Prečo NATO zradilo kresťanov v Sýrii?

Kresťania v Sýrii, ktorí už aj tak bojujú o holý život, majú ďalší problém. Ich situáciu ešte viac skomplikovala aktuálna turecká vojenská operácia.

 28. júla 2015. Turecká stíhačka štartuje z vojenskej základne Incirlik. Turecké letectvo bombarduje aj kurdské teritóriá.

Pred približne dvoma mesiacmi sme spolu s europoslancom Branislavom Škripekom navštívili severovýchod Sýrie, presnejšie kanton Rojava blízko hraníc s Tureckom a Irakom, kde žije početná komunita syriackych kresťanov. Syriaci je pomenovanie pre asýrsku menšinu. Sú to potomkovia pôvodných obyvateľov Mezopotámie, ktorí hovoria po aramejsky a hlásia sa ku kresťanstvu. V kedysi vyše 20-miliónovej Sýrii tvorili približne desať percent obyvateľstva.

Keď po Arabskej jari vypukla v Sýrii občianska vojna a začal sa teror Islamského štátu či Frontu al‐Nursa, veľké množstvo Syriakov ušlo z krajiny. Rozsah tohto exodu asi najlepšie dokumentuje fakt, že počet obyvateľov regiónu sa z dvoch miliónov zmenšil približne na milión. Alebo, ako nám v jednom z kresťanských kostolov v meste Derik povedal miestny kňaz: ak ešte pred občianskou vojnou patrilo pod ich farnosť viac ako tisíc kresťanských rodín, teraz je ich ledva štyristo.

Tí Syriaci, ktorí v Sýrii zostali, sa na začiatku roku 2014 rozhodli zobrať iniciatívu do svojich rúk. Dohodli sa s miestnymi Kurdmi, ale aj časťou sunnitských Arabov a podpísali takzvanú Spoločenskú zmluvu, ktorou deklarovali vznik demokratickej Samosprávy v kantone Rojava. Kresťania si vytvorili vlastnú Syriacku vojenskú radu, de facto milície, ktoré spoločne s kurdskými oddielmi bojujú proti bojovníkom Islamského štátu.

Keď sme sa rozprávali s viacerými predstaviteľmi syriackych kresťanov, neustále nám zdôrazňovali, ako veľmi stoja o spoluprácu so Západom, že bez jeho pomoci nedokážu v konfrontácii s Islamským štátom prežiť. Dnes majú pocit, že Západ im nielenže nepomáha, ale, naopak, dáva požehnanie aktivitám Turecka v regióne, ktoré ich ohrozujú.

Mali by sme si uvedomiť, že je to aj zrada sýrskych a irackých kresťanov, ktorí bojujú o holé prežitie.

Zdieľať

Kresťania na severovýchode Sýrie sú závislí od spolupráce s Kurdmi. Tí v regióne predstavujú jedinú relevantnú vojenskú silu, ktorá je schopná čeliť islamistom. Kresťanské jednotky sú málo početné a slabšie vyzbrojené, bez kurdskej pomoci by bojovníkom ISIS nedokázali dlho vzdorovať. Turecká armáda síce oficiálne tvrdí, že jej operácie sú namierené najmä proti Islamskému štátu, ale už po prvých dňoch bolo jasné, že oveľa viac ako na bojovníkov z kalifátu sa zameriavajú na Kurdov. Presnejšie na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorej oddiely v oblasti operujú. Tá je v Turecku zakázaná a jej líder Abdullah Öcalan sedí v tureckom väzení.

Nálety na Kurdistan preto majú potenciál destabilizovať celý región, kde kresťania žijú spoločne s Kurdmi, používajú spoločnú infraštruktúru a bez vojenskej a politickej spolupráce s nimi nie sú schopní prežiť. Jednoducho povedané, ak dôjde k destabilizácii Kurdistanu, bude to znamenať existenčné ohrozenie desiatok tisíc miestnych kresťanov, kresťanských utečencov z iných oblastí, ale aj jezídov, ktorí tu po útokoch ISIS na svoje domovy našli útočisko.

Práve na tento moment a tiež na to, že turecké útoky znamenajú de facto oslabenie boja proti Islamskému štátu, sa syriacki kresťania snažia upozorniť medzinárodné spoločenstvo. „Dôrazne chceme upozorniť NATO, aby nesúhlasilo so žiadnou požiadavkou alebo pokusom Turecka zaútočiť na Kurdov v Sýrii. Akýkoľvek útok na našu demokratickú samosprávu budeme nevyhnutne považovať za útok na náš národ a budeme nútení povstať proti Turecku a brániť sa. Treba pritom brať do úvahy, že naše národy žijú spoločne bok po boku na etnicky zmiešanom území,“ píše sa vo vyhlásení Európskej syriackej únie, organizácie, ktorá sa v Európe snaží lobovať za záujmy Syriakov. Táto žiadosť kresťanov zo Sýrie však, bohužiaľ, nebola vypočutá a NATO dalo akciám Turecka svoje požehnanie.

Treba to povedať jasne. Turecko sa pod zámienkou boja proti ISIS snaží zabrániť vzniku nezávislého kurdského štátu. To, že tomu USA a NATO dali požehnanie je - ako to povedal český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg - zrada Kurdov. A teda nášho spojenca v boji proti Islamskému štátu. Okrem toho je to aj zrada sýrskych a irackých kresťanov, ktorí bojujú o holé prežitie.

Sýrski kresťania v Damašku slávia veľkonočné sviatky

Kresťania v Sýrii sa cítia byť ohrození

Rozhovor s europoslancom za OľaNO Branislavom Škripekom

Aká je podľa vašich informácií aktuálna situácia v Rojave a aké sú reakcie syriackych kresťanov na turecké akcie?

Syriacki kresťania sa cítia byť ohrození. Vyhlásenia tureckého prezidenta Erdogana o tom, že nikdy nedovolí vytvorenie samostatného štátu na juh od tureckých hraníc, jasne hovoria v neprospech Rojavy. Čo sa dnes javí ako boj proti PKK, sa veľmi rýchlo môže zvrtnúť na likvidáciu akýchkoľvek demokratických iniciatív v blízkosti Turecka. Priamo od Syriakov v Turecku viem, že ani tam sa kresťania necítia bezpečne. Turecká parlamentná strana HDP zastrešuje okrem Kurdov aj ďalšie menšiny, medzi inými aj kresťanov. Poprední tureckí politici ju začali podozrievať a padli aj ostré vyjadrenia na rozpustenie či trestné stíhanie. Dnes každá politicky angažovaná menšina žije v neistote. Nikto nevie, či aj oni nebudú obvinení z terorizmu alebo protištátnej činnosti.

Podnikáte ako europoslanec nejaké kroky, aby ste upozornili na to, aké dopady môžu mať turecké útoky na situáciu v tomto regióne?

Situácia v regióne je do značnej miery otázkou svetových a regionálnych mocností – USA a Turecka. EÚ je skôr v pozícii diplomatickej sily. To sa nakoniec ukázalo aj na summite NATO, kde ani jeden členský štát nepoukázal na sporné útoky Turecka na území Kurdistanu. Mojím zámerom je najmä medzinárodné uznanie Rojavy ako demokratickej samosprávy. To poskytne obyvateľom tohto regiónu ľahší prístup k humanitárnej pomoci a miestnym predstaviteľom možnosť politicky sa zasadzovať za svojich ľudí na medzinárodných fórach. Preto som do spolupráce na tejto úlohe oslovil aj kolegov z frakcie Európských konzervatívcov a reformistov. O situácii v Sýrii, Iraku i Turecku mám nielen spravodajské, ale aj politicky strategické informácie. Budem o nich informovať slovenských predstaviteľov zahraničnej politiky a žiadať, aby sa Slovensko ako riadny člen EÚ a NATO vyjadrilo k ochrane menšín a demokratickým iniciatívam na Blízkom východe.

Jozef Majchrák

Foto: TASR/AP, Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo