Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. 03. 2020, 18:20

Rómske osady a koronavírus. Nie je jasné, či štát má plán

Prečo sú segregované rómske komunity veľkým rizikom pre šírenie epidémie. A čo by mal urobiť štát.
Rómske osady a koronavírus. Nie je jasné, či štát má plán

18.3. 2020. Výplata sociálnych dávok na košickom sídlisku Luník IX. Foto: TASR/ Milan Kapusa

Existuje viacero pádnych dôvodov, prečo sú segregované rómske osady rizikovým faktorom z pohľadu šírenia epidémie koronavírusu. Upozorňuje na to minulý týždeň hojne medializovaná predikcia Inštitútu zdravotnej politiky, hovoria o tom staršie epidemiologické štúdie aj ľudia z terénu.

Najskôr si však urobme jasno v základných číslach. Na Slovensku žije podľa odhadov približne 400-tisíc Rómov. Väčšina z nich je plne alebo čiastočne integrovaná. Počet tých, ktorí žijú oddelene od nerómskeho obyvateľstva, buď v samostatnej časti obce, alebo v oddelenej rómskej osade, sa odhaduje na približne 30 percent. Tí môžu predstavovať najväčší problém.

Už spomínaná analýza Inštitútu zdravotnej politiky síce nepracuje s parametrom RO, čo je priemerný počet ľudí nakazených jednou infikovanou osobou, ktorý by bol špeciálny pre marginalizované rómske komunity, zároveň však uvádza, že vzhľadom na odhad šírenia prenosných ochorení a celkové socio-ekonomické pozadie, bude mať v tomto prostredí RO vyššie hodnoty.

V roku 2015 publikovali traja lekári z Lekárskej fakulty v Košiciach štúdiu Infekčné choroby u marginalizovaných skupín Rómov žijúcich v osadách. Upozorňujú na to, že vysoká hustota obyvateľov, keď v jednom obydlí žijú často až tri generácie a nie je zriedkavé, že v jednej izbe spáva až desať osôb, plus zlé vetranie a nedostatočná hygiena, vedú k častému výskytu ochorení dýchacích ciest a vzduchom sa šíriacich nákaz. Ako príklad uvádzajú vysoký podiel Rómov na výskyte meningokokových infekcií aj tuberkulózy.

Nakoniec tu máme z nedávneho obdobia príklady prudkého šírenia osýpok, mumpsu aj syfilisu v niektorých rómskych komunitách na Zemplíne.

Nášľapná mína

Aj detská lekárka zo Šariša, do ktorej obvodu spadá viacero rómskych osád a s ktorou sme sa na túto tému rozprávali, hovorí o nášľapnej míne. Jej meno máme v redakcii k dispozícii, ale rešpektujeme jej želanie zostať v anonymite.

V rozhovore nám povedala, že má v súvislosti so šírením koronavírusu v tomto prostredí veľké obavy. „Moja aktuálna skúsenosť je taká, že Rómovia nerešpektujú odporúčania nezhromažďovať sa do väčších skupín, stále sa zhromažďujú. Zároveň nerozumejú systému telefonických konzultácií, že keď sa u nich objavia symptómy koronavírusu, mali by nás kontaktovať telefonicky. Stále vo vysokom počte prichádzajú do ambulancie a dožadujú sa vyšetrenia, aj keď ide len o obyčajné sople,“ hovorí lekárka.

Opisuje aj svoju čerstvú skúsenosť, keď sa Róm, ktorý mohol byť na svojom pracovisku v kontakte s nakazenou osobou, pohyboval po zdravotnom stredisku bez rúška a akejkoľvek ochrany.

Nepomáha ani to, že medzi niektorými Rómami sa momentálne šíri mýtus, že oni koronavírus nedostanú, pretože ten sa šíri iba medzi „bielymi“.

Skúsenosť z terénu

Igor André má skúsenosti so sociálnou prácou v teréne, vedie neziskovú organizáciu Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie a pôsobil aj ako učiteľ v Nálepkove.

Hovorí, že v segregovaných rómskych komunitách je riziko super rýchleho šírenia nákazy spôsobujúcej ochorenie Covid-19 vyššie. Týka sa to najmä tých osád, kde obyvatelia stále bývajú najmä v chatrčiach, sú tam nízke hygienické štandardy a chýba tam spevnená cestná infraštruktúra.

Zároveň však hovorí, že jeho osobná skúsenosť z niektorých osád zo Spiša, ako sú napríklad Stráne pod Tatrami, je taká, že Rómovia dodržiavajú odporúčania ako nosenie rúšok, hygiena rúk či sociálny dištanc podobne ako majorita.

„Možno zovšeobecniť, že najproblematickejšie sa z hľadiska dodržiavania týchto opatrení javia deti, ktoré majú takpovediac predĺžené jarné prázdniny a rodičia si s nimi veľmi nevedia rady, pretože ich energia nie je usmerňovaná štruktúrovanými aktivitami v škole alebo mimoškolskej činnosti. Treba otvorene povedať, že práve deti z chudobných rodín v marginalizovaných rómskych komunitách najviac doplácajú na túto „školskú výluku“, pretože nemajú vôbec prístup k modernej technickej infraštruktúre, k teplým obedom zadarmo a, samozrejme, aj ich jazykovo-vedomostný deficit oproti deťom zo strednej triedy sa prehlbuje tým, že doma s nimi nikto neopakuje a ani nepreberá novú látku,“ upozorňuje André

Pomerne pružne na aktuálne riziko zareagovali viaceré samosprávy. Niektoré obce distribuovali letáky v rómčine s kľúčovými inštrukciami na prevenciu proti nákaze, pričom niekde na to využívajú aj miestny rozhlas. Napríklad v Jarovniciach obec zabezpečila pre celú rómsku osadu ochranné rúška.

„Niektoré ženy so zručnosťou šitia a s prístupom k šijaciemu stroju šijú za malý poplatok rúška pre záujemcov z komunity. Čiže vo všeobecnosti sa nedá povedať, že rómske komunity sa postavili k situácii pasívne a iba čakajú na to, čo im poskytne v tomto smere štát prostredníctvom pracovníkov špeciálne vyčlenených na prácu s nimi,“ hovorí André.

Bez plánu

André považuje za dôležité, aby štát v spolupráci so samosprávou dokázal na šírenie epidémie v rómskych komunitách pružne reagovať. Myslí tým napríklad to, že obec dokáže zabezpečiť náhradné priestory (školy, telocvične, komunitné centrá, kultúrne domy, turistické ubytovne), ktoré môžu slúžiť ako poľné nemocnice pre prípady s ťažším priebehom alebo aj „izolačky“ pre nakazených s ľahkým priebehom.

Zároveň treba byť pripravený aj na to, že obce v súčinnosti s rómskymi občianskymi hliadkami a v komplikovanejších prípadoch aj so štátnou políciou či s príslušníkmi armády SR, budú nútené zabezpečiť, aby infikovaní ľudia s ľahším priebehom dôsledne dodržiavali karanténne opatrenia.

Práve pripravenosť štátu na masívnu epidémiu v rómskych osadách je veľkou otázkou. Končiaci premiér Pellegrini ešte minulý týždeň priznal, že detailný plán pre túto situáciu zatiaľ neexistuje, aj keď si uvedomuje, že to tam môže byť „dramatické a veľmi rýchle“.

S otázkou, či má jeho úrad k dispozícii nejakú analýzu alebo materiál pre krízové situácie, sme sa koncom minulého týždňa obrátili aj na splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza. Odpoveď sme nedostali.

Zostáva teda len dúfať, že štát toto riziko eviduje a pripravuje sa naň. V opačnom prípade nám hrozí, že sa nám tu objaví množstvo ohnísk nákazy, v ktorých nebude šírenie koronavírusu pod kontrolou.

Odporúčame