11 September a sloboda

Islamská kritika západnej spoločnosti reže do krvi. Máme odpoveď ?

Za teroristickými útokmi na západ a jeho spojencov sa skrýva útok intelektuálny – útok nielen na to čo Amerika robí, ale na to čím Amerika je. Môžeme argumentovať, že doterajšia vojenská odpoveď americkej vlády či už v Iraku, Afganistane alebo inde bola relatívne účinná v boji proti terorizmu a jeho podporovateľom. Avšak naša intelektuálna odpoveď bola chabá. A to je problém, pretože nestačí zničiť tréningové tábory Al Káidy. Musíme zastaviť “továrne džihádu”, mešity a vzdelávacie inštitúcie, ktoré produkujú desiatky tisícov chtivých teroristov a samovražedných atentátnikov. Pozabíjať ich nemôžeme, ale musíme ich presvedčiť. Napriek tomu sa Amerike v moslimskom svete darí presvedčiť iba veľmi málo ľudí.

Problémom, je že sa na nám nepodarilo efektívne odpovedať na najsilnejšiu verziu islamskej kritiky Spojených štátov. Obyčajne Američania obraňujú svoju spoločnosť apelom na spoločné princípy. Kvôli tomu nám naši lídri pripomínajú, že Amerika je "slobodná a prosperujúca spoločnosť", alebo "rôznorodá a pluralistická kultúra", prípadne "národ, ktorý dáva mužom rovnaké práva ako ženám". Najinteligentnejší islamskí kritici tým všetkým súhlasia, ale odmietajú to ako bezcennú trivialitu.

Jedeným z vedúcich teoretikov islamského fundamentalizmu je egyptský mysliteľ Sayyid Qutb, ktorého prezívajú “bin Ládinov mentor”. (Qutubovým žiakom a oddaným nasledovateľom bol Ayman Al Zawahiri, neskorší mentor Usámu Bin Ládina). Podobne ako teroristi, ktorí zničili Svetové Obchodné Centrum, Qutb žil na západe a spoznal ako funguje. Po štúdiách v USA napísal knihu “Amerika - ako som ju videl”, kde argumentuje, že jeho poznanie USA bola príčinou jeho odmietnutia. Qutb napísal, že bol šokovaný obrovskými presudkami Američanov, najmä voči Arabom a moslimom. Vyjadril tam pohoršenie nad materializmom a promiskuitou americkej kultúry. Ba dokonca ešte aj cirkev sa podľa jeho názoru stala spoločenským miestom zábavy namiesto miesta uctievania Boha.

V jeho neskorších prácach Qutb prehlasuje, že Amerika bola kresťanská, ale teraz je pohanská. Veriaci moslim nemá žiadny dôvod závidieť alebo napodobňovať americké spôsoby, práve naopak, moslim nimi musí opovrhovať. “Veriaci sa má z výšky pozerať na ľudí váľajúcich sa v špine a bahne”.

Ako sa podľa Qutba dostala Amerika do tohto úbohého stavu? Jedným z problémov podľa Qutba je, že Amerika a, samozrejme, všetky západné inštitúcie sú vo svojej podstate ateistické a založené na jasnom odmietnutí Božej autority. “Demokracia” a “kapitalizmus” sú podľa Qutba idei ateizmu. Keď demokrati hovoria, že suverenita a moc pochádza od ľudu, to znamená, že ľudia a nie Boh sú vládcovia. Takže demokracia je určitá forma uctievania idolov. A takisto tvrdil, že kapitalizmus, ktorý je založený na tvrdení, že trh a nie Boh je najlepším určovateľom hodnoty, je formou modloslužby.

Druhým problémom podľa Qutba je, že hlavným princípom Ameriky je sloboda – právo určiť si vlastný osud – a to považuje za zvrátený princíp. A to preto, lebo aj keď môže byť sloboda využitá dobre môže byť takisto zneužitá. Vzhľadom na to, čo Imanuel Kant nazval “pokrútená podstata ľudstva”, z ľudskej náchylnosti k sebectvu a nemorálnosti vyplýva, že sloboda bude často zneužitá.

Na dôkaz sa podľa neho stačí pozdrieť na to, čo sa deje v Amerike. Qutb poukazuje na rozvody, rozpady rodín, homosexualitu, promiskuitu, otrepanosť a vulgaritu americkej pop kultúry ako na dôkaz, že od ľudí nemôžeme očakávať užívanie slobody na nič iné ako na uspokojenie ich najzákladnejších pudov. Qutb rozhodne a tvrdo obvinil Ameriku, že napriek tomu, že je materiálne prosperujúca, je morálne prehnitá. V slávnom výroku, ktorý rozprúdil širokú debatu v islamskom svete, Qutb tvrdí, že Západ, ktorý býval náboženskou civilizáciou sa zredukoval na niečo, čo nazval jahiliyya – nerešpektovanie Božieho zákona - stav sociálneho chaosu, morálneho úpadku, sexuálneho úpadku, mnohobožstva, nevery a uctievania idolov, ktoré charakterizovalo beduínske kmene pred rozšírením islamu.

