Preplnené nemocnice aj márnice. Španielsko očakáva vrchol pandémie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Preplnené nemocnice aj márnice. Španielsko očakáva vrchol pandémie

Nápis „Ďakujem, zostávam doma“ visí na budove madridskej radnice. Foto: TASR/AP

Španielsko včera predbehlo Čínu v počte úmrtí na koronavírus. Momentálne je tak štvrtou najviac postihnutou krajinou na svete. Vrchol pandémie sa pritom očakáva tento týždeň.

Aktualizované: Dnes napoludnie Španielsko presiahlo hranicu 56-tisíc prípadov nakazení koronavírusom. Nových prípadov je pritom 8 578. Počet úmrtí sa pohybuje nad hranicou 4-tisíc.

Počet infikovaných včera v Španielsku dosiahol  47 610 prípadov s denným nárastom 738 pozitívne testovaných. Celkový nárast chorých tak predstavuje 17 percent oproti predchádzajúcemu dňu. Dosiaľ zomrelo takmer 3500 ľudí, Španielsko tak prekonalo aj počet obetí v Číne.

Vzhľadom na situáciu vláda už skôr zaviedla viaceré opatrenia a sankcie, medzi nimi aj zákaz vychádzania okrem prípadov nevyhnutných nákupov, cesty do práce či vychádzky so psami. Za nedovolené opustenie domácej karantény hrozí Španielom od jedného do piatich rokov väzenia a pokuta vo výške 3-tisíc eur. 926 ľudí bolo už pre porušenie karantény zatknutých.

Situácia v Španielsku čoraz viac pripomína taliansky scenár, ale v zrýchlenom tempe. Môže za to aj neskoré prijatie opatrení a taktiež benevolentný prístup k ich dodržiavaniu. Potrvá tak ešte nejaký čas, kým sa naplno prejavia účinky prijatej karantény. Vrchol pandémie sa pritom očakáva v priebehu tohto týždňa. V Katalánsku prognózy počítajú s vrcholom epidémie koncom apríla.

Údaje, ktoré v utorok poskytlo ministerstvo zdravotníctva, odzrkadľujú nárast počtu nových prípadov približne o 20 percent za deň. Hospitalizovaných bolo včera 18 300 ľudí, z toho 2 626 osôb je na oddelení JIS. Fernando Simón, riaditeľ Centra pre koordináciu pohotovostných jednotiek (Centro de Coordinación de Emergencias y Alertas Sanitarias) vyhlásil, že tieto prípady majú „jasné oneskorenie“, takže „obraz, ktorý dnes vidíme, je odrazom toho, čo sa stalo už pred niekoľkými dňami“.

Podľa odborníkov vlna nových prípadov ešte len dorazí. Po dosiahnutí vrcholu sa však očakáva pokles, ktorý by mal byť výsledkom opatrení, ktoré prijala vláda. Zvlášť minister vnútra Fernando Grande-Marlaska je v tomto smere veľkým optimistom.

Prísnejšie opatrenia – prijať alebo neprijať?

Medzitým sa v Španielsku od pondelka diskutuje o prijatí ešte drastickejších opatrení. Bez nich sa vraj súčasný núdzový stav trvajúci už dvanásť dní môže predĺžiť až do konca júna. Prijaté opatrenia majú medzi odborníkmi zástancov aj odporcov. V pondelok uverejnil denník El Periódico článok o nezhodách v otázke limitov karantény. 

Obmedziť alebo neobmedziť? Touto hamletovskou otázkou sa intenzívne zaoberajú tak politici, ako aj odborníci z oblasti hospodárstva či zdravotníctva. Diskusiu otvorila štúdia uverejnená minulý víkend, ktorá na tento týždeň predpovedala kolaps španielskeho systému zdravotnej pomoci.  

Oriol Mitjà, španielsky epidemiológ, ktorý sa ako prvý zasadzoval za prijatie tvrdých opatrení, obhajuje zavedenie úplnej karantény. Prezident epidemiológov v tejto situácii zvlášť upozorňuje na domovy dôchodcov ako miesta, ktoré sú hlavným zdrojom početných úmrtí a nakazení. „V týchto centrách sa zdržuje najzraniteľnejšia časť populácie, v ktorej je veľmi ťažké udržať potrebnú sociálnu izoláciu,“ hovorí.

Kolaps zdravotníctva, ktorý sa v nasledujúcich dňoch očakáva, bude závisieť od toho, ako rýchlo sa naplnia kapacity oddelení JIS. Zdieľať

Kolaps zdravotníctva, ktorý sa v nasledujúcich dňoch očakáva, bude závisieť od toho, ako rýchlo sa naplnia kapacity oddelení JIS. Žiadosť na zastavenie akejkoľvek mobility obyvateľstva má rovnako veľa výhod, ako aj negatívnych dosahov do budúcna. Zástancovia miernejších opatrení tvrdia, že absolútny zákaz pohybu môže síce znížiť prenos vírusu, ale nie je známe o koľko.

Zároveň by to však mohlo viesť k strate pracovných miest a zadlžovaniu, čo by ovplyvnilo verejné zdravie a pohodu. Dôvera obyvateľov voči vláde je už aj tak značne otrasená. Podľa slov jednej výskumníčky sa po ôsmich rokoch úspor a škrtania španielsky zdravotnícky systém, ktorý bol jedným z najlepších na svete, už nie je schopný vyrovnať s krízou takéhoto rozsahu.

Zdravotníctvo v kríze alebo keď nestačia márnice

Na oddeleniach JIS bude až do Veľkej noci veľký nápor kvôli počtu kriticky chorých nakazených, ako o tom informuje tento článok. Problémom bude stav, keď sa na oddeleniach ešte budú nachádzať pacienti uprostred liečby a zároveň pribudne veľké množstvo nových, pre ktorých nemusia byť voľné lôžka.

Jedným z faktorov, ktorý významne ohrozuje zdravotnícku starostlivosť, je aj infikovaný personál. 12 percent pacientov trpiacich na COVID-19 v Španielsku sú zdravotnícki pracovníci. Z obehu tak bolo vyradených viac ako tritisíc ľudí a mnohí z ich kolegov boli tiež preventívne umiestnení do karantény.

Fernando Simón neverí, že dôjde ku skutočnému kolapsu zdravotníctva. Zvýšený nápor vraj pocítia len v niektorých najviac postihnutých oblastiach. Situáciu chce podľa potreby riešiť presunom pacientov, zdrojov aj zdravotníckeho personálu. Tieto presuny by mala zabezpečovať armáda, ktorá v utorok požiadala NATO o humanitárnu pomoc.   

Španielska armáda požiadala NATO o humanitárnu pomoc v boji proti nákaze koronavírusom. Zdieľať

Španielsko má podobne ako ďalšie krajiny problémy s nedostatkom zdravotníckeho materiálu. NATO vo vyhlásení uviedlo, že Španielsko požiadalo o medzinárodnú pomoc v oblasti zdravotníckych potrieb s cieľom zastaviť šírenie nákazy medzi civilným obyvateľstvom i príslušníkmi armády. Požiadavka zahŕňala 450-tisíc kusov respirátorov, 500-tisíc rýchlotestov, 500 pľúcnych ventilátorov a 1,5 milióna chirurgických masiek.

Palacio de Hielo, zimný štadión v Madride, sa v uplynulých dňoch premenil na márnicu. Stalo sa tak v dôsledku chýbajúcich lôžok v nemocničných márniciach. Dočasná márnica v Ľadovom paláci už pracuje na plný výkon a tempo sa nebude spomaľovať. Súkromné ​​pohrebné spoločnosti požadujú centralizáciu presunov zosnulých osôb prostredníctvom Vojenskej pohotovostnej jednotky, pretože im chýbajú prostriedky.

