Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. marec 2020

Dve významné udalosti pred sto rokmi a naše voľby

Kým pred storočím sa ešte politická scéna delila na pravicu a ľavicu, pričom distingvovaní a slušní politici sa nachádzali v oboch táboroch, dnes to už neplatí.
Dve významné udalosti pred sto rokmi a naše voľby

Líder československých sociálnych demokratov Antonín Němec sa 28. októbra 1918 prihovára davu zhromaždenému na Staroměstském náměstí v Prahe. Foto – Profimedia

Presne pred sto rokmi, v prvých mesiacoch roku 1920 (vo februári a apríli), sa udiali dve významné spoločenské udalosti v našich dejinách, vtedy už v spoločnom Československu, štáte dvoch národov Čechov a Slovákov, dobovo umelých Čechoslovákov.

Bolo to prijatie Ústavy Československej republiky a prvé všeobecné demokratické parlamentné voľby. V súvislosti s našimi nedávnymi parlamentnými voľbami je namieste poohliadnuť sa späť a pripomenúť si tieto dve významné udalosti.

Keď predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil termín našich parlamentných volieb na 29. februára 2020, zrejme si neuvedomil, aký symbolický termín sa mu podarilo stanoviť. Práve 29. februára 2020 uplynulo presne sto rokov od prijatia Ústavy Československej republiky. O jej príprave a význame som písal v predchádzajúcom článku.

Úspech sociálnych demokratov

Prijatie ústavy z 29. februára 1920 umožnilo vypísanie prvých všeobecných demokratických volieb vo vtedajšom Československu, ktoré sa uskutočnili 18. apríla 1920 do poslaneckej snemovne a 25. apríla 1920 do senátu, keďže československý parlament – Národné zhromaždenie – bol dvojkomorový.

Tieto prvé slobodné všeobecné voľby boli po prijatí ústavy druhou významnou spoločenskou udalosťou pred sto rokmi. Neuskutočnili sa len na Podkarpatskej Rusi (po prevrate roku 1918 bola začlenená do prvej ČSR) a na zmiešaných národnostných územiach v Hlučínsku a Ratiborsku.

Na Slovensku to boli prvé všeobecné a demokratické voľby vôbec, prvý raz mohli voliť i ženy, čo nebolo vtedy bežné ani vo vyspelých demokratických štátoch. Výrazný úspech zaznamenali v rámci celej republiky, ale i na Slovensku, sociálni demokrati – československí i nemeckí.

Celkovým víťazom prvých parlamentných volieb v Československu do poslaneckej snemovne sa stala Československá (Čs.) sociálnodemokratická strana robotnícka, ktorú volilo 1 590 520 voličov (25,7 %), získala 74 poslaneckých mandátov, tretí boli nemeckí sociálni demokrati (Nemecká sociálnodemokratická strana robotnícka v ČSR). Tí získali 31 mandátov za 689 589 hlasov, čo bolo 11,1 %.

Medzi nich sa vklinila Československá strana lidová v koalícii so Slovenskou ľudovou stranou so ziskom 11,3 % (33 poslaneckých mandátov, 699 728 hlasov). Až na štvrtom mieste sa umiestnila Republikánska strana československého venkova (agrárna strana), neskoršie najsilnejšia politická strana v prvej ČSR, ktorú volilo 603 618 ľudí, čo bolo v percentuálnom vyjadrení 9,7 % a 28 poslaneckých mandátov.

„Na Slovensku to boli prvé všeobecné a demokratické voľby vôbec, prvý raz mohli voliť i ženy, čo nebolo vtedy bežné ani vo vyspelých demokratických štátoch.“ Zdieľať

Pri pohľade na jednotlivých poslancov získal najviac preferenčných hlasov predseda Čs. sociálnodemokratickej strany robotníckej Antonín Němec – v Čechách 762 092 (22,33 %), na Morave a Sliezsku 318 087 (21,99 %) a na Slovensku dostal až 510 341 hlasov (35,05 %).

Na druhom mieste skončil na Slovensku predseda agrárnej strany Antonín Švehla (242 045 hlasov, 18,05 %), ako reprezentant Slovenskej národnej a roľníckej strany, ktorá kandidovala spoločne s Republikánskou stranou čs. venkova.

Inzercia

Na treťom mieste sa umiestnil predstaviteľ spoločného poslaneckého klubu Čs. strany lidovej a Slovenskej ľudovej strany a zároveň predseda Čs. strany lidovej Jan Šrámek (17,55 % za 235 389 hlasov). Šrámek teda porazil aj na Slovensku Andreja Hlinku, predsedu Slovenskej ľudovej strany, ktorý bol však pred voľbami vo vyšetrovacej väzbe za ilegálnu cestu na Parížsku mierovú konferenciu, čo určite ovplyvnilo výsledky volieb na Slovensku z hľadiska jeho preferenčných hlasov a prípadného úspechu v týchto voľbách.