Qutubovou alternatívou Ameriky a Západu je islam, ktorý v jeho knihe „Islamská sociálna spravodlivosť“ nazýva „jedinečnou revolúciou v ľudskom myslení“ a ktorá ponúka jediné riešenie „tohto nešťastného, zmätočného a otráveného sveta.“ Islam, ako Qutub zdôrazňuje, nie je iba morálny kódex alebo súbor dogiem. Je to spôsob života, ktorý sa zakladá na Božskom zákone. Samotný výraz „islam“ znamená „odovzdanie sa“ autorite Alaha. Tento svetonázor vyžaduje, aby náboženská, ekonomická, politická a občianska spoločnosť bola založená na Koráne, učení poroka Mohameda a na šárii - islamskom práve. Islam reguluje nielen náboženskú vieru a prax, ale takisto administruje štát, vedenie vojen, uzatváranie kontraktov, rozvody, dedičstvá, majetkové práva a zmluvy. V skratke chcú islamskí fundamentalisti ako Qutb zaviesť na celý rámec ľudského života Boží – rozumej islamský – dohľad.

Qutb pripúšťa, že predstava "odovzdania sa" a poslušnusti znie západným ušiam cudzo. Podľa neho je to preto, lebo západná spoločnosť je založená na slobode a islamská spoločnosť je založená na cnosti. A Qutb nám dáva aj príklad toho, čo on rozumie islamskou cnosťou. V islamskej klasickej tradícii existuje príbeh o mužovi a žene, ktorí prišli k prorokovi Mohamedovi a povedali: “Boží posol, očisti nás”. Mohamed sa spýtal: “Od čoho vás mám očistiť?” Odpovedali: „Od cudzoložstva“. Mohamed sa ich spýtal, či sú choromyseľní alebo opití. Keď sa uistil, že nie sú, Mohamed sa ich opäť spýta:. „Čo ste spravili ?“ Oni sa vyznali, že spáchali cudzoložstvo. Nato Mohamed nariadil, aby ich ukameňovali na smrť. Ako ich pochovávali, prizerajúci nimi opovrhovali, ale Mohamed vysmievačov pokarhal: „Kajali sa a teraz sú s Alahom.“

”Toto je islam”, napísal Qutb. Keď komentoval tento príbeh, poznamenal, že nikto nemohol dosvedčiť cudzoložstvo a prorok sa najprv snažil ich priznanie pripísať vplyvu alkoholu alebo mentálnej poruche. Avšak oni trvali na svojom. Nakoniec Mohamed nemohol robiť nič iné, ale dať ich ukameňovať v súlade s Božím zákonom. Qutb kladie zaujímavú otázku: "Prečo tento pár chcel byť ukameňovaný?" Jeho odpoveď je: “pretože túžili byť očistení od zločinu, o ktorom Allah vedel a nikto ich od toho nemohol uchrániť." Bol to strach zo stretnutia s Allahom, pri ktorom by boli neočistení od hriechu, ktorý spáchali.

Toto je v krátkosti Qutubova obhajoba islamskej teokracie. Islamské spoločnosti sú možno chudobné, uznáva Qutb, ale aspoň sa snažia žiť podľa Božej vôle. A hoci sa im to aj nedarí, aspoň sa pokúšajú. A to – uzatvára – robí islamskú spoločnosť nadradenú Západnej spoločnosti.

Ako by sme mali my na Západe zhodnotiť a odpovedať na túto Qutubovu kritiku? Jeho stanoviská musíme brať vážne. Čiastočne preto, lebo ich berú vážne v islamskom svete a čiastočne kvôli sile, akou ich prezentuje. Qutb kladie hlbokú a zásadnú otázku. Je jasné, že v niektorých ohľadoch je islamská kritika slobody prezentovaná Qutubom podobná kritike slobody klasických filozofov vrátane Platóna a Aristotela. Klasickí myslitelia by boli súhlasili s Qutubom, že čnosť a nie sloboda je konečným cieľom dobrej spoločnosti. A zrejme by mali celkom pravdu. Ako ale potom na tomto základe zodpovedať islamský argument?

Na začiatok musíme pripustiť, že sloboda v slobodnej spoločnosti bude často zneužitá. Islamskí kritici správne argumentujú, keď odsudzujú vysokú mieru kriminality, rozklad rodiny a vulgaritu našej pop kultúry. Niektorí Američania môžu cítiť pokušenie povedať: “Moslimovia maju pravdu o niektorích našich TV hviezdach. Ak prestanú vyhadzovať do vzduchu naše budovy, môžeme im ich na oplátku poslať a nech si s nimi robia čo chcú, prečo by sme sa nedohodli? A mohli by sme im pridať aj niektorích našich politikov."

Ale vážne. Neprekvapuje, že v slobodnej spoločnosti existuje veľa nemorálnosti, nemravnosti a vulgarity. Sloboda zo svojej definície zahŕňa slobodu robiť dobro a zlo, konať vznešene i primitívne. Vzhľadom na pokrivenú podstatu ľudskosti sa sloboda stáva miestom vyjadrenia ľudskej slabosti a chýb. A v tomto bode má Qutub a jeho fundamentalistickí nasledovníci celkom pravdu.

Ale ak sloboda odkrýva z ľudí to najhoršie, takisto odkrýva aj to najlepšie. Milióny Američanov, ktorí žijú slušný a chvályhodný život, si zaslúžia náš najvyšší obdiv, pretože sa rozhodli pre dobro, keď dobro nebola tá jediná dostupná možnosť. A aj medzi pokušeniami, ktoré bohatá a slobodná spoločnosť ponúka, zostali na správnom chodníku. Ich cnosť má zvláštny ligot, pretože je slobodne zvolená. Slobodná spoločnosť nemôže zaručiť čnosť o nič viac ako nedokáže zaručiť šťastie. Ale umožňuje snahu o oboje – snahu, ktorá sa stáva významnejšou a hlbšou, pretože jej úspech nie je zaručený, ale dosiahnutý vlastnou snahou.

Naopak, teokratická a autoritatívna spoločnosť, ktorú islamskí fundamentalisti obhajujú, znemožňuje možnosť cnosti. Pokiaľ je cnosti v našej spoločnosti nedostatok, v islamských spoločnostiach takmer neexistuje, pretože vynútená cnosť nie je vôbec cnosťou. Príkladom môže byť žena, ktorá musí mať závoj v Afganistane alebo Iráne. Toto nie je skutočná skromnosť alebo cudnosť, pretože je vnútená. Nátlak nemôže vytvoriť cnosť, môže iba vytvoriť vonkajšie zdanie cnosti.

Samozrejme, keď sa povolia uzdy donútenia, ako sa to stalo teroristom, ktorí uskutočnili útoky 11.septembra 2001, uvoľnia sa aj najhoršie impulzy ľudskej povahy. Zaručene hlboko veriaci teroristi strávili svoje posledné dni v hráčskych brlohoch, baroch a striptízových kluboch, vychutnávajúc životný štýl, proti ktorému sa chystali udrieť. V tomto ohľade boli ako Sparťania, ktorí - ako nám Plutarch hovorí - boli striedmi na verejnosti, ale v súkromí prahli po bohatstve a luxuse. V teokratických spoločnostiach ako Afganistan pod Talibanom alebo v dnešnom Iráne neexistujúca sloboda signalizuje, že chýba aj cnosť.

Toto je argument, ktorý by mal Západ použiť voči ľuďom v Islamskom svete. Je chybou predpokladať, že moslimi budú voči nemu úplne neprístupní. Islam, ktorý má spoločné korene s judaizmom a kresťanstvom rešpektuje autonómiu duše jednotlivca. Spasenie pre moslimov, o nič menej ako pre Židov a kresťanov závisí na duši, ktorá sa slobodne rozhodne nasledovať Boha. Môžeme moslimom ukázať, že sloboda nie je sekulárny vynález, ale sloboda je darom od Boha. A navyše nie je pravdou, že islamským fundamentalistom ide iba o cnosť, zatiaľ čo nás na Západe zaujíma iba sloboda. Nám záleží na cnosti tak ako im a snažíme sa o mravnú spoločnosť, ale nesúhlasíme s fundamentalistami v spôsoboch jej dosiahnutia. Pre nás na Západe je sloboda základnou podmienkou cnosti, bez slobody cnosť neexistuje. A tento argument úprimne zmýšlajúci moslim nemôže ignorovať.

Amerika a Západ nie je iba jednoducho bohatší, rozmanitejší, tolerantnejší, ale je aj morálne nadradený fundamentalistickej verzii islamskej spoločnosti. Podľa mňa si Amerika, napriek všetkým svojím chybám a slabostiam zaslúži uvedomelý patriotizmus, ktorý môže súperiť a reagovať na najsilnejšiu kritiku našej krajiny.

— Dinesh D'Souza, pôsobí na Hooverovom Inštitúte na Standford Univerzite je autorom knihy "What's So Great About America".

preložil Milan B. Garbiar

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo