Pápež František v piatok večer udelil mimoriadne požehnanie Urbi et Orbi, ktoré sa tradične udeľuje iba na Vianoce a Veľkú noc. Spolu s ľuďmi z celého sveta sa modlil za ukončenie pandémie koronavírusu.
Požehnaniu, ktoré bolo spojené s možnosťou získania plnomocných odpustkov, predchádzali modlitby, biblické čítania a adorácia na prázdnom Námestí svätého Petra.
Homília pápeža Františka: Víťazné zbrane sú modlitba a tichá služba
„Je to život Ducha, ktorý je schopný zachrániť, oceniť a ukázať, ako naše životy udržiavajú bežní ľudia – na ktorých sa obyčajne zabúda – ktorí sa neobjavujú na titulkoch novín a časopisov ani na veľkých pódiách poslednej show, ale nepochybne práve oni dnes píšu rozhodujúce udalosti našich osudov: lekári, zdravotné sestry, zamestnanci supermarketov, upratovačky, opatrovateľky, prepravcovia, poriadkové služby, dobrovoľníci, kňazi, rehoľné sestry a toľkí iní, ktorí pochopili, že nikto sa nezachráni sám,“ povedal pápež vo svojom príhovore.
„Koľkí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých. Modlitba a tichá služba – toto sú naše víťazné zbrane,“ dodal Svätý Otec.
Foto – TASR/AP
Približne hodinová pobožnosť sa začala o 18. hodine čítaniami zo Svätého písma, po ktorých predniesol svoju meditáciu pápež František.
Na oltári v átriu pred vstupom do baziliky bola následne vystavená Sviatosť oltárna. Po prosebnej modlitbe pápež udelil eucharistické požehnanie Urbi et orbi. Formulu vyhlásenia odpustkov predniesol arcikňaz vatikánskej baziliky kardinál Angelo Comastri.
V priamom prenose mohli udalosť sledovať veriaci celého sveta.
Požehnanie Urbi et Orbi, pri ktorom je možné získať úplné odpustky aj sledovaním priamych prenosov cez médiá, pápeži zvyčajne udeľujú na Vianoce, Veľkú noc a pri mimoriadnych príležitostiach, ako je zvolenie pápeža či podujatia počas jubilejných rokov.
Úplné odpustky mohli dnes veriaci získať na základe podmienok stanovených dekrétom Apoštolskej penitenciárie z 20. marca, ktorý bol vydaný v súvislosti s pandémiou Covid-19. Cirkev ním umožňuje získanie odpustkov ľuďom nakazeným koronavírusom, tým, ktorí ich ošetrujú, ako aj všetkým veriacim na svete, ktorí sa za nich modlia.
Pri príležitosti modlitebnej udalosti boli do Vatikánu prenesené dva vzácne predmety, ktoré v minulosti pomohli Rimanom v časoch epidémií: ikona Panny Márie – Záchrany rímskeho ľudu (Salus populi romani) a kríž z kostola svätého Marcela. Umiestnené boli pri vstupnej bráne do vatikánskej baziliky.
Pápež František ku krížu a ikone putoval už v nedeľu 15. marca. Počas krátkej púte prosil o zastavenie pandémie v Taliansku i na celom svete. Najprv zavítal do Baziliky Santa Maria Maggiore, kde je umiestnená ikona Salus populi romani, a potom do Kostola sv. Marcela, kde sa uchováva milostivý kríž.
Ikonu Salus populi romani niesol pápež Gregor Veľký v roku 593 v procesii na zastavenie moru. V roku 1837 pred ňou Gregor XVI. vyprosoval zastavenie cholerovej epidémie. Pápež František k nej pravidelne prichádza pomodliť sa pred každou apoštolskou cestou a rovnako i pri návrate z letiska.
Oltár Salus populi romani v hlavnej mariánskej bazilike je vzácny aj slovanským národom ako miesto pápežského schválenia liturgických kníh preložených svätými Cyrilom a Metodom.
Foto – TASR/AP
Milostivý kríž veľkých rozmerov s Kristovou sochou z dreva sa uchováva v bočnej kaplnke Kostola sv. Marcela na Via del Corso (San Marcello al Corso) neďaleko Benátskeho námestia (Piazza Venezia). Mesto Rím si pred týmto krížom s ukrižovaným Kristom pripomína záchranu z morovej nákazy v roku 1522.
Kríž z Kostola sv. Marcela sa zázračne zachránil neporušený pod sutinami pri požiari v roku 1519, ktorý kostol celkom zničil. O tri roky neskôr počas tzv. veľkého moru (Grande Peste) kríž nosili 16 dní v kajúcich procesiách cez jednotlivé štvrte Večného mesta.
Od roku 1600 sa pravidelne používal pri sláveniach Svätých rokov. V roku 2000 pápež Ján Pavol II. s týmto krížom slávil vyvrcholenie Veľkého jubilea.