Zrážka titanov: Ako Matovič napokon vyhral a Sulík neprehral

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zrážka titanov: Ako Matovič napokon vyhral a Sulík neprehral

Igor Matovič, Boris Kollár, Richar Sulík a Veronika Remišová hovoria s novinármi po rokovaní s koaličnými partnermi 13. marca 2020 v Bratislave.

Keby nebolo hrozby koronavírusu, Igor Matovič a Richard Sulík by sa asi ešte aj dnes hádali o zložení novej vlády.

Ešte v piatok to vyzeralo na drámu, ktorá sa vôbec nemusí skončiť dohodou. Igor Matovič počas rokovania Republikovej rady SaS napísal na facebooku tajomný status („Dnes sa budú diať veci. Pohár pretiekol, už stačilo“), krátko nato už novinári vedeli, že Matovič ten status neadresoval dosluhujúcej Pellegriniho vláde, ale Richardovi Sulíkovi, svojmu najbližšiemu partnerovi z posledných mesiacov a rokov. 

Netrvalo dlho a podráždený Richard Sulík si pred médiami vyprosil, aby Matovič takýmito verejnými odkazmi komunikoval s potenciálnymi koaličnými partnermi („Dúfam, že toto sa Igor Matovič ešte naučí, ja som sa to tiež musel naučiť“).

Dohodu urýchlil koronavírus

Na verejnosť tak prvýkrát preniklo, že rokovania sa celkom zasekli na konflikte OĽaNO a SaS, konkrétne na niekoľkodňovom tvrdom naťahovaní Igora Matoviča a Richarda Sulíka o post ministra financií. Napätie trvalo už od začiatku minulého týždňa, keď bolo vlastne všetko ostatné dohodnuté, a najmä od stredy sa stupňovalo. Dvaja zvyšní partneri zo Sme rodina aj Za ľudí boli svedkami emocionálne vypätých scén, v ktorých si Sulík aj Matovič za zatvorenými dverami čítali esemesky, Sulík Matovičovi vyčítal, že sa správal neférovo a falošne, dezignovaný premiér sa bránil.

Tie výčitky formuloval Sulík napokon v piatok aj verejne: na základe komunikácie s Matovičom mal najskôr dojem, že ministerstvo financií pripadne SaS, okrem iného aj z dôvodu, že o jedinom možnom nominantovi OĽaNO na ministra financií, Eduardovi Hegerovi, Matovič hovoril so Sulíkom v iných súvislostiach – najprv ako o ministrovi hospodárstva, potom ako o ministrovi dopravy či ministrovi sociálnych vecí. Sulík sa vraj až vo finálnej fáze dozvedel, že Matovič ho ako ministra financií odmieta. Povedané inak, Sulíka ani tak nepobúrilo to, že mu Matovič odoprel financie, ale hra mačky s myšou, ktorá uverila, že obe majú rovnaký záujem. 

Dvaja zvyšní partneri zo Sme rodina aj Za ľudí boli svedkami emocionálne vypätých scén, v ktorých si Sulík aj Matovič za zatvorenými dverami čítali esemesky, Sulík Matovičovi vyčítal, že sa správal neférovo a falošne, dezignovaný premiér sa bránil. Zdieľať

Prezidentka Zuzana Čaputová a jej tím zas boli svedkami toho, ako Matovič v priebehu minulého týždňa hrozil, že ak Sulík neustúpi od svojej požiadavky, vráti poverenie na zostavenie vlády. V prezidentskom paláci tak chvíľu vládol údiv aj neistota, či Matovičov štvorlístok vôbec vznikne.     

Užasnutí boli aj v strane Za ľudí, kde sa už pomaly zamýšľali nad otázkou, čo urobia, ak sulíkovci vycúvajú z koalície – táto možnosť sa najmä v piatok vôbec nejavila ako sci-fi. Všetko sa zrazu otočilo. Prvý týždeň po voľbách bola problémovým dieťaťom Kiskova strana, ktorá váhala, či má do Matovičovej vlády vstúpiť, v prvom rade kvôli Borisovi Kollárovi. Ale nielen to, byť najmenšou súčiastkou vlády, v ktorej bude mať mediálnu taktovku aj najdôležitejšie protikorupčné rezorty práve Igor Matovič, je pre Za ľudí nevďačná až samovražedná misia.

Keby zrazu hrozilo, že sa SaS od plánovanej koalície odpojí, Kiska a spol. by sa nanovo rozhodovali, či sa v takejto situácii pridať k medzičasom zrastenému dvojlístku Matovič-Kollár.

Napokon však dohodu zachránila akútna hrozba koronavírusu. V SaS boli niektorí odhodlaní ešte zabojovať aj cez víkend, napokon si uvedomili, že v situácii, ktorej čelí Slovensko, by mediálne ťahali za kratší koniec, nie Matovič, ale oni by sa ocitli pod verejným tlakom, aby ustúpili.

Sulík Matoviča podcenil, ale neprehral

Richard Sulík už od začiatku nemal so svojou požiadavkou na rezort financií najlepšie karty. Predsa len, získal slabý výsledok a z hľadiska podielu na moci bol až tretí v koalícii. Takéto strany jednoducho nezískavajú najmocnejší ekonomický post vo vláde, hoci platí, že Sulík bol najkompetentnejším kandidátom. Líder SaS sa však pri štarte vyjednávaní dopustil istej taktickej chyby, keď Matovičovi odporučil začať bilaterálnymi rokovaniami s každým zo štvorlístka. Sám sa spoliehal na svoj dlhoročný, spojenecký vzťah s Matovičom, pričom prehliadol, že jeho potenciálnym spojencom mohla byť Kiskova strana. Kiskovci by boli za takéto spojenectvo vďační, sami nemali žiadneho žolíka, ale od SaS cítili istý nezáujem a dešpekt.

Dezignovaný premiér nedal na dlhoročnú psychológiu, ale správal sa ako mocenský hráč. Veľmi rýchlo uzavrel akýsi tichý pakt s Borisom Kollárom, ktorý Sulíkovi ťažko odpúšťal, ako sa nielen v kampani, ale aj po voľbách vysmieval zo Štefana Holého a jeho megaplánu výstavby nájomných bytov.

Líder SaS sa však pri štarte vyjednávaní dopustil istej taktickej chyby, keď Matovičovi odporučil začať bilaterálnymi rokovaniami s každým zo štvorlístka. Zdieľať

Kollár síce Sulíka priamo nepotopil a nikdy v zákulisí nepovedal, že líder SaS sa nemôže stať ministrom financií, ale Matovič mohol počítať s jeho podporou, ak si v rokovaniach so Sulíkom dupne nohou. A tak sa aj stalo, Matovič si dupol.

Napokon, s novou mocensko-vzťahovou matematikou sa zmieril aj Sulík, a tak sa do piatkového večera zrodila nová dohoda: líder SaS bude nielen ministrom hospodárstva, ale aj prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku.

Nové zloženie vlády je víťazstvom Igor Matoviča. Expremiéri Dzurinda ani Mečiar nemali v koaličnej vláde okrem ministerstva financií aj oba mocenské rezorty, vnútro a obranu. (V pôvodnej verzii textu sme chybne uviedli, že ani Robert Fico nemal v koaličnej vláde takéto postavenie. Síce to platilo o jeho tretej vláde, nie však o prvej z rokov 2006-2010, keď Smer držal financie, vnútro aj obranu, plus k tomu aj SIS.)

No ak sa pozrieme na vec z odstupu, hoci sa Sulík musel vzdať svojho srdcového ministerstva, čo bolo pre neho vzhľadom na počiatočne nádejný vývoj horkým sústom, SaS rozhodne nie je porazeným hráčom. Hoci má rovnaký počet poslaneckých mandátov ako Kiskova strana, má o jedno ministerstvo navyše – a nie hocijaké, ale rezort zahraničia – a v novej vláde ju bude cítiť oveľa viac než stranu Za ľudí. Jednoducho, kým o slušnom počte aj formáte ministerstiev pre SaS rozhodli napokon nesplnené veľké Sulíkove ambície, na výtlaku Za ľudí bolo cítiť, že Kiskovou ambíciou je najmä to, aby sa časom mohol stiahnuť do Popradu.

SaS bude mať napokon pomerne veľký vplyv na ekonomickú aj zahraničnú líniu vlády. Sulík vysiela na zahraničie špičkového diplomata, súčasný veľvyslanec v USA Ivan Korčok je ako doma v Berlíne aj v Bruseli, v prvej línii sa venoval tým najdôležitejším témam ako migračná kríza, je zasvätený do pomerov aj problémov EÚ.

Keďže Igorovi Matovičovi ešte dlhé mesiace potrvá, kým sa zorientuje v zahraničnej politike a nadviaže bližšie kontakty s inými európskymi lídrami, Korčok – a cez svojho nominanta aj Sulík – bude určovať politiku vlády voči EÚ.  

Korčok a Sulík nie sú pritom z jedného cesta, pred vyše dvomi rokmi sa ešte hádali v diskusnej relácii RTVS o slovenskom postavení v rámci jadra EÚ, Korčok však vtedy zastupoval najmä ako Lajčákov štátny tajomník líniu Ficovej vlády. Ešte krátko predtým v rozhovore pre Postoj odmietol ideológiu čoraz užšej Únie, čím zas SaS hovoril z duše. Ivan Korčok patrí k prozápadnému konsenzu a establišmentu, zároveň má vlastnú hlavu a vybočuje zo zabehaných konvencií – minulé leto napríklad kritizoval veľvyslancov, ktorí chodia v mene svojich krajín na dúhové pochody.

Rovnako je už teraz isté, že aj samotný Sulík presiahne vplyv, než aký zodpovedá inak formálne slabšiemu rezortu hospodárstva. Politickú silu mu dodáva aj titul prvého podpredsedu vlády pre ekonomiku. Hoci na neho nie je naviazaná žiadna agenda a tento post sám osebe je oveľa slabší, ako keď ho zastával v roku 1998 Ivan Mikloš, ktorý mal na starosti niektoré transformačné aj privatizačné procesy.

Sulík bude predsedať konzíliu ekonomických ministrov a z jeho autority aj povahy je zrejmé, že sa bude aktívne miešať i do agendy iných ministrov. Budúci minister financií Eduard Heger bude v prípade ďalšieho konfliktu Matovič verzus Sulík v nevďačnej role medzi dvomi mlynskými kameňmi.

Dobré rezorty, no v zlom počasí

Vcelku spokojní môžu byť z hľadiska svojho profilovania aj v hnutí Sme rodina. Kollárovci išli  do povolebných rokovaní s vysokými požiadavkami a netajili sa s tým, že by radi obsadili rezorty obrany, dopravy či sociálnych vecí. Nevyšlo to síce úplne podľa predstáv, ale ani najhoršie.

V istej fáze rokovaní strana dokonca upúšťala aj od ministerstva dopravy a uspokojila sa s ministerstvom hospodárstva, ale po rozuzlení stretu medzi Sulíkom a Matovičom jej tento dopravný rezort nakoniec zostane. Riadiť by ho mal Andrej Doležal, ktorý je veľkou politickou neznámou a vie sa o ňom len toľko, že pracoval ako manažér v Markíze a spoločnosti Towercom.

Boj o to, aby ministerstvo dopravy či hospodárstva obsadil ekonomický expert strany Štefan Holý, však Sme rodina prehrala, čo bola pre ňu tá najhorkejšia pilulka. Pod tlakom z rôznych strán musela ustúpiť, Holý bude preto v novej vláde vicepremiérom pre legislatívu a strategické plánovanie. Znie to síce honosne, ale realita je taká, že ekonomický expert Sme rodina sa síce koncepčne povenuje svojmu nápadu vyňať niektoré štátne firmy z okruhu verejných financií, ale na uskutočnenie svojich zámerov bude mať minimálnu exekutívnu silu. Keď bude niečo chcieť, aj tak musí zavolať Kollárovi, aby to vybavil u Matoviča, ešte než sa mu verejne opäť vysmeje Sulík.

Z hľadiska tém, na ktorých sa Sme rodina doteraz profilovala, je určite zaujímavý rezort sociálnych vecí. Nový minister Milan Krajniak síce čelí prvým pochybnostiam, ako sa tejto agendy ujme, tu však treba povedať, že v nej určite nie je nezorientovaný. Ešte v KDH sa Krajniak pomerne intenzívne venoval ekonomickým témam či problematike dôchodkového systému, dokonca bol kandidátom Vladimíra Palka na podpredsedu hnutia pre ekonomiku.

Znie to síce honosne, ale realita je taká, že ekonomický expert Sme rodina sa síce koncepčne povenuje svojmu nápadu vyňať niektoré štátne firmy z okruhu verejných financií, ale na uskutočnenie svojich zámerov bude mať minimálnu exekutívnu silu. Zdieľať

Milan Krajniak, ako neformálny ideológ svojho hnutia, je typ politika, ktorý je schopný identifikovať zaujímavé príležitosti, politicky ich uchopiť a mediálne predať. Jeho problém však bude v inom: krajina sa ešte len naplno ponorí do ekonomickej krízy, ktorú spustí šíriaci sa koronavírus. Takže na veľkorysú sociálnu politiku, ktorú Sme rodina sľubovala voličom, jednoducho nebudú zdroje.

A hoci ešte pred niekoľkými týždňami boli politici Sme rodina opozičnými tvárami boja za trinásty dôchodok, v dnešnej situácii by zrejme aj ocenili, keby prezidentka našla odvahu a tento zákon nepodpísala – takto budú časom aj sami nútení priznať, že na včerajšie samozrejmosti chýbajú peniaze.

Kľúč k stabilite: Igor Matovič

Ako sme už uviedli, Igorovi Matovičovi a OĽaNO sa podarilo uhrať maximum – spomedzi silných ministerstiev, ku ktorým sa tradične radí vnútro, obrana, financie a doprava, skončilo až na dopravu všetko u nich.

To, že hnutie zrejme nezískalo post šéfa SIS, sa vzhľadom na to, že bude politicky kontrolovať políciu a vojenskú spravodajskú službu, javí ako minimálny ústupok. Všetko pod kontrolou už naozaj mať nemohlo.

Počas týchto týždňov sme tak v Igorovi Matovičovi, hlasnom opozičnom tribúnovi, ktorý miluje každú performance, spoznali aj Igora Matoviča ako tvrdého a úspešného vyjednávača. Viacerí protagonisti koaličných rozhovorov nám v zákulisí potvrdili, že sa počas rokovaní správal racionálne, napokon, racionálne a zároveň chladnokrvne postupoval aj voči Sulíkovi, v ktorom chvíľu živil nádej, že mu prenechá vytúžený rezort. A keď bolo treba, vedel na partnerov aj pritlačiť, a to aj cez facebookové statusy, čo očividne aj v budúcnosti použije ako nástroj svojej politiky.

Igorovi Matovičovi a OĽaNO sa podarilo uhrať maximum – spomedzi silných ministerstiev, ku ktorým sa tradične radí vnútro, obrana, financie a doprava, skončilo až na dopravu všetko u nich. Zdieľať

Oveľa dôležitejšie však bude, ako Matovič obstojí v role premiéra do mimoriadne ťažkých časov, ktoré práve prichádzajú. Jeho vláda vstupuje do krízy, ktorá z hľadiska dosahov zrejme prekoná pomery, do ktorých nastupoval Mikuláš Dzurinda po Mečiarovej ére či Iveta Radičová v čase vrcholiacej eurokrízy. Matovič nebude mať obligátnych sto dní ochrany ani výhovorky na „smerákov“ nebudú od dňa menovania novej vlády už nikoho zaujímať. Teraz potrebujeme kabinet, ktorý má situáciu od prvých dní pevne v rukách, a premiéra, ktorý pôsobí odhodlane, integrujúco a nevenuje energiu jalovým prekáračkám s opozíciou.

Pokiaľ ide o túto schopnosť, Igor Matovič vydal v ostatných týždňoch niekoľko varovných signálov. Niežeby Pellegriniho vládu nebolo za čo kritizovať, najmä Štátne hmotné rezervy niektoré opatrenia očividne zanedbali. Ale odchádzajúci premiér krízový manažment okolo koronavírusu v zásade zvládal – obyvateľov krajiny v priebehu pár dní presvedčil, že viaceré radikálne reštrikčné opatrenia, ku ktorým sa iné štáty v tom čase ešte zďaleka neodhodlali, sú nevyhnutné a slúžia spoločnému dobru. Z tohto dôvodu bola Matovičova, miestami až emocionálne prepiata kritika Pellegriniho, zbytočná a kontraproduktívna. Akoby si ešte nestihol uvedomiť, že to posledné, čo chcú teraz aj mnohí jeho voliči vidieť, je pokračovanie guľometnej paľby z opozičných lavíc.

Nakoniec, stabilita tejto vlády je v rukách Igora Matoviča, nie poslaneckého klubu Za ľudí či Sme rodina. Zvládnuť musí to, čo sa dosiaľ priečilo jeho povahe, pôsobiť integrujúco dovnútra novej koalície, ale aj do radov svojho nečakane početného, no politicky a hodnotovo pomerne rôznorodého poslaneckého klubu. 

A to bude nemenej ťažká misia ako zápas s epidémiou a jej dôsledkami. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo