Ľudia bez domova sa boja. Cítia, že sú na chvoste záujmu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ľudia bez domova sa boja. Cítia, že sú na chvoste záujmu

Riaditeľ organizácie Depaul Slovensko Jozef Kákoš. Foto – archív J. K.

Jozef Kákoš, riaditeľ Depaul Slovensko, hovorí, ako zasiahol koronavírus do života ľudí, ktorí sa pred ním nemôžu skryť.

Ako momentálne vyzerá starostlivosť vašej organizácie pre ľudí bez domova v Bratislave?

Obmedzenia, ktoré s mimoriadnou situáciou prišli, sa nás bytostne dotýkajú. Už pred jej vyhlásením sme v našich zariadeniach ukončili dobrovoľnícke aktivity, aby sme minimalizovali riziko prinesenia nákazy. Zároveň sme dočasne uzatvorili naše denné centrum a kolegovia pomáhajú v nocľahárni, aby sme v týchto ťažkých časoch udržali jej prevádzku.

Pripravovali ste sa na mimoriadnu situáciu už predtým, ako prepukla pandémia?

Ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie sme venovali šíreniu koronavírusu veľkú pozornosť. Pripravili sme si krízový plán, z ktorého nám vyplynuli naše ďalšie kroky. Preto sme už začiatkom marca oslovili mesto s prosbou, aby sa vytvoril priestor pre starých a chorých ľudí bez domova, kde by mali možnosť ostať aj cez deň a tak sa dobrovoľne izolovať a chrániť pred nakazením.

Hovorili sme tiež o tom, že ľudia bez domova budú potrebovať miesto, kde môžu čakať na výsledky testov „v domácej izolácii“ pri podozrení na koronavírus. Čakanie v domácej izolácii je totiž pre ľudí bez domova luxus, ktorý nemajú.

Mesto vytvorilo na Zlatých pieskoch kontajnerové mestečko, kde môžu ľudia z ulice prísť a zostať v izolácii. Je to pozitívny krok, ktorý môže výrazne pomôcť.

Neuvažovali ste, že by ste taký priestor vytvorili v nocľahárni?

Áno, veľa sme hovorili o tom, ako budeme fungovať ďalej. Premýšľali sme aj nad alternatívou, že budeme poskytovať v nocľahárni 24-hodinovú starostlivosť. Museli by sme však výrazne znížiť jej kapacitu a mnoho z klientov, ktorí k nám prichádzajú, by tak ostalo cez noc vonku. A nejde len o to. V nocľahárni im poskytujeme raňajky, večeru, hygienu a aspoň základnú zdravotnú starostlivosť. Týmto by mnohí o tieto služby prišli.

Nocľaháreň funguje teda v bežnom režime?

Zatiaľ áno, s tým, že sme zaviedli viaceré opatrenia.

Aké?

Prečítajte si tiež:
Netreba ich vždy tlačiť hneď do práce, ale zistiť, čo naozaj potrebujú Zdieľať

Pred vstupom do nocľahárne meriame ľuďom teplotu, každý z nich si musí vydezinfikovať ruky a používať rúško. V zimnom období sme mávali dve hodiny pred otvorením k dispozícii čakáreň, kde sa schádzalo štyridsať až päťdesiat ľudí. Teraz sme ju museli zatvoriť, aby sa netiesnilo na jednom mieste veľa ľudí naraz. Každý z našich zamestnancov má respirátor a okuliare. Cez deň, keď je nocľaháreň prázdna, sa dezinfikuje celý priestor.

Vytvorili sme tiež v nocľahárni izolačnú miestnosť, pre prípad, že by sme u niekoho zistili príznaky ochorenia.

Mali ste už taký prípad?

Zatiaľ jeden, ale, chvalabohu, išlo len o angínu.

Hovoríte, že ľudia, ktorí prídu do nocľahárne, musia mať rúško. Je ich dostatok?

Bola situácia, že sme ich mali málo a pri odchode z nocľahárne sme ľuďom rozdávali šály a šatky. Aj preto prosíme ľudí, ak náhodou šijú rúška alebo ich majú nazvyš, môžu nám ich poslať. Budeme vďační. Jednorazové sa nám pomaly míňajú, látkové vždy vyperieme, vysušíme a večer rozdávame ľuďom. Niektorí si rúško zoberú aj so sebou a používajú ho cez deň.

Pokračujete aj v terénnej práci, v rámci ktorej chodíte za ľuďmi, ktorí žijú napríklad v opustených záhradných chatkách či iných miestach?

Naši pracovníci za nimi chodievajú, no teraz s nimi neriešia vybavovanie na úradoch či poisťovniach. Robia len krízovú intervenciu, prinesú im vodu, jedlo, dezinfekčné prostriedky. Samozrejme, majú takisto rúška a komunikujú s nimi vonku, kde im aj nechajú prinesené veci.
 

Rozprávali ste sa teraz s ľuďmi bez domova? Ako reagujú na to, čo sa deje?

Sú teraz jednou z najohrozenejších skupín a cítia to. Sú vystavení životu vo verejnom priestore a vedia, že sa nemajú kam skryť. Pýtali sa, čo budeme robiť, či zatvoríme nocľaháreň. Prirodzene, majú obavy, lebo nevedia, čo bude ďalej, a nemajú svoj osud v rukách. Boja sa, že ak by sa situácia ďalej zhoršovala, sú na chvoste záujmu.

Veľkým problémom je, že mnohí z nich stratili akúkoľvek možnosť príjmu. Tí, ktorí mali brigádu, či už načierno, alebo legálne, o ňu teraz prišli. Nemôžu žobrať, zatvorili sa aj zberné suroviny, z ktorých dostali aspoň nejaké peniaze.

Občianske združenie Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene, tiež upozornilo, že bývanie mnohých predajcov záviselo od predaja časopisu. Teraz ho môžu ľahko stratiť.

Ako sa im dá pomôcť?

Viaceré organizácie vrátane nás teraz spustili výzvy na pomoc, či už s prosbou o rúška alebo financií. Ľudia tiež môžu nechať vonku igelitku s jedlom, vodou alebo dezinfekčnými prostriedkami, aby ľudia bez domova nemuseli prehľadávať kontajnery. Aspoň takouto formou im teraz môžeme uľahčiť život.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo