Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vláda Politika
18. marec 2020

Tri Matovičove prekvapenia

Nebol by to Igor Matovič, keby na poslednú chvíľu so svojimi ministerskými nomináciami neprekvapil aj zasvätenejších novinárov.

Tri Matovičove prekvapenia

Foto: TASR/Jakub Kotian

Najväčším prekvapením novej vlády je Roman Mikulec, bývalý šéf vojenského spravodajstva, ktorý bude ministrom vnútra.

Po voľbách bol pomerne jasným favoritom na tento post Gábor Grendel – OĽaNO suverénne vyhral, sám Grendel získal po Matovičovi celkom prekvapivo najviac krúžkov. K úspechu Grendela nesporne prispelo podanie obžaloby zo strany bratislavskej prokuratúry len pár dní pred voľbami, čo si nahnevaní voliči oprávnene vyhodnotili ako účelovú nehoráznosť.

Prečo nie Grendel?

Zdá sa, že tento účelový krok, ktorý bol v zákulisí zosnovaný so zrejmým úmyslom odstaviť Grendela od ministerského postu, splnil svoj cieľ.

Grendel už dlhé mesiace svojmu blízkemu okoliu naznačoval, že trestné stíhanie, hoc aj v kauze, ktorú proti nemu spustil Marian Kočner cez Martinu Ruttkayovú, je z hľadiska možných budúcich ambícií problém. Potom prišla obžaloba, jej následné stiahnutie, čo tiež na Grendela nepôsobilo motivujúco, aby sa po úspešných voľbách uchádzal o ministerstvo. Obával sa, že by sa dostal pod guľometnú paľbu nielen Smeru a nemal dostatočnú autoritu (napokon, predvčerom jeho nomináciu spochybnil napríklad aj Denník N).

Igor Matovič pritom podľa zdrojov zvnútra hnutia stál o Grendelovu nomináciu, v istej fáze to naozaj spelo k tomu, že nástupcom Denisy Sakovej sa stane Grendel. Ale na poslednú chvíľu došlo k prekvapivému zvratu.

Vnútro napokon nepreberie ani Lukáš Kyselica, o ktorom sa tiež uvažovalo ako o kandidátovi, ale Roman Mikulec.

To, že si Matovič spomedzi Kyselicu a Mikulca vybral toho druhého, je asi lepšou správou: Kyselica má síce povesť poctivého vyšetrovateľa, ale málokto si vedel predstaviť, že by práve on mal riadiť taký zložitý rezort, na to je príliš komótny a príliš zviazaný s policajným svetom a jeho maniermi.

V prospech Mikulca hovorí, že má manažérsku skúsenosť, riadil veľkú organizáciu, je teda znalý riadiacich procesov, čo je v čase vojny s koronavírusom dôležitý plusový bod. Nie je ani zaťažený rezortným prostredím, súčasne si však so sebou do tohto silového rezortu prináša väzby zo spravodajského prostredia iného silového rezortu, čo prináša aj riziká.

Mikulec bude v prvých týždňoch ministrom vnútra krajiny v núdzovej situácii, až potom príde čas na riešenie problémov v samotnom rezorte. Istú odvahu už v minulosti ukázal – v období Radičovej vlády spolu so svojím zástupcom Vladimírom Suchodolinským vyšetrovali tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby, neskôr naňho Gašparova polícia podľa všetkého našila pascu, keď uňho v aute našla tajné dokumenty. Až po dlhých rokoch prišla satisfakcia, keď ho súd oslobodil. Exspravodajca Mikulec bol teda obeťou sprisahania smeráckej pavučiny, to však ešte z neho nerobí ideálneho ministra vnútra.

Nejaký čas preto potrvá, kým budeme môcť napísať, či Igor Matovič s týmto výberom mal alebo nemal šťastnú ruku.  

Kariérny vrchol muža Novembra

Meno nového ministra životného prostredia Jána Budaja sa už pred voľbami skloňovalo najmä v súvislosti s rezortom kultúry. Aj v neoficiálnych zoznamoch nových ministrov, ktoré sa objavovali hneď po voľbách, figuroval ako jeden z kandidátov na tento post.

Inzercia

Na jedného z lídrov Nežnej revolúcie určite sedí charakteristika starý politický harcovník. V celoštátnej alebo komunálnej politike pôsobí nepretržite od roku 1989, po VPN sa objavil v Demokratickej únii (DÚ), neskôr po nesúhlase s rozpustením DÚ v SDK založil spolu s profesorom Jurajom Švecom dnes už zabudnutú Liberálno-demokratickú úniu. Potom sa stal lídrom strany Zmena zdola, ktorá fungovala v podstate ako bratislavské komunálne zoskupenie, ale podobne ako OKS išla do volieb na kandidátke silnejšieho subjektu, v tomto prípade s OĽaNO, čo Budajovi zabezpečilo miesto v parlamente.

Výhodou nového ministra je jeho nesporná autorita v ochranárskych kruhoch, ktorá má korene ešte z čias totality, keď sa Budaj v tomto hnutí výrazne angažoval a bol zostavovateľom slávnej samizdatovej publikácie Bratislava nahlas. Témy sa držal aj posledné štyri roky (v rokoch 1998 až 2002 bol predsedom výboru pre kultúru a médiá), keď bol členom výboru pre životné prostredie a tieňovým ministrom životného prostredia OĽaNO.

Bol tiež predkladateľom novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorého cieľom bolo zredukovať využívanie zdravého dreva na výrobu biomasy.

Slabšou stránkou nového ministra je, že napriek dlhoročnému pôsobeniu v politike má len málo exekutívnych skúseností. Skôr sa vždy pohyboval na parlamentných postoch, výnimkou je iba pôsobenie vo funkcii bratislavského viceprimátora. Ministerstvo životného prostredia je však neporovnane komplikovanejšia záležitosť – minister zvykne byť pod tlakom radikálnych ochranárov, súčasne musí svoje záujmy tvrdo obhajovať v stretoch s lesníkmi, poľnohospodármi a priemyslom, zároveň spravuje veľký balík eurofondov.

Ťažké sústo pre odvážneho lesníka

O novom ministrovi pôdohospodárstva Jánovi Mičovskom sa tesne po voľbách hovorilo práve v súvislosti s aktuálnym Budajovým postom.

Lesník Mičovský sa stal verejne známym v roku 2009, keď spolu s niekoľkými ďalšími kolegami upozornil na neefektívne nakladanie s majetkom svojho vtedajšieho zamestnávateľa, Lesov SR. Táto iniciatíva vyvolala veľký verejný ohlas a šafárenie prevažne nominatov HZDS v tejto firme musel riešiť aj vtedajší premiér Robert Fico. Mičovský neskôr za túto iniciatívu dostal aj ocenenie Biela vrana.

V roku 2012 bol Mičovský zvolený do parlamentu za OĽaNO a aj z tejto pozície viackrát kritizoval fungovanie Štátnych lesov. V roku 2014 napríklad upozornil na manipulovanie verejného obstarávania súvisiaceho s ťažbou dreva, ktoré malo zvýhodňovať veľkých hráčov. Lesy SR na neho vtedy podali trestné oznámenie za ohováranie.

Pri Mičovskom ešte viac ako pri Budajovi platí, že má len veľmi málo skúseností s riadením väčšieho počtu ľudí a komplikovanou agendou. Okrem práce pre Štátne lesy a štvorročného pôsobenia v parlamente ešte nejaký čas pracoval ako úradník na košickom magistráte, keď ho riadil primátor František Knapík z KDH. Mal na starosti marketing a cestovný ruch. V porovnaní s Jánom Budajom má veľkú nevýhodu aj v tom, že je oveľa menej politicky skúsený. 

Riadenie takého veľkého rezortu, s toľkými vnútornými pascami (eurofondy) a navzájom na seba narážajúcimi záujmami (malí farmári verzus veľké agropodniky), bude pre tohto odvážneho lesníka naozaj veľkou výzvou.                    

Odporúčame

BENEDIKT XVI.: O spravodlivosti a charitatívnej službe

BENEDIKT XVI.: O spravodlivosti a charitatívnej službe

Vespers-with-Pope-text.jpg Dnes o 20:00 hodine sa končí pontifikát pápeža Benedikta XVI. Pri tejto príležitosti uverejňujeme časť jeho encykliky Deus caritas est (Boh je láska). Vďaka, Svätý Otec! Aby sme podrobnejšie definovali vzťah medzi nevyhnutným zápasom o sprav...