Pracovné komisie to uviedli vo vyhlásení, v ktorom tvrdia, že „telá sa zhromažďujú v nemocniciach, rezidenciách a súkromných domoch, pretože súkromné ​​krematóriá a márnice v Madride už nemajú kapacitu“.

Policajti stoja pred ľadovým  klziskom v Madride, ktoré sa stalo dočasnou márnicou pre obete ochorenia COVID-19, v utorok 24. marca 2020. TASR/AP

Denník La Vanguardia priniesol článok na tému, či je nosenie rúšok naozaj efektívne. Júlia Vergara-Alert, výskumná pracovníčka z Centra pre výskum zdravia zvierat hovorí, že „nosenie rúšok nám môže poskytnúť falošný pocit ochrany a spôsobiť, že sa viac uvoľníme a zabudneme na hlavné bezpečnostné opatrenia, akými je intenzívne umývanie rúk, udržiavanie bezpečnej vzdialenosti a predovšetkým zostávať doma v izolácii.“ 

Telá zosnulých sa zhromažďujú v nemocniciach, rezidenciách a súkromných domoch, pretože súkromné ​​krematóriá a márnice v Madride už nemajú kapacitu. Zdieľať

Živnostníci a podnikatelia požadujú riešenia na zlepšenie ekonomiky

Denník La Vanguardia tiež informoval, že viac ako 760-tisíc pracovníkov stratilo dočasne zamestnanie v dôsledku ekonomickej krízy spôsobenej koronavírusom. Vláda napriek tomu odmieta zaviesť daňové moratórium, o ktoré ju žiadajú podnikateľské organizácie. Združenie zamestnávateľov Foment  del Treball, ktorému predsedá Josep Sánchez Llibre, zdôraznilo, že „nebola prijatá žiadna iniciatívna na pozastavenie výberu daní a odvodov do sociálneho zabezpečenia“.

Všetky hospodárske odvetvia priemyslu a služieb sa v Katalánsku za posledné dni zmobilizovali, aby od vlády Petra Sáncheza požadovali pozastavenie daňových priznaní a odvodov ako jedno z mimoriadnych opatrení. To isté žiada aj Národná federácia združení samostatne zárobkovo činných osôb, pričom doteraz prijaté opatrenia považujú zhodne za nedostatočné.

Niečo pozitívne na záver

Španielsky denník El Mundo informoval na svojom instagramovom účte, že v utorok sa v Barcelone narodilo prvé zdravé dieťatko žene s potvrdeným koronavírusom. Pôrod prebehol cisárskym rezom, lekári však odmietli špekulácie o tom, že sa tak stalo v súvislosti s koronavírusom zisteným u matky. Momentálne je malá Daniela spolu s rodičmi v spoločnej izolácii. Matka vykazuje len slabé príznaky ochorenia a pokiaľ by nerodila, nebola by potrebná jej hospitalizácia. 

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Nace el primer bebé sano de una mujer con coronavirus.⠀ ⠀ Daniela nació este martes en perfecto estado de salud en un hospital de Cataluña. La madre, que dio positivo por coronavirus, daba a luz por cesárea inducida en el hospital Sant Pau de Barcelona. ⠀ ⠀ La pequeña no tiene síntomas, aunque la vigilarán y la someterán por precaución a la prueba del #covid_19 en las próximas horas.⠀ ⠀ Fuentes del hospital han explicado que la cesárea no estuvo motivada por el coronavirus sino por motivos obstétricos y que la madre, la bebé y el padre están juntos en una habitación aislada del resto de la planta.⠀ ⠀ La mujer tiene sintomatología leve y si no hubiera sido por el parto no estaría ingresada. ¡Enhorabuena familia y bienvenida Daniela!⠀ ⠀ 📷 EFE ⠀ ⠀ #CoronavirusEspaña #bebé #maternidad #nacerentiemposdelcoronavirus

Príspevok, ktorý zdieľa El Mundo (@elmundo_es),

Zdieľať
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo