Stalo sa mi to síce pred viac ako troma desaťročiami vo Vysokých Tatrách, ale nechtiac si to pripomínam často, keďže turistický chodník vedie popod osudnú stenu. Chatárčil vtedy Belo a rekonštruovala sa  chata Térynka. Jožko, môj kamarát, končil na nej brigádu a na rozlúčku si chcel so mnou niečo vyliezť.

Od rána mrholilo. Vedel som, z lezenia nebude nič. Z domu som sa vybral až poobede,  len na otočku na chatu. Neoblomnému Jozefovi sa však nakoniec podarilo nahovoriť ma do blízkej lezeckej cesty - „len“ po malú plošinku a odtiaľ zlaníme dole. Požičal od chalanov horolezecký materiál a v hustej hmle pred večerom sa nám dokonca podarilo nájsť  nástup.    

Na naklonenej plošinke ma však  Jozef začal opäť prehovárať, aby sme liezli ďalej. Keďže som túto cestu predtým párkrát liezol, vedel som, že pod previsnutými blokmi nás čaká len jeden ťažší  traverz cez strmú platňu a potom už pomerne ľahko po hrane na vrchol steny.

Stmieva sa. Určite už viac ako hodinu som zaseknutý v silne vytláčajúcom komíne, je tu mokrá skala, na trenie nič nedrží. Lano je napnuté kolmo dole k Jozefovi, istí ma zospodu. Občas zakričí od bolesti, už dlho sedí  len v jednej slučke, cvaknutej  v karabíne. Skobe verím, mala správny cengot pri zatĺkaní. Teraz si už jasne uvedomujem - v hmle som v stene zablúdil a zapráskal sa. Zotmelo sa, sme bez čeloviek. Jediný chybný pohyb bude mať fatálne následky pre nás oboch... Zrazu akoby sa stal „malý zázrak“. A po necelej štvrťhodine zo štandu nad kritickým miestom už kričím do tmy podo mnou: „Istím, budem ťa ťahať!“ O jedenástej v noci sme späť na chate.

Pred desiatimi rokmi napriek aktívnemu športovaniu a častému pohybu v Tatrách mi začali problémy so srdcom. Diagnóza po dvojnásobnom koronarografickom vyšetrení znela: LIMA to RIA – v prox. časti tiahla stenóza, zúženie 80 %, RD1 má v odstupe hraničné zúženie.

Načas to vyriešil 1x CABG, ale po roku a pol od operácie sa mi náhle zdravotný stav radikálne zhoršil.  Počas vyšetrenia mi kardiologička oznámila, že som na tom veľmi zle, zrejme mám problém s bypassom, môžem kedykoľvek, aj ihneď umrieť!  Okamžite ma vtedy zaplavil neutíchajúci obrovský strach... Na ďalšie odborné vyšetrenie na kardioklinike som musel čakať jeden týždeň, do budúceho pondelka.

V strede týždňa sa mi dostala do rúk úžasná kniha Uzdravenie, ktorú napísal americký kňaz Francis MacNutt. Prečítal som ju na dva krát. A uveril Ježišovmu prísľubu. V piatok som sa ledva dotackal do nášho blízkeho kostola a po sv. omši do sakristie a poprosil kaplána Jozefa o pomazanie nemocných.  Nepocítil som pri tom nič zvláštne. Až po východe z kostola som sa na schodoch zrazu udivene zhlboka nadýchol. Rozbehol som sa domov  a už vo dverách manželke zakričal: “Som uzdravený!“ Vedel som, že je to pravda.

V nasledujúci pondelok mi pán primár na klinike kardiológie po trojnásobnom koronarografickom vyšetrení udivene oznamoval - bypass sa uzavrel, je nefunkčný, ale cieva sa vám vyčistila. Zajtra pôjdete domov. V prepúšťacej správe je uvedené:  1xCABG – LIMA to RIA off pump, uzavretý bypass, RIA v strednom úseku ľahká okrajová nerovnosť, bez signifik.  stenózy.

Začal som postupne športovať, ale obrovský strach dlho neutíchal. V mysli sa mi stále opakovali slová – kedykoľvek môžem umrieť. V takomto stave som už viac nemohol vydržať. Išiel som chvály a adoráciu do kláštora redemptoristov v Podolínci, ktoré vedie páter Michal so spoločenstvom Rieka života.

Chvály utíchali a Miško začal prorokovať. Pri slovách: „Je tu jeden muž, ktorý dávnejšie liezol v Tatrách a dostal sa pri tom do ťažkostí. „Som stále s tebou, nikdy ťa neopustím!“ - hovorí ti Pán“,  ma okamžite zalialo teplo, vedel som veľmi jasne, že patria mne a pochopil som ten „malý zázrak“.  Duch strachu ma vtedy opustil.

Vydávam ti svedectvo, že Pán Boh je nad všetkým Pánom. Je verný svojim prisľúbeniam. Nič mu neprekazí, aby nás neustále a nadovšetko miloval.

Uver, že aj tebe, ak sa teraz obávaš neistoty, paniky, strachu z pandémie koronavírusu, hovorí  Pán: „ Som stále s tebou, nikdy ťa neopustím!“

P.S.: Pred dvoma týždňami som sa šiel prejsť na skialpoch na Zbojníčku. Pozdravil som kamarátov slúžiacich na chate a ešte som  vyšlapal do Prielomu. V sedle bolo mlieko, biela hmla, smerom dole na obe strany nebolo nič vidieť. Len čo som zlyžoval dole, už aj tam bola hustá hmla. Verím, že hoci som ho nevidel, nad hmlou určite svietilo nádherné žiarivé slnko

Foto: pohľad zo sedla Prielom, archív autora