Výsledky volieb do senátu kopírovali tie do poslaneckej snemovne. Prvá skončila Čs. sociálnodemokratická strana robotnícka – 28,07 %, za ňou Československá strana lidová – 11,91 % a Nemecká sociálnodemokratická strana robotnícka v ČSR – 11,35 %.

Porovnanie so súčasnosťou

Vo voľbách pred sto rokmi teda zvíťazili sociálni demokrati ako ľavicová strana (a potom aj vládli v tzv. druhej červeno-zelenej koalícii, čo bola druhá čs. vláda na čele so sociálnym demokratom Vlastimilom Tusarom). Bolo to pochopiteľné vzhľadom na povojnový poprevratový vývoj spojený s ťažkými sociálnymi dôsledkami vojny, chudobou, nedostatkom potravín i rozpadom Rakúsko-Uhorska.

Pochopiteľné preto, lebo v povojnových ťažkých časoch volili ľudia väčšinou ľavicové populistickejšie strany. Pri porovnaní výsledkov s nedávnymi parlamentnými voľbami na Slovensku už veľa podobností s voľbami pred sto rokmi nenachádzame. Dnes síce nie je po vojne, nie je sociálna núdza (teda u väčšiny občanov Slovenska), práve naopak – je relatívny materiálny blahobyt, stabilita a po materiálnej stránke sa má väčšina obyvateľov Slovenska relatívne dobre. (V duchovnej a morálnej oblasti je to však bieda, až katastrofa.) Preto nezvíťazili tzv. sociálni demokrati zo Smeru. Tým však podobnosti a poučenie z dejín končia.

Voľby na Slovensku 29. februára 2020 boli výsledkom občianskeho vzopätia a túžby po zmene. Z tohto pohľadu skončili dobre a úspešne, u ľudí otvorených a poučených vzbudili nádej po lepšom živote. Zároveň treba dodať, že i medzi víťazmi sa nachádzajú populisti rôzneho razenia a politického smerovania, ktorých by sme, až na malé výnimky, hľadali pred sto rokmi márne.

„Aj medzi víťazmi parlamentných volieb sa nachádzajú populisti rôzneho razenia a politického smerovania, ktorých by sme, až na malé výnimky, hľadali pred sto rokmi márne.“ Zdieľať

Kým vtedy sa ešte politická scéna delila na pravicu a ľavicu, pričom distingvovaní a slušní politici sa nachádzali v oboch táboroch, dnes to už neplatí. V súčasnosti sú skôr politici rozdelení na konzervatívcov a liberálov, pričom v každom z týchto táborov sú početní populisti, mnohí z nich majú veľmi ďaleko od distingvovanosti, slušnosti či skromnosti. A slušná, etická, morálna a úprimná politika si s populizmom nerozumie. Štátnikov s rozhľadom a nadhľadom dnešné Slovensko už neponúka, v Európe sú už tiež na vymretie.

Nie sme však jediní, kde vládnu v politike populisti. Stačí sa obzrieť do blízkeho i vzdialeného zahraničia – každý si môže doplniť nejakého európskeho či amerického populistu vládnuceho dnes aj v starých demokraciách. A to nie je dobrá vizitka ani perspektíva pre ďalší rozvoj nielen našej slovenskej spoločnosti.

Apropo – kým sa u nás neodstránia (i keď pomalšími postupnými krokmi a opatreniami) raz navždy nesystémové opatrenia a populistické nezmyselné, ale ľúbivé činy nezodpovedných politikov z bývalej vládnej koalície Smer a spol. a nezavedú sa poctivé systémové reformy, na Slovensku sa nebudeme mať lepšie – ani po materiálnej, ani duchovnej stránke. A nikdy nedoženieme vyspelé západné krajiny.

Ale povedzme si na rovinu – chceme ich my občania resp. naši politici vôbec dohnať? Aspoň po tej materiálnej stránke? Určite chceme, hoci je pravdou, že niektorí naši politici vyspelý Západ už po tejto stránke dobehli, niektorí i predbehli. A to sú práve tí, ktorí najviac sľubovali a sľubujú nesplniteľné – populisti. Ich mená si už doplňte sami...

Odporúčame

La primavera

La primavera

Situácia v Taliansku a vo svete nám nedovolila vychutnať si 111. ročník tejto parády. Dúfajme nielen v návrat La primavera, ale aj v návrat novej jari do našich životov a celej spoločnosti.