Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
20. 03. 2020, 08:34

List Slovákom z rakúskej izolácie

Predvčerom som bol prvýkrát nakupovať s rúškom. Veľmi som sa hanbil.
List Slovákom z rakúskej izolácie

Ilustračné foto TASR/AP

U nás v Rakúsku totiž zdravým neodporúčajú nosiť rúško, takže niektorí zákazníci ma určite považovali za chorého. U vás  je rúško na niektorých miestach povinnosťou, manželka je Slovenka a nepustila ma bez rúška do obchodu. Priznávam sa, že som krátko uvažoval, či ho dám dole a potom doma zaklamem. Nikto vo veľkom obchode Hofer v Neusiedli nemal zakrytú tvár, až na jedného veľmi nesympatického pánka. Ja som mal však prekrásne rúško, žena s dcérenkou mi ho s láskou šili, takže som to vydržal. Ale na nákup pôjdem už iba raz do týždňa.

Nemecká aj slovenská panika

Keď sa ma Slováci pýtajú, ako je to možné, že u nás a v mnohých západných krajinách rúško nehrá žiadnu rolu, kým u vás je základnou občianskou vybavenosťou, nemám na to odpoveď. Ani názor na to nemám. Opýtajte sa svojho dôveryhodného virológa! Ja takého nemám a po rôznych protirečiacich si vyhláseniach virológov z rôznych krajín som si virológiu, infektológiu a epidemiológiu zaradil medzi pochybné profesie. Ja v danej situácii verím len svojej žene a svojej vláde.

Máme dočinenia so strašnou pandémiou, ktorá si možno vyžiada desiatky tisíc obetí. Len v čase, keď píšem tieto riadky, pribudli v Rakúsku traja mŕtvi a už je potvrdený prvý prípad aj v mojej malej dedinke. Som stotožnený s prísnymi opatreniami, ktoré zaviedli vaša aj moja vláda, a dodržiavam ich. Ale neviem sa zmieriť so zmätkom a s panikou, ktorú v niektorých krajinách šíri samotná vláda.

Napríklad taká Merkelová, po Fukušime a utečeneckej kríze známa svojou nevypočítateľnosťou: Vystúpila po boku jedného „rešpektovaného“ virológa a vážne vyhlásila, že sa môže nakaziť 60 percent Nemcov, a potom zmizla na dlhší čas. Nemecko zadržalo zaplatené zdravotnícke ochranné prostriedky svojim európskym susedom, Talianom v najtemnejšej hodine nepomohlo, ale zároveň dobrovoľne prijalo ďalších utečencov. Toľko k proeurópskosti Merkelovej. A „proeurópske“ médiá ju naďalej podporujú.

Napríklad taký Pellegrini, ktorý povýšil čudný matematický model na vlastný hoax, keď s plnou vážnosťou predpovedal, že 100 dní po uzavretí krajiny budete mať pol milióna nakazených. Ak to človek berie vážne, stratí nádej, že celá tá disciplína má nejaký zmysel, a vypadne radšej do najbližšej krčmy. Budú títo čierni proroci, keď sa to raz skončí, vôbec niesť nejakú zodpovednosť? Alebo sa budú ešte chváliť, že zabránili najhoršiemu?

Ja som šťastný človek, že bývam v krajine, ktorej vláda nešíri poplašné správy. Je to už deviaty deň, čo žijeme s rodinou v domácej izolácii. Tá bola prvých päť dní dobrovoľná, od pondelka už je povinná, od pondelka platí v celom Rakúsku plošný zákaz vychádzania.

Opatrenia v Rakúsku sú v niečom prísnejšie ako v iných krajinách, na rozdiel od Nemecka je celá gastronómia zavretá. Je to rozumný krok, lebo priemerný Rakúšan minie dvojnásobok priemerného Nemca v reštauráciách, rakúsky dôchodok je o 200 eur vyšší ako nemecký, takže u nás sa to len tak hemží starými ľuďmi v gastronomických zariadeniach. V mojej rodine sa správa len jeden človek nerozumne, pritom je on ten najviac ohrozený – má 66, je muž a chýba mu tretina pľúc. Je to môj otec. Ešte minulý týždeň navštevoval takmer dennodenne svoje dedinské hostince a na moju kritiku veľkohubo odpovedal: „Keď ma korona chce dostať, nech ma dostane!“ Dúfam, že mu plošné zavretie gastronómie zachráni život.

Rakúske opatrenia v niečom pôsobia aj miernejšie. Napríklad je vyučovanie v školách síce zastavené, ale pre deti mladšie ako 14 rokov, ktorých doma nemá kto strážiť, sú školy naďalej otvorené. Chodí tam len malá časť rakúskych detí, ale aj to považujem za rozumné. Poznám Slovákov, ktorí hneď po zavretí škôl odviezli dorast k babke a mám z toho veľmi blbý pocit.

Požívam vo svojej krajine status ostrakizovaného katolíka na okraji spoločnosti, takže nebudem podozrivý z toho, že fandím novej zeleno-liberálnej vláde Rakúska, ktorá v takmer všetkom stelesňuje poddanosť zeleno-liberálnemu mainstreamu Západu. Nevolil som ani 33-ročného kancelára Sebastiana Kurza od ľudovcov, ani 59-ročného ministra zdravotníctva Rudiho Anschobera od zelených, ale musím sa priznať, že robia to skvele.

(Určite sa teraz aj vo mne prejavuje fenomén, že sa v existenčnej kríze zomkneme v národnom štáte. Nebudem sa však o tom zbytočne rozpisovať, lebo Vladimír Palko o tom už všetko podstatné povedal. Zostáva len otázka, kedy najmúdrejší politik, akého som v živote spoznal, konečne prevezme KDH.)

Kurz a Anschober spolu informujú každý deň. Za krátky čas vystupňovali radikálnosť opatrení, ale na rozdiel od slovenskej vlády občanov vždy s predstihom na ďalšie sprísnenie pripravovali. Hoci paralelne rokovali so sociálnymi partnermi aj s opozíciou, proces sa nespomalil. Na zákaz vychádzania sa opýtali parlament. Národná rada to v nedeľu odsúhlasila, bleskurýchlo a jednohlasne. Demokracia tu nebola prekážkou.

Kancelár Kurz vie perfektne modulovať medzi varovaním a upokojovaním. Pripomína hrozné scény z talianskych nemocníc, ale neoperuje „vycucanými“ číslami. Keď bolo v Rakúsku ešte málo infekcií, pripravil nás na to, že budú „tisíce a potom desiatky tisícok“ nakazených. Nie menej, nie viac. Zdá sa mi, že Rakúšania sú relatívne disciplinovaní. Zatiaľ som tu nezachytil, že by nejakí magori volali zo srandy korona-sanitku alebo žeby masa zdravotníkov musela zostať v karanténe, lebo na súkromnom lietadle z Miami priletený papaláš sa dostane po známosti na nesprávne lôžko.

Slušne vychovaný Kurz nezabúda ani na to, aby občanom pekne poďakoval. Hovorí: „Zostaňte naďalej doma a chráňte tak predovšetkým staršiu generáciu. A myslite, prosím, predovšetkým na to, či už pri nakupovaní v supermarkete, alebo v iných stresových situáciách: Sme jeden tím, tím Rakúsko. Stojme pri sebe!“

To vôbec neznamená, že Rakúsko nemá žiadny problém. Má sakramentsky veľký problém, ktorý treba po skončení tejto nevídanej krízy aj patrične riešiť. Problém sa volá: ziskuchtivosť tirolských hotelierov a vlekárov a možno aj tirolskej vlády.

