus.

V každom prípade platí, že nemocnice sa musia pomerne rýchlo reprofilovať.

Čo to znamená?

Ideálne by bolo, keby sme mali niekoľko nemocníc úplne vyčlenených pre pacientov s koronavírusom alebo keby mali nemocnice aspoň celý jeden pavilón izolovaný. Tento proces je však len na začiatku.

Ďalej treba vytvoriť úplne nové lôžka na najvážnejšie stavy, to sú lôžka intenzívnej starostlivosti. Tu sa práve odohrá tá najdôležitejšia bitka s pandémiou, miesto, kde v týchto dňoch prehrávajú Taliani a Španieli.

Tieto lôžka treba zabezpečiť nielen priestorovo, čo je ešte ten menší problém, ale najmä technicky, a to od pľúcnych ventilátorov až po najlacnejší močový katéter.  Ale najväčším problémom je chýbajúci personál.

V prípade lôžok na JIS neviete povedať, na aký počet pacientov sme k tomuto dňu dostatočne pripravení?

Čakáme na najaktuálnejšie údaje.  Aj tie sa môžu meniť zo dňa na deň, keďže tých lôžok bude pribúdať. Treba povedať, že žiadna krajina teraz nefunguje podľa nejakých štandardných scenárov, aj my musíme skúšať nové postupy.

Podstatné je, že sa treba nastaviť nie na lepšie, ale na tie najhoršie možné scenáre. Ide o životy ľudí, nemôžeme nič podceniť.

Čo sa týka pľúcnych ventilátorov, máme výhodu v tom, že ich vyrába naša fabrika Chirana, problém je, že tento mesiac vedela dodať okolo 25 nových prístrojov. Stačí tá súčasná kapacita?

Rieši sa rozbehnutie nových liniek, takže by mohlo pribudnúť viac prístrojov. Je však potrebné si uvedomiť, že s týmito prístrojmi je to zložitejšie, lebo časť komponentov sa dováža a tieto komponenty môžu rovnako potrebovať iné krajiny. Ale ako som už povedal, nie je to len o ventilátoroch.

Celý svet je v epidémii, aj tá najbohatšia krajina potrebuje pre seba ochranné pomôcky, techniku a tak ďalej. Takže o toto všetko je dnes obrovská bitka, my sami sme boli zvyknutí, že všetko potrebné dovezieme za lacný peniaz z Číny, teraz sa nám to vypomsťuje.

Ako sme na tom z hľadiska respirátorov, rukavíc, ochranných plášťov a ďalších takýchto prostriedkov, ktoré nevyhnutne potrebujú naši zdravotníci, aby sa nenakazili?

Procesy boli veľmi zle nastavené. Prístup k štátnym hmotným rezervám bol v dobrých časoch mizerný, absolútne sme to ako spoločnosť podcenili. Dnes je obrovský problém s vybavovaním letov na prevoz, je okolo toho veľa papierovania.

Boli sme zvyknutí, že všetko potrebné dovezieme za lacný peniaz z Číny, teraz sa nám to vypomsťuje. Zdieľať

Často sa stáva, že hoci si niekde objednáte napríklad ochranné prostriedky, kým vybavíte dovoz, už to predajú niekomu inému, kto nás preplatil. Alebo si objednáme materiál z Číny a v krabiciach je napokon niečo iné, než sme si objednali. Prišli nám obleky, ktoré boli o desať centimetrov kratšie, než sme žiadali. Ono sa to dá vyriešiť, len sa tým naťahuje čas.

Pomôcok je málo, nechcem sľubovať, že všetkého bude dosť. Naopak, budeme musieť čo najefektívnejšie využívať to, čo máme. Preto som aj požiadal ministerstvo, aby sa vypracovali štandardy na používanie – aby sme boli na jednej strane chránení a súčasne absolútne efektívni.

Teraz hovoríte o ochranných prostriedkoch pre lekárov alebo to myslíte širšie?

Samozrejme, nemocnice, infekčné oddelenia, kde máme pacientov s koronavírusom, sú prioritné. Potom nasledujú záchranky, ale aj súkromné ambulancie a nemocnice či zariadenia spadajúce pod ministerstvo práce a sociálnych vecí, kde sa pracovníci starajú o desaťtisíce seniorov. No máme tu aj policajtov a vojakov, ktorí vykonávajú napríklad opatrenia v segregovaných osadách, aj tých treba chrániť.

Zatiaľ to nevyzerá zle, ale povedzme, že keby v najbližších dňoch pribudli pacienti s Covid-19 vo väčších počtoch, budú mať lekári, ktorí sú v prvej frontovej línii, zabezpečené ochranné pomôcky?

Premiér ma oslovil minulý pondelok, či som ochotný ísť robiť do krízového štábu, od utorka fungujeme, nabehli sme tak na rozbehnutý vlak, ktorý však nebol plný, ale prázdny.

Problém je, že strašne veľa byrokratických vecí proces komplikuje, ceny stúpajú z hodiny na hodinu, rovnako sú problémy s leteckou prepravou, keď niektoré lety nedostávajú povolenia. Snažíme sa tento proces zefektívniť. Ako som povedal, väčšina krajín si tie ochranné pomôcky chráni, takže to, čo dostávame, je postavené často na priateľských vzťahoch.

Predstaviteľov vlády som preto žiadal, aby dávali krajinám, ktoré nás zásobujú, jasne najavo, že akúkoľvek pomoc si veľmi vážime. Veľmi nám pomohli Česi, konkrétne minister vnútra Jan Hamáček.

Z našich vládnych miest však odznela ostrá kritika, že rýchlotesty, ktoré prišli cez Čechov z Číny, sú predražené a zbytočné, premiér Matovič vyhlásil, že ich možno hodiť rovno do Dunaja. Narážate teda na to, že táto komunikácia bola celkom nešťastná?

Sú akademické debaty o parametroch týchto rýchlotestov, to nie je moja parketa. Len hovorím, že by som privítal väčšiu diplomaciu, musíme byť vďační za akúkoľvek pomoc, aj za takú, ktorá v danej chvíli nevyhovuje našim potrebám či predstavám. Česká republika je naozaj nadštandardne zásobovaná z Číny rôznymi ochrannými pomôckami, to treba mať stále na pamäti.

Pracuje sa na tom, aby sme túto česko-čínsku linku čo najviac využili?

Práve aj to je úlohou nášho krízového štábu. Chceme zrýchliť procesy, nemôže to fungovať po starom, keď sa dlho vyberalo, porovnávali sa ponuky, teraz potrebujeme čo najväčšiu flexibilitu.

Predstaviteľov vlády som preto žiadal, aby dávali krajinám, ktoré nás zásobujú, jasne najavo, že akúkoľvek pomoc si veľmi vážime.  Zdieľať

Na dennej báze sa musí odhadovať naša potreba a podľa toho treba rýchlo konať a objednávať pomôcky zo zahraničia. Súčasne je potrebné pracovať na tom, aby sa čo najviac pomôcok rýchlo vyrábalo aj na Slovensku, bez toho veľa nezmôžeme. Aj týmto chcem vyzvať firmy, ktoré sú schopné presmerovať svoju výrobu na ochranné pomôcky, aby sa do toho hneď pustili.

Aké pomôcky máte na mysli?

Respirátory, rúška, štíty, ochranné obleky. Zabezpečili sme napríklad výrobnú linku z Turecka, ktorá bude vyrábať respirátory na Slovensku, dúfajme, že sa to podarí v najbližších dňoch spustiť.

Do dvoch týždňov by sme mali byť z tohto hľadiska v značne lepšej situácii?

Neviem to sľúbiť. Keď sme prišli, stav v štátnych hmotných rezervách bol nula. Minulý týždeň som riešil, že nemocnice, ktoré mali našich prvých pacientov s diagnózou Covid-19, nemali tieto pomôcky. Už je to lepšie, verím, že teraz sa to bude každým dňom zlepšovať.

Máme vyše 100 hospitalizovaných pacientov s Covid-19, zdá sa, že dvaja sú vo vážnom stave. Aký vývoj očakávate aj vzhľadom na to, že slovenskí občania sa správajú tri týždne veľmi zodpovedne, teda už od času, keď boli nahlásené len prvé prípady nákazy?

Môžeme hovoriť len v rovine odhadov, lebo je tam veľa premenných. Jedna vec sú matematické modely, toto je však biológia. Môžeme síce všelijako pracovať s hodnotou RO, teda koľko ľudí jeden infikovaný nakazí, ale stále pôjde len o odhady.

Ďalšou neznámou je vývoj v prostredí marginalizovaných skupín. To nemáme celkom pod kontrolou, neplatia tam žiadne hygienické štandardy a je ilúziou sa domnievať, že ľudia žijúci v segregovaných osadách budú dodržiavať domácu karanténu.

Musíme tu uplatniť celkom iný prístup, nakazených či rizikových ľudí treba z osád vytiahnuť a izolovať inde než v osade. Dobrovoľníci v osadách teraz zisťujú, kto kedy prišiel zo zahraničia, je potrebné tam urobiť diagnostiku a podľa toho umiestňovať ľudí do karantény. Veľký počet ľudí v takýchto komunitách sťažuje odhady vývoja situácie. Áno, pristúpili sme k drastickým opatreniam rýchlo a včas, čo je výborné.

Ďalšou neznámou je vývoj v prostredí marginalizovaných skupín. To nemáme celkom pod kontrolou, neplatia tam žiadne hygienické štandardy a je ilúziou sa domnievať, že ľudia žijúci v segregovaných osadách budú dodržiavať domácu karanténu. Zdieľať

Takýto stav je však pre ekonomiku a fungovanie spoločnosti ťažko udržateľný dlhodobo, dusíme sa ekonomicky. Napokon, aj posledné opatrenia vlády smerujú k tomu, že niektoré segmenty ekonomiky sa málinko uvoľňujú, aby sme sa mohli trochu ekonomicky nadýchnuť. Len si treba uvedomiť, že ekonomické nadýchnutie môže priniesť aj zvýšený počet ochorení.

V akom štádiu je plán vyčleniť tri „koronavírusové“ nemocnice na západe, strede a východe Slovenska?

Ideálne by bolo, keby sme mali v každom jednom kraji vyčlenenú nemocnicu alebo pavilón pre pacientov s Covid-19. Je ilúziou si myslieť, že na dvoch poschodiach budeme mať pacientov s týmto ochorením a na iných poschodiach ostatných pacientov. Ten vírus je natoľko infekčný, že by bolo veľmi ťažké odizolovať pacientov v tej istej budove.

Kde sme to schopní v dohľadnej dobe zabezpečiť?

Uvažuje sa nad Vojenskou nemocnicou v Ružomberku, jeden pavilón by sa dal vyčleniť v Martine, takisto v Bratislave, treba tiež nachystať nemocnicu pre detských pacientov, čo je možné v Bratislave. Najlepšie pripravené na epidémiu sú pravdepodobne Košice. Dnes môžeme byť vďační za to, že tam zostali dve nemocnice, jedna je už vyhradená pre pacientov s koronavírusom.

Teda východ je pripravený najlepšie?

Košické vedenie najlepšie reagovalo na to, čo hovoria odborníci z radov lekárov. My sme aj premiérovi a ministrovi zdravotníctva hovorili, že v tejto situácii je dôležité, aby vo vedení nemocníc boli teraz lekári. Nejde nám o nejaké povolebné hromadné odvolávania, ale v čase pandémie sú potrebné medicínske riešenia a to predpokladá, aby v riadení nemocnice mali kľúčové slovo lekári.

Napríklad naše odborové združenie LOZ, ktoré má aj kontakty na lekárov v Taliansku, Španielsku či v Ázii a aj v jednotlivých nemocniciach zabezpečuje informačné toky z oddelení až na vedenie či vládu, sa v tomto ukazuje ako veľmi nápomocné.

V akom časovom horizonte budú na košickej úrovni pripravení aj v Bratislave, Martine, Ružomberku?

To presne neviem, na starosti to má ministerstvo zdravotníctva.

Predpokladajme, že vďaka prevencii a zodpovednému správaniu Slovákov sa podarilo spomaliť šírenie koronavírusu tak, že prípady nakazených aj hospitalizovaných budú rásť mierne a potom začnú klesať. Ak budeme chcieť uvoľniť reštrikcie, aby sa ekonomika konečne nadýchla, bude veľmi dôležité, aby sme vedeli testovať aj ľudí bez príznakov, ktorí sú však rizikoví, čo je potrebné na odhalenie potenciálnych ohnísk nákazy. Dosiaľ sa testovali ľudia, ktorí mali príznaky, mení sa aj štruktúra testovaných?

Sú rôzne typy testov. Genetický test dokazuje RNA vírusu, tu je kľúčové, aby sa odobralo dostatočné množstvo RNA kyseliny. Ak sa ster spraví príliš skoro a vírus tam nie je ešte namnožený, výsledky testu budú falošne negatívne, lebo ten vírus v skutočnosti máte, len ho test nezachytil. Keď robíte test u bezpríznakových nakazených pacientov, len u 30 až 70 percent vám test infekciu odhalí.

U ľudí s príznakmi infekciu, samozrejme, zachytíme častejšie. Čiže pri bezpríznakových pacientoch máme stále slabé číslo na to, aby ste sa na test vedeli úplne spoľahnúť. Samozrejme, sú aj testy, ktoré zachytia veľmi malé množstvo vírusu, ale tie nie sú bežne prístupné. Veci sa však stále menia, firma Abbott včera zverejnila výrobu nového prístroja, ktorým by sa diagnostika zásadne zlepšila.

Ak sa ster spraví príliš skoro a vírus tam nie je ešte namnožený, výsledky testu budú falošne negatívne, lebo ten vírus v skutočnosti máte, len ho test nezachytil. Zdieľať

Ideálny stav by bol, keby sme testovali čo najviac ľudí. Ale aj bez plošného testovania je veľmi dôležitá uvedomelosť ľudí, ak cítia príznaky, musia sa správať podľa odporúčaných štandardov karantény, hoci to nemajú potvrdené testom.

Ani v záujme zdravotníctva nie je kolaps ekonomiky. Ak sa už teraz musíme zamýšľať nad uvoľneniami rôznych reštrikcií, čo nám pomôže, ak to podľa vás nebudú primárne testy?

V prvom rade musíme pripraviť nemocnice. Ako je známe, ochorenie je nebezpečné najmä v tom, že v krátkom čase príde veľmi veľa pacientov vo vážnom stave do nemocníc, na čom kolabuje Taliansko aj Španielsko, kde teraz ľudia nezomierajú len v dôsledku koronavírusu, ale aj iných chorôb, ktoré by sa za normálnych okolností dali liečiť.

Takže pri úvahách, kedy a ako uvoľniť ekonomiku, je kľúčové najprv zabezpečiť nemocnice tak, aby zvládli i väčší nápor pacientov s Covid-19. Potrebujeme preto vytvoriť okolo 1500 nových lôžok, ktoré budú technicky aj personálne zabezpečené. Ak to dokážeme, môžeme debatovať o uvoľnení niektorých opatrení. Vďaka prevencii sme získali čas, teraz ho musíme naplno využiť.

V akom časovom horizonte môžu byť nemocnice takto pripravené?

Túto otázku po týždni v pôsobení v krízovom štábe neviem presne zodpovedať, pretože teraz sa musí rozhýbať celý ten veľký kolos. Nikto nevie odhadnúť, či a kedy vznikne veľký nápor na nemocnice, môže to byť skôr aj neskôr, než vieme dnes predpokladať.

Potrebujeme preto vytvoriť okolo 1500 nových lôžok, ktoré budú technicky aj personálne zabezpečené. Ak to dokážeme, môžeme debatovať o uvoľnení niektorých opatrení. Zdieľať

Jedna vec je nakúpiť materiál, zaistiť priestory, nachystať lôžka, ale ako opakovane hovorím, najväčší problém je personálny. Priemerný vek sestier je 50 rokov, aj lekári v nemocniciach sú starší, súčasne ide z hľadiska vírusu o rizikovejšie skupiny. Od týchto ľudí budeme očakávať, aby v prípade horšieho scenára pracovali v maximálnom vypätí mesiac či dva, čo je naozaj veľmi vážna výzva.

To, čo hovoríte, neznie veľmi optimisticky.

Priveľký optimizmus by nám mohol ublížiť. Ako lekár nechcem zažiť situáciu, v ktorej by som sa rozhodoval, komu z pacientov môžem a komu nemôžem podať liečbu. Covid-19 u pacientov s ťažkým priebehom znamená smrť udusením. Tým nestraším, len hovorím, že je našou maximálnou povinnosťou pripraviť sa na najhoršie scenáre a podľa toho v zdravotníctve konať.

Odporúčame