Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
24. marec 2020

V zjednotenom Írsku

Reportáž z krajiny, v ktorej vo februárových voľbách prehrali liberálne elity a výrazne posilnili írski nacionalisti.
V zjednotenom Írsku

Pouličný predajca suvenírov čaká na zákazníkov na deň sv. Patrika v centre Dublinu v Írsku 17. marca 2020. FOTO TASR/AP

Od brexitu a volebného víťazstva ľavicovej nacionalistickej strany Sinn Féin vzrástli v Írsku vyhliadky, že by sa tento ostrov rozdelený na dva štáty mohol v strednodobom horizonte zjednotiť. Aj preto viedla moja posledná cesta ešte predtým, ako som sa so svojou rodinou odobral do dobrovoľnej karantény, práve do Írska. Presnejšie, na odrezaný sever Írskej republiky. Grófstvo Donegal, ktoré sa dodnes nezotavilo z vyľudnenia po hladomore v rokoch 1845 až 1849, je dnes hlavnou baštou Sin Féin v Írsku.   

Írske témy: štátne nájomné byty a zdravotníctvo

Volilo sa 8. februára, ale rokovania o vytvorení novej vlády stále ešte nepokročili. Je jasné, že už 90 rokov vládnuce štátne strany Fine Gael a Fianna Fáil chcú za každú cenu držať outsiderov zo Sinn Féin ďaleko od moci. Najmä odvolaný premiér Leo Varadkar, liberálny homosexuál s indicko-írskymi koreňmi, robí všetko možné i nemožné, aby nepripustil k moci ľavicových nacionalistov.

Využíva na to aj koronavírus: jeho krízový manažment pozostáva najmä z vytvárania paniky, argumentuje pritom, že kríza spôsobená koronavírusom je dôvodom navyše, aby sme „neskúsených“ ľudí zo Sinn Féin nepripustili k vládnutiu.

Mediálny mainstream ho v tomto podporuje. V ten istý deň, keď Varadkar hystericky hovoril o 85-tisíc možných mŕtvych v Írsku, zverejnil komentátor denníka Irish Independent, John Daly, hymnický chválospev na Varadkara: Lebo jemu sa spolu s jeho „manželom“ Matthewom darí „prezentovať Írsko pred svetom ako vizionársky, slobodomyseľný národ“.

Liberálne elity zjavne nechcú vidieť, že Varadkar si volebný debakel zaslúžil: Bývanie si mnohé írske rodiny nemôžu dovoliť financovať a na Varadkarovu veľkú hanbu je v troskách (keďže jeho rodičia, ako aj „manžel,“ s ktorým „oslobodil Írsko“, sú lekári) celý zdravotnícky systém.

Následky: V roku 1997 strana Sin Féin, ktorá už dávno spoluvládne v Severnom Írsku, mala na juhu ostrova len 1 mandát, a teraz ich má 37. Strana Sinn Féin nevyhrala voľby vďaka írskemu nacionalizmu, ale s dvoma témami, ktoré sú veľmi podobné tým slovenským: V krajine, v ktorej sa mnohí pre kúpu predražených nehnuteľností stávajú otrokmi dlhov, požaduje Sinn Féin masívnu výstavbu štátnych nájomných bytov. Druhá téma: zdravotníctvo.

Šiel som z Dublina na sever írskeho ostrova. Autobus prechádza cez územie Severného Írska. Žiadne tabule však neupozorňujú na štátnu hranicu. Vystúpil som v írskej prihraničnej dedine Lifford, úplný zapadákov. 81,5 percenta, respektíve 251 osôb v tejto obci volilo Sinn Féin. Lifford je hlavným mestom duchov „zabudnutého grófstva“ Donegal. Zopár fastfoodov, dva puby a cintorín pre sochy z predzáhradok – zvetrané záhradné trpaslíky, zvetraný mysliteľ v tunike, zvetraní anjeli. 

Lifford nemá miestnu pobočku strany Sinn Féin. Gary Doherty, 37 rokov, bývalý projektový manažér v súkromnej firme, teraz platený poslanec krajského zastupiteľstva v Donegale, ma preto vezie do neporovnateľne väčšieho susedného severoírskeho mesta Strabane. Hoci má Strabane päť či šesť kostolov protestantských konfesií, má katolícko-republikánsky ráz a počas severoírskej občianskej vojny tu preto dochádzalo k hrozným konfliktom.

Inzercia

Sinn Féin má miestnu stranícku centrálu vedľa spolku na podporu politických väzňov. Až na Dohertyho, ktorý pôsobí trošku súcejšie, tu na všetkých mužoch vidno, že patria k nižšej vrstve: nekvalitné zanedbané oblečenie, vyblednuté tváre s vyrážkami, neohrabane srdečný výraz. Žeby sa kvôli akémusi koronavírusu zriekli pevného stisku ruky, to si títo chlapíci nedokážu predstaviť. Stranícka pobočka pôsobí ako múzeum severoírskej občianskej vojny z katolícko-republikánskeho pohľadu, probritský unionista by povedal – ako múzeum teroristickej organizácie IRA. Chodba je plne ovešaná čierno-bielymi portrétmi padlých, všetkých zo Strabane a okolia. 

Írsko bez hraníc?

Starší stranícky veterán pracuje tri dni v týždni ako gaelský asistent v jednej škole, dva dni robí pre stranu. Jednou z jeho úloh je vybavovanie žiadostí o írske štátne občianstvo, „žiadosti musia byť overené nejakým zvoleným zástupcom, učiteľom alebo kňazom“. Mnohí v Strabane mali írsky pas už pred brexitom, podľa mierovej dohody z roku 1998 majú Severní Íri na to právo. Tento veterán mi ukáže tučnú, ručne písanú knihu, v roku 2020 boli už desiatky žiadostí. 

Ako posledná dorazila od Eunana Harkina, je to 24-ročný bývalý športový tréner, teraz hlavným zamestnaním vedúci kancelárie volebného obvodu jednej poslankyne severoírskeho parlamentu, od januára je aj šéf strany v Strabane. Naučil som sa, že pri Sinn Féin sa nikdy nehovorí „Írsko“ a „Severné Írsko“, ale „26 grófstiev“ a „6 grófstiev“. Pre nich neexistujú hranice.

Doherty i Harkin veria, že do desiatich rokov môže prísť k zjednoteniu. Severné Írsko, hovorí Harkin, je „zlyhávajúci štát“, Írsko, tvrdí Doherty, zase „kolabujúci“. Obaja chcú pre spoločnú krajinu „nový systém“, vojensky neutrálny sociálny štát, „eurokritický, ale nie euroskeptický“ v rámci EÚ. Podľa Harkina sa nesmie „nikoho nechať pozadu“, podľa Dohertyho „zjednotené Írsko bez dostupného bývania nemá zmysel“. 

Zaviezli ma do štvrti „Head of the town“. Tu žije Harkin a nazýva to „najviac znevýhodnenou štvrťou“ Severného Írska. Keď som sa spýtal na plagát radikálnej frakcie IRPWA, dištancoval sa od toho s rozpačitým šepotom. Ukázali mi nástennú maľbu, ktorá požaduje ukončenie blokády Pásma Gazy. Na pomaľovanej stene bol znázornený izraelský bojový vrtuľník, ako cielene ostreľuje palestínske dieťa, ktoré sa bezbranne chúli so svojím macíkom na širokej rovnej ploche. Vedľa toho za kamennou stenou je „Grotto“, malý sakrálny park s krížmi a mariánskymi sochami. Ľudia zo Sinn Féin na oboch stranách navrhli, aby sme si urobili spoločnú fotografiu pred nástennou maľbou o Gaze. Potom sme si povedali ahoj.

Neskôr som sa v daždi prechádzal po okolí. Lifford a Strabane už teraz tvoria jeden celok, v puboch sú tu i tam vystavené rovnaké regionálne denníky, iné sú len meny a automobilové poznávacie značky. V Lifforde, teda v Írsku, nebolo nič zaujímavé na pozeranie, v Strabane, teda v Spojenom kráľovstve, bolo toho až priveľa. Štvrť „Head of the town“ je postriekaná protibritskými grafitmi, občas aj s „IRA“, mnohé pomníky pripomínajú strašne mladých mŕtvych. Niektorí z týchto katolíckych republikánov mali len 16 rokov. To sú dejiny, ktorými je strana Sinn Féin zaťažená, ale liberálnym štátostranám z juhu je táto kultúra cudzia. Ostrov, ktorý Sinn Féin chce znovu zjednotiť, má za sebou občiansku vojnu.

Odporúčame