Parlament schválil vládne návrhy v oblasti školstva

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Parlament schválil vládne návrhy v oblasti školstva

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS). Foto – TASR/Michal Svítok

O vládnom návrhu zákona týkajúcom sa opatrení v justícii bude parlament hlasovať v stredu.

19:49 - V jednoznačne vymedzených situáciách má byť po novom umožnené ministrovi školstva rozhodnúť o termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka mimo limitov ustanovených zákonom o výchove a vzdelávaní. Vyplýva to z vládnej novely zákona, ktorú v utorok večer schválili poslanci Národnej rady SR, a tým aj ukončili prvý deň tretej schôdze parlamentu.

O novele rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh je súčasťou vládnych opatrení v snahe zamedziť nákaze novým koronavírusom.

V zákone o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je na jednej strane viacero kompetencií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR vo vzťahu k určovaniu termínov, avšak mnohé termíny sú priamo zákonom limitované na určité obdobie.

„Skúsenosti v aktuálnej situácii ukázali, že pri viacerých termínoch môže byť potenciálne potrebná operatívna reakcia príslušných subjektov (ministerstva, okresných úradov v sídle kraja, riaditeľov) v nadväznosti na zákonom ustanovené intervaly,“ uvádza sa v predkladacej správe návrhu.

Príkladom môžu byť termíny zápisov do prvého ročníka základných škôl, ukončovania výchovy a vzdelávania príslušných ročníkov alebo termíny školských prázdnin.

Napríklad termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky síce určuje ministerstvo, avšak školský zákon ustanovuje riadne skúšobné obdobie (marec až jún) a mimoriadne skúšobné obdobie (apríl, máj, september a nasledujúci február).

„Za predpokladu, že napríklad v súčasnej mimoriadnej situácii by bolo potrebné termín maturitných skúšok určiť v nadväznosti na prerušenie výučby v iných termínoch, vyžaduje sa zmena školského zákona,“ uvádza sa v návrhu.

Hlasovaním o zmenách v školskom zákone poslanci ukončili prvý deň tretej schôdze parlamentu. Pokračovať budú v stredu diskusiou k návrhu na zmeny v justícii pre ochorenie COVID-19, ktorá zahŕňa aj sprístupnenie dát od mobilných operátorov Úradu verejného zdravotníctva SR. Návrh je v skrátenom legislatívnom konaní, zákonodarcovia by o ňom mali počas dňa aj definitívne rozhodnúť.

18:56 - Plynutie súkromnoprávnych lehôt v súvislosti s novým koronavírusom by sa mohlo prerušiť. Upraviť by sa mohlo aj odvolávanie členov Súdnej rady SR. Národná rada SR v utorok posunula do druhého čítania vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii.

Opatrenie by umožnilo tiež sprístupnenie a využitie dát od mobilných operátorov na určovanie možných epicentier nákazy. O návrhu by mali zákonodarcovia definitívne rozhodnúť v stredu o 11. hodine.


Ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková. Foto – TASR/Michal Svítok

Návrh počíta s tým, že by mal Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR možnosť používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva s výnimkou obsahu správ. Toto tajomstvo by nemalo zahŕňať iba lokalizačné dáta, ale aj informácie o tom, kto, komu a ako dlho telefonuje. Takéto možnosti by mal ÚVZ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu s tým, že by zber a uchovávanie týchto dát trvalo najneskôr do konca kalendárneho roka.

Lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorých uplynutie by znamenalo zánik alebo premlčanie práva, by nemuseli plynúť v čase odo dňa účinnosti novely tohto zákona do 30. apríla. Taktiež lehoty, ktoré plynuli po 12. marci, by sa neskončili skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona.

Táto úprava by neplatila pre trestné konanie s výnimkou lehoty na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Keby však vec nezniesla odklad z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody, mohol by súd rozhodnúť, že určí sám primeranú lehotu.

Legislatívny návrh predpokladá aj úpravu odvolávania členov Súdnej rady SR. V prípade odvolania člena Súdnej rady by neplynula dvojmesačná lehota, kedy môže ešte chodiť na zasadnutia a hlasovať. Odvolanie člena Súdnej rady by tak bolo účinné deň po doručení takéhoto rozhodnutia. Tí členovia, ktorí by boli odvolaní do dňa účinnosti tohto zákona, budú zase odvolaní v deň po účinnosti, čo by platilo aj pre päť členov Súdnej rady, ktorí sa vzdali svojej funkcie v pondelok (23. 3.).

Súdy by zároveň v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade vyhlásenia núdzového stavu mohli vykonávať hlavné pojednávania, pojednávanie a verejné zasadnutie iba v nevyhnutnom rozsahu a zároveň by mohla byť ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti. Zároveň by mohli právnické osoby zasadať bez osobného stretnutia.

18:50 - Cieľom vládneho zákona o opatreniach na zamedzenie šírenia nákazy novým koronavírusom nie je niekoho špehovať či odpočúvať. Vyhlásil to podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Reagoval tak na slová predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý si myslí, že vládna koalícia chce občanov sledovať a návrh zákona je podľa neho porušením základných ľudských práv. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) je podľa Šeligu ochotná poslancom vysvetliť detaily návrhu zákona.

Návrh zákona hovorí podľa Šeligu o tom, že telekomunikačný úrad si na žiadosť Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vypýta informácie o tom, kde sa občan nachádzal a s kým bol v kontakte. Šeliga vylúčil, že by štátne orgány chceli monitorovať obsah hovorov či SMS správ. Úrad má následne vyzvať tohto človeka a ľudí v jeho okolí, aby sa dali testovať a zostali v karanténe.

Tento návrh sa podľa Šeligu inšpiroval aj inými krajinami, napríklad Českou republikou, kde tieto aplikácie sú. O aplikácii, ktorú spomínala bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) podľa svojich slov viac nevie.


Foto - TASR/Michal Svítok

17:54 - Vládna koalícia chce zneužiť situáciu so šírením nákazy novým koronavírusom a sledovať svojich občanov. Tvrdí to predseda Smeru-SD Robert Fico v reakcii na vládny návrh zákona, ktorý by okrem iného umožnil Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva.

Poslankyňa Denisa Saková (Smer-SD) a bývalá ministerka vnútra dodala, že na ministerstve vnútra už skôr pripravili aplikáciu na lokalizáciu občanov, ktorá by bola podľa nej účinnejším riešením.

Fico si zároveň myslí, že návrh zákona je hrubým porušením základných ľudských práv. „Za klub chcem povedať, že nikdy takýto návrh nemôžeme podporiť,“ uviedol s tým, že koalícia chce len monitorovať ľudí. Viacerí poslanci za Smer-SD v pléne v diskusii tento návrh kritizovali.

Saková uviedla, že vláda a ústredný krízový štáb ešte v minulom týždni rozhodli o vývoji aplikácie, ktorá by zistila, s kým sa za posledných 14 dní stretol človek s potvrdenou nákazou novým koronavírusom. Ak by sa aplikácia prikázala nainštalovať, vie podľa Sakovej rozoznať, s kým sa daná osoba stretla vo vzdialenosti do desať metrov a strávila približne päť minút.

„Myslíme si, že toto je oveľa účinnejšia aplikácia,“ uviedla s tým, že všetky tieto dáta sa mali zmazať po 21 dňoch. Ak by osoby vracajúce sa zo zahraničia nedodržali povinnú karanténu, aplikácia mala podľa Sakovej tieto osoby upozorniť. Návrh na vývoj aplikácie podľa nej „leží na stole na ministerstve vnútra“.

17:23 - Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) si je vedomá citlivosti osobných údajov a rizík pri zásahu do nich, ochrana zdravia obyvateľov je však podľa nej prednejšia. V pléne Národnej rady (NR) SR to povedala v súvislosti s vládnym návrhom zákona pre mimoriadnu situáciu a ochorenie COVID-19, ktorý predpokladá využitie dát od mobilných operátorov o pohybe obyvateľov.

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Smer-SD) navrhuje, aby sa tieto dáta dali využiť, len ak vláda vyhlási núdzový stav.

Kolíková vysvetlila, že opatrenia sa zameriavajú na tých, ktorí nechcú spolupracovať v prípade karantény, preto je potrebné sprístupniť ich údaje aj bez ich súhlasu. Podľa nej sa tak dá lokalizovať pohyb týchto osôb. „Rozumiem, je to vážny zásah do ochrany ľudských práv a slobôd,“ poznamenala. Platí však podľa nej to, že ochrana osobných údajov nie je absolútna. „Absolútne je právo na život,“ dodala.

Ministerka vylúčila zneužitie návrhu v budúcnosti. Priblížila, že opatrenie má trvať len do konca kalendárneho roka. Dáta podľa jej slov bude mať k dispozícii od operátorov iba Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) a nebudú k dispozícii po celý čas. Priblížila, že ide o vytvorenie zákonného priestoru na spustenie aplikácie, ktorá by mapovala a zobrazovala ohniská nákazy.

Pellegrini podotkol, že je to vážny zásah do súkromia občanov. Zdôraznil citlivosť zásahu do takýchto údajov zo strany štátu. Podotkol, že vládam sa páči využívanie strachu a mimoriadnych situácií na to, aby odobrali niektoré z práv svojim občanom. Pellegrini by nechcel, aby pristúpili ku kroku, ktorý by neskôr mohli ľutovať.  

„Budem plne súhlasiť s takýmito právami štátu, keď vláda nájde odvahu a najskôr vyhlási núdzový stav na celé územie SR, lebo vedy je možné upierať niektoré práva,“ povedal. V druhom čítaní chce dať pozmeňujúci návrh, aby sa opatrenie dalo využiť len počas núdzového stavu.


Poslankyňa Jana Žitňanská (Za ľudí) a predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Foto – TASR/Michal Svítok

Richard Raši (Smer-SD) si myslí, že by sme mali rozlišovať, na aké osoby sa to bude vzťahovať. Pýtal sa, či by nemali mať štátne orgány prístup len k dátam osôb, ktoré majú byť v karanténe, alebo sa to bude vzťahovať na všetkých občanov. Návrh zákona je podľa neho urobený narýchlo, umožňuje prístup k dátam všetkých osôb.

Ondrej Dostál (SaS) v súvislosti s vyjadreniami opozície zdôraznil, že návrh dáva štátu možnosť zbierať a uchovávať dáta len počas trvania mimoriadnej situácie, „najdlhšie však do konca kalendárneho roka“. Ak by aj mimoriadna situácia trvala do mája budúceho roka, platnosť opatrenia by automaticky na konci roka 2020 podľa jeho slov zanikla.

Zdôraznil však potrebu o návrhu diskutovať. Chce, aby sa ním výbory zaoberali nie okamžite po jeho schválení v prvom čítaní, ale najneskôr do stredy do 10. hodiny. Argumentuje tým, že by si poslanci návrh mali riadne preštudovať a odkonzultovať s odborníkmi. Ak by plénum s týmto nesúhlasilo, navrhuje, aby sa výbory zákonom zaoberali až po tom, ako ho prerokujú poslanecké kluby.

16:09 - Poslanci prerokujú dva vládne návrhy zákonov súvisiace s mimoriadnou situáciou pre šírenie nového koronavírusu v zrýchlenom režime. Poslanci totiž schválili návrhy na skrátené legislatívne konanie. Ide o vládne návrhy týkajúce sa opatrení v justícii a školstve.

Vládny návrh zákona týkajúci sa opatrení v justícii predpokladá napríklad prerušenie plynutia súkromnoprávnych lehôt v súvislosti s novým koronavírusom. Návrh upravuje aj odvolávanie členov Súdnej rady SR. Súdy by tiež mohli mať v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade vyhlásenia núdzového stavu pojednávania a verejné zasadnutie iba v nevyhnutnom rozsahu.

Ďalším z opatrení má byť možnosť pre právnické osoby, aby mohli zasadať bez osobného stretnutia. Vládny návrh o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nákazlivého ochorenia COVID-19 a v justícii pripravilo ministerstvo spravodlivosti.

Vládny návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní predpokladá, že bude ministrovi školstva umožnené rozhodnúť o termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka mimo limitov ustanovených školským zákonom. Rovnako by mal mať minister možnosť zrušiť časti alebo formy skúšok, ktorými sa ukončuje výchova a vzdelávanie na strednej škole.

15:52 - Poslanec parlamentu Alojz Baránik (SaS) nemá potvrdené ochorenie COVID-19 ani neprejavuje príznaky tohto ochorenia. Informoval o tom predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po zasadnutí poslaneckého grémia.

Kollár ho zvolal krátko po otvorení tretej schôdze NR SR na základe požiadavky poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD), ktorý mal podozrenie, že Baránik môže toto ochorenie mať.

Strana SaS už informovala, že člen rodiny poslanca Baránika má príznaky choroby, ktoré niektoré zdroje považujú za príznaky nového koronavírusu. Baránik preto preventívne ostal doma v karanténe a nezúčastnil sa na utorkovom rokovaní NR SR. „Baránik zároveň požiadal o otestovanie v najbližších dňoch,“ vysvetlili z komunikačného oddelenia SaS.

15:11 - Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) v utorok popoludní otvoril tretiu schôdzu parlamentu. Poslanci by na nej mali prerokovať dva vládne návrhy v súvislosti s mimoriadnou situáciou pre šírenie nového koronavírusu.

Rozhodnúť by o nich mali v skrátenom legislatívnom konaní. Návrhy predložilo ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu.

Vládny návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní predpokladá, že bude ministrovi školstva umožnené rozhodnúť o termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka mimo limitov ustanovených školským zákonom. Rovnako by mal mať minister možnosť zrušiť časti alebo formy skúšok, ktorými sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole.

Vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nákazlivého ochorenia COVID-19 predpokladá prerušenie plynutia súkromnoprávnych lehôt v súvislosti s novým koronavírusom.

Návrh upravuje aj odvolávanie členov Súdnej rady SR. Súdy by podľa neho v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade vyhlásenia núdzového stavu mali pojednávania a verejné zasadnutie iba v nevyhnutnom rozsahu. Ďalším z opatrení rezortu spravodlivosti má byť možnosť pre právnické osoby, aby mohli zasadať bez osobného stretnutia.


Opoziční poslanci a expremiéri Peter Pellegrini a Robert Fico. Foto - TASR/Michal Svítok

14:22 - Parlament bude v súvislosti s mimoriadnou situáciou pre šírenie nového koronavírusu zasadať v najbližšej dobe ad hoc, nie v tradičných intervaloch každý mesiac. V utorok to povedal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

V súvislosti s popoludňajšou schôdzou parlamentu dodal, že očakávajú dva vládne návrhy na skrátené legislatívne konanie. Parlament bude zasadať v utorok zrejme až do ich úplného prerokovania.

„Budeme zasadať na báze ad-hoc. NR SR bude musieť prijímať veľa zákonov, ktoré budú v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme okamžite vedeli pomôcť ľuďom,“ povedal Kollár s tým, že budú musieť reagovať na aktuálnu situáciu a pomôcť ľuďom, ktorí napríklad prišli pre krízu o zamestnanie alebo podnikateľom a ďalším.

Na popoludňajšej schôdzi podľa neho očakávajú dva návrhy na skrátené legislatívne konanie, a to z rezortov sociálnych vecí a rodiny a jeden zrejme z ministerstva spravodlivosti. „Budeme rokovať, kým to neschválime,“ povedal s tým, že to nebude dlhá schôdza a návrhy by mohli odhlasovať ešte v priebehu dňa.

Skonštatoval, že zákony chcú popoludní prijať rýchlo, aby ich mohli dať na podpis prezidentke Zuzane Čaputovej a čo najskôr uviesť do života. Zdôraznil, že vzhľadom na aktuálnu situáciu sa musia politici zomknúť a odložiť hádky.

12:54 - Poslanci ukončili druhú schôdzu parlamentu, trvala vyše dvoch hodín. Plénum na nej zvolilo dvoch ďalších predsedov výborov z radov opozície a tiež dvoch podpredsedov parlamentu.

Po ukončení schôdze sa zídu jednotlivé výbory parlamentu. Očakáva sa zvolanie ďalšej schôdze parlamentu o 15. hod. Prerokovať by sa na nej mali v súvislosti s mimoriadnou situáciou pre šírenie nového koronavírusu tri vládne návrhy na skrátené legislatívne konania z rezortov spravodlivosti, sociálnych vecí a rodiny a z rezortu školstva.


Podpredsedovia NR SR Peter Pellegrini (Smer-SD), Milan Laurenčík (SaS), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), podpredsedovia NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí) a Gábor Grendel (OĽaNO). Foto TASR – Michal Svítok

12:34 - Podpredsedami Národnej rady SR sa stali Milan Laurenčík (SaS) a Peter Pellegrini (Smer-SD). Poslanci ich zvolili na utorkovej schôdzi parlamentu tajným hlasovaním. 

Laurenčík získal v tajnej voľbe 85 hlasov, proti jeho zvoleniu bolo 41 poslancov, 12 sa zdržali. Za Pellegriniho zahlasovalo 95 zákonodarcov, proti bolo 28 a 15 sa zdržali. Na post podpredsedu kandidoval aj Štefan Kuffa (ĽSNS), nezískal však dostatok hlasov. Podporilo ho 31 poslancov, 89 boli proti a 18 sa zdržali.

Na piatkovej ustanovujúcej schôdzi poslanci zvolili za podpredsedov parlamentu Gábora Grendela (OĽaNO) a Juraja Šeligu (Za ľudí). Snemovňa má zvolených všetkých štyroch podpredsedov.

11:37 - Na utorkovej schôdzi parlamentu poslanci zvolili šéfov ďalších dvoch výborov. Ľuboša Blahu (Smer-SD) a Mariana Kotlebu (ĽSNS) za predsedov výborov nezvolili.

Predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa stal Richard Raši (Smer-SD) a predsedom výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Peter Žiga (Smer-SD).

Blaha kandidoval na post predsedu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Na zvolenie potreboval nadpolovičnú väčšinu odovzdaných platných hlasov poslancov. Za jeho zvolenie bolo 52 poslancov, proti bolo 85, zdržali sa štyria.

Rovnako nezískal dostatočnú podporu ani Kotleba. Za jeho zvolenie do funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo 42 poslancov, proti bolo 77, 23 sa zdržali.


Opoziční poslanci Ľuboš Blaha a Ladislav Kamenický (obaja smer-SD). Foto – TASR/Michal Svítok

11:21 - Poslanci parlamentu by sa mali po utorkovom zasadnutí vlády opäť zísť na ďalšej schôdzi. Na nej by mali v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať vládne návrhy zákonov. TASR o tom informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady SR.

„Očakáva sa, že do parlamentu budú doručené tri návrhy na skrátené legislatívne konania z rezortov spravodlivosti, sociálnych vecí a rodiny a z rezortu školstva,“ uviedol odbor.

10:40 - Diskusia v pléne Národnej rady SR počas druhej schôdze bude časovo obmedzená. Poslanci schválili procedurálny návrh Štefana Kuffu (ĽSNS), aby sa vystúpenie v diskusii pre každého rečníka skrátilo na čas faktickej poznámky, teda dve minúty na jedného rečníka.

„Proces rokovania sa urýchli,“ skonštatoval s tým, že je na to vážny dôvod, hoci to mnohí podceňujú. Zároveň poprosil poslancov, aby si ani počas vystúpenia pri rečníckom pulte neskladali ochranné rúška.

Rokovanie parlamentu aj v utorok podlieha preventívnym bezpečnostným opatreniam. Poslanci nosia v pléne naďalej ochranné rúška či rukavice. Pred vstupom do rokovacej sály majú tiež povinnosť použiť dezinfekčný gél na čistenie rúk.

10:14 - Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) otvoril v utorok druhú schôdzu Národnej rady SR. Na jej programe je voľba dvoch zvyšných podpredsedov parlamentu, chýbajúcich predsedov a členov výborov, ako aj skladanie sľubu náhradníkmi za poslancov, ktorí sa cez víkend stali členmi vlády.

Nominantom SaS na post podpredsedu parlamentu je Milan Laurenčík, za opozíciu kandiduje na tento post bývalý premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Poslanci tiež majú voliť predsedov a členov zvyšných parlamentných výborov. Na piatkovej ustanovujúcej schôdzi sa nepodarilo zvoliť Ľuboša Blahu (Smer-SD) za šéfa ľudskoprávneho výboru ani Mariana Kotlebu (ĽSNS) za predsedu výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. S ich kandidatúrou mali problém viacerí koaliční poslanci.

Podľa návrhu programu schôdze, zverejnenom na webe NR SR, sa Kotleba aj Blaha o tieto posty uchádzajú opäť.

Za predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií má podľa návrhu programu kandidovať Richard Raši (Smer-SD) a za predsedu výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu Peter Žiga (Smer-SD).

Do parlamentu tiež majú v utorok nastúpiť náhradníci za poslancov, ktorí sa cez víkend stali členmi vlády.


Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) a podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). Foto – TASR/Michal Svítok

09:54 - Ladislav Kamenický (Smer-SD) zatiaľ nevidí náhradu za Ľuboša Blahu (Smer-SD) ako nominanta strany na post predsedu parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Povedal to pred utorkovým rokovaním parlamentu s tým, že o tom budú hovoriť ešte na poslaneckom klube.

„Nevidím žiadnu inú náhradu zatiaľ,“ podotkol Kamenický. Vysvetlil, že sa ešte poslanci Smeru-SD musia stretnúť na klube, kde sa budú rozhodovať. „Dáme návrh a potom je to na Národnej rade SR, ako sa rozhodne,“ uviedol.

To, či podporí predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu ako predsedu osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, nepovedal. Skonštatoval, že zatiaľ nevie, či ho strana Smer-SD podporí, podľa jeho slov aj o tom budú diskutovať na stretnutí poslaneckého klubu.

Na piatkovej ustanovujúcej schôdzi Blaha ani Kotleba nezískali dostatočnú podporu. Parlament ich teda na pozície predsedov výborov nezvolil.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo