Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
19. marec 2020

Akcia Búrka: Prečo treba Súdnu radu čo najrýchlejšie rozpustiť

Väčšina Súdnej rady sa chystá na poslednú chvíľu presadiť, aby pochybná sudcovská klika ďalej ovládala Najvyšší súd.
Akcia Búrka: Prečo treba Súdnu radu čo najrýchlejšie rozpustiť

Zasadnutie Súdnej rady SR počas vypočúvania kandidátov na post predsedu Najvyššieho súdu SR, v pozadí uprostred predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková v Bratislave 27. januára 2020. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Na konci marca majú členovia Praženkovej Súdnej rady voliť predsedu Najvyššieho súdu a vyzerá to, že tesná väčšina sa tentokrát zorganizovala tak, aby bol zvolený Ivan Rumana.

Hybnými silami tejto voľby sú vlastne rovnakí ľudia, ktorí v máji 2018 potvrdili Jarmilu Urbancovú na stoličke podpredsedníčky Najvyššieho súdu. 

Už z prepisov komunikácie v Threeme medzi Vladimírom Sklenkom a Marianom Kočnerom vieme, že v tejto voľbe sa angažoval Kočner, ktorému veľmi záležalo na tom, aby „Jarinka“, ako ju tiež volal, ostala vo vedení Najvyššieho súdu. 

Bratislavský sudca Sklenka, ktorý bol Kočnerovi k dispozícii vždy ako na povel, bol totiž v úzkom kontakte s Urbancovou, vedel od nej vymámiť užitočné informácie aj všeličo vybaviť. A tak Sklenka podľa Threemy od Urbancovej zistil, koho potrebuje v Súdnej rade na znovuzvolenie a ďalej to posunul Kočnerovi.

Urbancová na Kočnerovom telefóne

Dnes už vieme opäť o niečo viac. Urbancová bola minulý týždeň zadržaná v rámci policajnej akcie Búrka, čelí obvineniu „za prečin podplácania“ a Sklenka je kľúčovým svedkom, ktorý vyšetrovateľom podrobne vyrozprával, ako fungovala justičná mafia v Bratislave – na Najvyššom súde, na Krajskom súde okolo Ľuboša Sádovského aj na okresných súdoch.

Sklenka policajtom povedal, že „sudkyňa JUDr. Urbancová klamala“, keď po zverejnení prepisov z Threemy tvrdila, že Sklenku nežiadala o pomoc pri voľbe v Súdnej rade. Naopak, ako priznáva Sklenka, „prosila ho o to“. On si preto napísal mená členov rady, ktorých potrebovala Urbancová na získanie väčšiny, a „oslovil Mariana Kočnera, aby pomohol“. 

Kočner mu hovoril, že bol v kontakte s Branislavom Jablonkom (nominant v Súdnej rade za vládu), s ktorým mal konzultovať aj svoje zmenky. Kočner Sklenkovi v tejto súvislosti povedal aj to, že na východe je všetko dohodnuté. Podľa Sklenku oslovoval Kočner členov Súdnej rady sprostredkovane a nevie o tom, že by niekomu dával za to peniaze.

Samozrejme, Sklenkovu výpoveď treba vždy brať aj s rezervou, najmä v pasážach, kde si chce vylepšiť svoju pozíciu. No jeho výpoveď ako celok korešponduje s mnohými zákulisnými informáciami, s rozsiahlou komunikáciou v Kočnerovej Threeme aj s inými výpoveďami svedkov. 

Sklenka napríklad opisuje, ako z Kočnerovej iniciatívy spolu vyberali pre Urbancovú telefón značky iPhone 7 Plus. Zdieľať

Napríklad v prípade Urbancovej sa nezdá, že by sa jej chcel mstiť a podsúvať o nej falošné tvrdenia. Sám explicitne uvádza, že Urbancová nevedela, že ju o informácie často žiada v mene Kočnera. Jeho výpovede sú natoľko podrobné a niekedy aj banálne, že je len ťažké uveriť, že by si ich obsah vymyslel.

Sklenka napríklad opisuje, ako z Kočnerovej iniciatívy spolu vyberali pre Urbancovú telefón značky iPhone 7 Plus. Kočner ho zabezpečil, odovzdal Sklenkovi, ktorý ho priniesol Urbancovej do kancelárie. Tá vraj nevedela, že je to darček od Kočnera, Sklenka jej ho pomohol spojazdniť, nainštalovať u nej Threemu, aby mohli lepšie komunikovať. 

Kočnerovi tak zjavne išlo o to, aby mohol Sklenka, jeho prevodová páka, nerušene a diskrétne konverzovať s Urbancovou. Sklenkovu výpoveď podoprelo aj to, že pred policajtmi identifikoval obal od mobilného telefónu, ktorý mala používať Urbancová.

Vladimír Sklenka porozprával aj iné veci: Urbancová mu údajne ponúkala úplatok vo výške 30-tisíc eur v kauze Technopolu, kde však vystupovala proti Kočnerovi v záujme poškodeného podnikateľa Páveka, Sklenka tento úplatok podľa vlastných slov odmietol, ako mu to poradil sám Kočner. 

Urbancová tiež Sklenkovi poskytovala dôverné informácie o zložení senátu, ktorý v júni 2018 rozhodoval o Kočnerovom vzatí do väzby. Sklenka policajtom povedal, že v tomto prípade si Urbancová musela domyslieť, že sa tak vyzvedá preto, aby pomohol Kočnerovi. S odstupom času mu mala pri jednom obede alebo káve sama od seba povedať, ako bolo najskôr vybavené, že Marian Kočner nebude riešený väzobne, ale na slobode. 

Urbancová tiež Sklenkovi poskytovala dôverné informácie o zložení senátu, ktorý v júni 2018 rozhodoval o Kočnerovom vzatí do väzby. Sklenka policajtom povedal, že v tomto prípade si Urbancová musela domyslieť, že sa tak vyzvedá preto, aby pomohol Kočnerovi. Zdieľať

Sudca Najvyššieho súdu František Mozner, ktorý predsedal senátu, mal vraj už dokonca napísané rozhodnutie v prospech Kočnera, ale potom prišli veľké tlaky, napríklad zo strany Daniely Švecovej (vtedajšej predsedníčky Najvyššieho súdu) a Libora Duľu (dnes ústavný sudca, v tom čase viedol trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu). 

Tí Moznera presviedčali, aby zobral Kočnera do väzby. Mozner „bol z toho na prášky, zložil sa a nakoniec rozhodol tak, ako rozhodol po intervencii týchto osôb“.

Sklenka tiež policajtom povedal, ako sa Urbancová a ďalší sudcovia minulý rok zbavovali svojich starých mobilov aj pôvodnej komunikácie cez Threemu.

Praženkovej pobúrenie

Pre nás sú v tejto chvíli zaujímavé tie pasáže zo Sklenkovej výpovede, ktoré sa priamo týkajú súčasných členov Súdnej rady. 

Sklenka napríklad pred vyšetrovateľmi priamo spochybnil predsedníčku Súdnej rady Lenku Praženkovú a ďalšiu členku rady Marcelu Kosovú, obe minulú jeseň verejnosť presviedčali, že vopred vôbec netušili o účasti Mariana Kočnera na zabíjačke u advokáta Martina Reháka, a keď ho tam uvideli, rýchlo odtiaľ odišli (o zabíjačke ako prvý informoval Postoj v tomto článku).

Na polícii však Sklenka vypovedal, že to vôbec nebolo tak, že „oni nevedeli, že tam Kočner príde, lebo by inak neprišli, vedelo sa, že Marian Kočner bol vždy pozvaný a tam chodieval. Hovoril, že sa sudcovia predbiehali, aby sa s ním mohli stretnúť“.

Inzercia

Vladimír Sklenka sa rozhovoril aj o ďalšom členovi Súdnej rady, Viliamovi Pohančeníkovi (ešte ako krajský sudca rozhodoval aj v kauze Eustream), ktorého pred polrokom zvolili vládni poslanci do Súdnej rady. Podľa Sklenku má Pohančeník povesť jedného z najskorumpovanejších sudcov, vraj keď prestúpil z krajského súdu na Najvyšší súd, „tak ho zaradili na sociálne veci a JUDr. Urbancová mu (Sklenkovi) hovorila, že bol z toho veľmi nešťastný, lebo nemohol prísť k zaujímavým spisom. Povedala mu (Sklenkovi) tiež, že ho nemohla dať na normálne oddelenie, aby nemohol robiť korupčné konania ako na KS Bratislava“.

Na polícii však Sklenka vypovedal, že to vôbec nebolo tak, že „oni nevedeli, že tam Kočner príde, lebo by inak neprišli, vedelo sa, že Marian Kočner bol vždy pozvaný a tam chodieval. Hovoril, že sa sudcovia predbiehali, aby sa s ním mohli stretnúť“. Zdieľať

Akcia Búrka nenamierila iba proti konkrétnym 12 sudcom, ktorí sú podozriví z podplácania, prijímania úplatku či zo zločinu zasahovania do nezávislosti súdu. Ona svojím spôsobom mieri aj proti skupine, ktorá už dlho ovláda Súdnu radu, najskôr ako predĺžená ruka Štefana Harabina, následne po jeho páde zas ako záujmová sieť.

Napokon, sama Praženková celkom neovládla svoje pobúrenie z policajného zásahu, keď v reakcii vyhlásila, že nemožno „akceptovať akékoľvek prostriedky, ktorými by sa nezákonným spôsobom zasiahlo do osobnostných práv človeka a na dôvažok aj do nezávislosti justície. Takéto konanie je v absolútnom rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu i trojdelením moci“.

Je pochopiteľné, že policajná akcia sa osobne dotkla nielen Praženkovej, ale aj viacerých členov Súdnej rady ako bratislavskej krajskej sudkyne Marcely Kosovej, veď napríklad obvinený Ľuboš Sádovský, ktorý roky predsedal bratislavskému krajskému súdu, je súčasťou tejto skupiny.

Akcia Rumana

Po neúspešných troch kolách, keď sa nepodarilo nikoho zvoliť za predsedu Najvyššieho súdu, však Praženková a spol. očividne zmenili taktiku a nechcú nechať nič na náhodu. Uvedomujú si, že po výmene časti nominantov zo strany novej vládnej moci už stratia väčšinu. 

Voľba nového predsedu Najvyššieho súdu je zatiaľ vytýčená na 30. marec, na zvolenie je potrebných aspoň desať hlasov. Tie by mal mať dnes zaručené Ivan Rumana, predseda senátu na správnom kolégiu Najvyššieho súdu, pretože ho ako kandidáta navrhlo až 12 členov Súdnej rady. Medzi nimi sú všetci dnešní nominanti odchádzajúcej vlády a parlamentu (Pohančeník, Huszár, Jablonka, Havlát, Hromcová), ako aj nominanti sudcov (Praženková, Kosová, Príbelská, Pilek, Zajacová, Michalanský, Burik).  

Rumanovým protikandidátom je Ján Šikuta, ktorý pôsobil ako sudca na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Práve o Šikutovi nedávno hovorila pre Postoj Petra Príbelská, sudkyňa Najvyššieho súdu a členka Súdnej rady ako o kandidátovi, ktorého je sama pripravená navrhnúť: „Je to z môjho pohľadu ideálny kandidát.“

Odvtedy sa zjavne niečo zmenilo, Príbelská teraz spolu s ďalšími jedenástimi členmi rady navrhuje Šikutovho protikandidáta Rumanu.

Kto je vlastne Ivan Rumana, ktorý má obnoviť zničenú dôveru v súdnictvo a o ktorom širšia verejnosť nič poriadne nevie?

Rumana sa na jar roku 2018 uchádzal o post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu, neuspel však rovnako ako dvaja predošlí kandidáti Mária Patakyová a Radoslav Procházka. Výhradou voči Rumanovi bolo, že nespĺňa odborné požiadavky a nie je dostatočne zorientovaný v európskych záležitostiach.

Zaujímavý však nie je ani tak výsledok, ale kontext Rumanovej európskej kandidatúry: na prestížnu pozíciu v Luxemburgu ho nominovalo Združenie sudcov Slovenska a Daniel Hudák.  

Nebohý Daniel Hudák (zomrel v apríli 2018 vo veku 62 rokov) bol jedným z najvernejších spojencov Štefana Harabina. Keď sa stal Harabin ministrom spravodlivosti, Hudák bol jeho štátnym tajomníkom, potom presedlal na Najvyšší súd aj do Súdnej rady, podieľal sa na šikanóznych disciplinárnych stíhaniach proti sudcom, ktorých chcel zo systému vyštvať Harabin.

Kým Hudák bol Harabinovým človekom, Rumana zas v prostredí Najvyššieho súdu platil za Hudákovho človeka. Napokon, obaja prišli do Bratislavy zo žilinského krajského súdu.

V roku 2014, keď sa končila Harabinova éra, sa odohrala jedna zvláštna vec. Do súboja o post predsedu Najvyššieho súdu nastúpili Daniela Švecová a Daniel Hudák, ktorého vtedy podporovalo aj veľa sudcov Najvyššieho súdu. Pozoruhodné bolo, že Rumana nepodporil Hudáka, ale sám seba navrhol ako tretieho kandidáta do tejto voľby.

Kým Hudák bol Harabinovým človekom, Rumana zas v prostredí Najvyššieho súdu platil za Hudákovho človeka. Napokon, obaja prišli do Bratislavy zo žilinského krajského súdu. Zdieľať

Týždenník Trend vtedy upozornil, ako Rumana svoju „samokandidatúru“ zdôvodnil: chcel tým Súdnu radu vyprovokovať, aby sa zaoberala otázkou, či je takáto kandidatúra seba samého možná, pretože zákon takúto možnosť priamo neuvádza. Trend tiež napísal, že Rumana týmto zdôvodnením len posilnil zákulisné špekulácie, že ak by ho Súdna rada nepripustila do volieb a súčasne by voľba predsedu nedopadla podľa očakávania niektorých kruhov, Rumana by podal ústavnú sťažnosť.

Dnes môžeme tieto kuloárne špekulácie z roku 2014 ešte trochu dopovedať: v tom čase tu bolo isté podozrenie, že Rumana nekandidoval za seba, ale v skutočnosti za Daniela Hudáka. Zvíťazila však Daniela Švecová. Keďže Súdna rada Rumanu pripustila k voľbe, ak aj chcel poslúžiť Hudákovi, už na to nebola zámienka.

Je však absurdné, že v marci 2020 – po vražde novinára a jeho snúbenice, po prevalení Threemy a po akcii Búrka – má dôveru v súdnictvo obnovovať typ sudcu ako Ivan Rumana.

Nová vláda aj novozvolení poslanci tak majú na stole pádny argument, aby čo najrýchlejšie vymenili vládnych aj poslaneckých nominantov Súdnej rady. Tá v súčasnom zložení nemá morálnu legitimitu, aby fungovala o deň dlhšie, než je to nevyhnutné.

Odporúčame