Dnes už vieme, prečo sa nakazilo toľko ľudí na tirolských svahoch a prečo škandinávske úrady tvrdia, že tisícka Škandinávcov sa nakazila buď priamo, alebo sekundárne v Tirolsku. Ohniskom nákazy bol zrejme aprés-ski bar Kitzloch v obci Ischgl. Pracoval tam infikovaný barman s nemeckým občianstvom a nórskym menom. V bare bolo zvykom, že veľké konzumácie odmenili malým ohňostrojom a píšťalkou. Jedna dánska zákazníčka rozprávala, že si odtiaľ odniesla pre svoju partiu 100 dávok pálenky (slovom: sto) a pri tom pískala do píšťalky, ktorú jej požičal ten nórsky barman...

Napriek tomu, že islandské úrady rýchlo varovali pred tirolskou nákazou, nechali tirolskí kšeftári svojich hostí na vrchole sezóny ešte dožúrovať a dolyžovať. Vleky fungovali ešte niekoľko dní. A potom nechali turistov neorganizovane a neotestovane odcestovať. Pre spravodlivosť treba povedať, že tým spôsobili asi viac škody ako nejakí Slováci svojím papalášstvom. Aj do môjho okresu, ktorý hraničí s Maďarskom a so Slovenskom, zavliekli vírus dvaja lyžiari.

Hádam to nebude také zlé

Ja som jeden z tých posmievaných optimistov. Verím, že sa mor dá obmedziť a že sa mu pri teplejšom počasí bude dariť menej. Nahováram si, aké je to šťastie, že to v Európe vypuklo na konci zimy. Nádejam sa, že ide len o mutáciu starého koronavírusu, ktorým sa výskum už roky zaoberá. Sledujem však niekoľkokrát denne štatistiku na worldometers.info/coronavirus a to mi nepridáva na nálade.

V Rakúsku máme aspoň šťastie na virológov, je ich málo počuť. Jedného, čo je vlastne infektológ, hneď umlčali. Emeritný univerzitný profesor Wolfgang Graninger bol obľúbený pre morbídny humor svojich prednášok. Ale keď začal špekulovať o tom, že vírus mohol byť biologickou zbraňou zameranou proti Amerike, ktorá Číňanom predčasne unikla z laboratória, denník Kurier zmazal celé interview s poznámkou, že „emeritný univerzitný profesor Wolfgang Graninger šíril konšpirácie“.

Od druhého odborníka, čo je vlastne genetik, by som rád počul viac. Hornorakúsky vedec Josef Penninger, majiteľ biotech-firmy Apeiron, bol pri vypuknutí SARS a viedol pätnásť rokov výskum na vývoj lieku. Práve začal v južnej Číne testovať liek (nie vakcínu) pre pacientov, ktorí už ochoreli Covidom-19. Hovorí, že liek môže byť o dva mesiace na trhu.

Osobne mám to šťastie, že žijem na vidieku. Karanténa s deťmi vo veľkom meste, to je asi bieda. U nás nikdy nehrozí zhromaždenie veľkého počtu ľudí, môžeme sa s dcérou voľne prechádzať. Objavujeme si cestičky nad vinohradmi, ktoré sme doteraz nevyskúšali. Len raz sa stalo, že sme museli utiecť pred inou rodinou. V nedeľu sme namiesto zrušenej omše išli do lesa, dlho sme zbierali medvedí cesnak, manželka z neho potom urobila pekelne ostré pesto. Snažím sa tú sociálnu izoláciu brať v pôstnom období ako pôst navyše.

Zatiaľ mám doma ešte zaplatenú prácu, ale živím sa cestopismi o Európe a tú prácu na neurčitý čas nebudem môcť vykonávať. Nedostanem za z krajiny von, lety sú zrušené, vstup do Slovenskej republiky mám zakázaný. Je to len jeden týždeň, čo nemôžem k vám, a príde mi to už ako večnosť. Je to veľmi zvláštny pocit. Veď tam u vás mám svokru, kolegov, podporovateľov, kaviareň, krčmy, srdce. A tam u vás mám ešte veci v čistiarni. Už sa na vás veľmi teším.

Odporúčame