Ako sa vyrovnať so zmätkom, čo ostáva po feminizme

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako sa vyrovnať so zmätkom, čo ostáva po feminizme

Ilustračné foto: pixfuel.com

Príliš ľahko sme si zvykli na klamstvo, že muži a deti sú prekážkou nášho šťastia, nie cestou k nemu.

Pred päťdesiatimi rokmi recitovala radikálna feministka Kate Millett spolu so svojimi jedenástimi priateľkami v New York City akési litánie, určitý feministický manifest, ktorý sa ukázal ako pozoruhodne účinný:

„Prečo sme dnes tu?“ spýtala sa predsedajúca.
„Aby sme spravili revolúciu,“ odpovedali.
„Akú revolúciu?“
„Kultúrnu revolúciu.“
„A ako spravíme kultúrnu revolúciu?“
„Tak, že zničíme americkú rodinu!“
„A ako zničíme rodinu?“
„Tak, že zničíme amerického patriarchu.“
„A ako zničíme amerického patriarchu?“
„Tak, že mu vezmeme moc!“
„Ako to spravíme?“
„Tak, že zničíme monogamiu!“
„A ako dokážeme zničiť monogamiu?“
„Tak, že budeme podporovať promiskuitu, erotizmus, prostitúciu, potraty a homosexualitu!“

Táto posledná veta ma vždy fascinovala. Vari sa týmto 12 ženám čo i len prisnilo, že ich maličká snaha bude tak prudko úspešná? Denne sme svedkami ich úspechu, od polčasových šou až po celebrity, ktoré tvrdia, že ich kariéra a ocenenia sú dôležitejšie než ich deti, a od kráľovských záchvatov zlosti až po tragický rodový zmätok, ktorý sa podsúva deťom.

Prvým impulzom feminizmu je mať to, čo majú muži. Vždy sme sa snažili o to, čo nemáme – od zakázaného ovocia až po dokonalú prácu, dokonalého partnera, dokonalé bývanie, oblečenie, telo atď. Zanecháva to však za sebou zástup zlomených a zranených žien. Zdieľať

Nedávno sme sa s pár starými a novými priateľkami stretli v jednej reštaurácii vo Virginii, aby sme oslávili nastávajúci príchod môjho piateho dieťaťa. Po otvorení darčekov som sa tejto pozoruhodnej skupiny duší spýtala, či by mi nechceli spraviť radosť.

Už odvtedy, čo som napísala The Anti-Mary Exposed (Odhalenie antimárie), som chcela zhromaždiť skupinu žien na osobitný účel. Boli by ochotné pomodliť sa so mnou jednu modlitbu, aby sme opäť získali to, čo zničil radikálny feminizmus? Boli by ochotné zvrátiť astronomickú spúšť, ktorú za sebou zanechala feministická ideológia?

Aj keď som to neplánovala, bolo tam vtedy presne 12 žien, ten istý symbolický počet, koľko bolo aj Millettovej antiapoštoliek, ktoré sa pred päťdesiatimi rokmi zhromaždili s úmyslom zničiť našu kultúru.

Spolu s priateľkou Dawn sme sa podujali prepísať starý scenár. Vlastne som nikdy nerozmýšľala nad tým, ako ich litánie prepísať. Zdalo sa mi to dosť priamočiare – zbaviť sa marxistického podtextu a získať späť všetko to, čo si radikálne feministky nárokovali pre seba. Nečakala som, že naše rýchle prepísanie nám prinesie nový postreh.

Naše litánie, ktoré predchádzala improvizovaná modlitba k nášmu Pánovi a jeho Matke, zneli:

„Prečo sme dnes tu?“ spýtala sa Dawn.
„Aby sme získali naspäť svoju kultúru,“ odpovedali sme my ostatné.
„Akú kultúru?“
„Kresťanskú kultúru.“
„Ako túto kultúru vybudujeme?“
„Tak, že obnovíme americkú rodinu.“
„Ako obnovíme rodinu?“
„Tak, že obnovíme amerického patriarchu.“
„Ako to spravíme?“
„Tak, že obnovíme jeho moc a autoritu.“
„Ako to spravíme?“
„Tak, že získame späť monogamiu.”
„A ako získame späť monogamiu?“
„Tak, že odmietneme pornografiu, potraty, erotizmus, prostitúciu a homosexualitu.“

Feminizmus väčšinou predstavoval neúprosnú snahu pomôcť ženám zistiť, kto sme a čo môžeme spraviť, aby sme boli šťastné. Problém však je, že berie naše neresti a používa ich proti nám.

Feminizmus zo svojej podstaty predstavuje márnu snahu hľadať odpovede u nás samých za cenu neustáleho porovnávania sa s inými. Jeho prvým impulzom je mať to, čo majú muži. Počnúc Evou sme sa my ženy vždy snažili o to, čo nemáme – od zakázaného ovocia až po dokonalú prácu, dokonalého partnera, dokonalé bývanie, oblečenie, telo atď.

Feministické snaženie nenechalo kameň na kameni, žiadne pravidlo či povinnosť sa nevyhli zosmiešneniu a žiadne prikázanie nezostalo posvätné. Vidíme však, že aj naďalej spôsobuje sklamanie a zanecháva za sebou zástup zlomených a zranených žien, pričom vedie k ďalšiemu zmätku týkajúcemu sa toho, čo z nás robí ženy.

Obnova kultúry a rodiny sa začína návratom prirodzenej autority mužov, skutočných mužov. Je potrebná obnova mužnosti a z nej vyplývajúca obnova žien, rodiny a kultúry.  Zdieľať

Naše nové litánie tvrdia, že odpoveď na obnovu kultúry a rodiny sa vôbec nesústredí na ženy, ale začína sa návratom toho, čo sme zámerne nazvali „americkým patriarchom“, pod čím máme na mysli prirodzenú autoritu mužov, skutočných mužov. Staré litánie boli účinné, lebo sa začali zničením autority mužov.

Pri prepisovaní týchto litánií sme si uvedomili, že je potrebná obnova mužnosti a z nej vyplývajúca obnova žien, rodiny a kultúry.

Istý múdry kňaz mi často pripomínal, že kedykoľvek boli Izraeliti v Starom zákone neposlušní, Boh im vzal vedenie, čo malo za následok prinajlepšom slabých kráľov a skazených vodcov, v horšom prípade otroctvo a masové vraždenie.

Ak sa pozrieme na ženy za posledných päťdesiat rokov a na zničenie každej cnosti, obzvlášť v súvislosti s našou plodnosťou, sa vynára otázka: Viedla naša neposlušnosť k dekapitácii vedenia v našich rodinách? V našej Cirkvi? V našich krajinách?

Ak sa obzrieme okolo seba, všade vidíme, v spoločnosti aj v Cirkvi, hlboké dôkazy o slabosti a skazenosti. Dnes zúri obchodovanie s ľuďmi, k ženám a deťom sa správa ako k sexuálnym otrokom. A každodenne žijeme s vraždením amerických detí, ktorých je dnes vyše 60 miliónov. Podobá sa to tomu, čo za svoju neposlušnosť trpeli Izraeliti.

Čo sa však stane, ak ženy prestanú hľadať odpovede u seba a začnú sa pýtať: „Aká je Božia vôľa?“ Máme mnohé dôkazy o tom, ako to vyzerá, keď pohŕdame jeho vôľou. Dejiny nám však tiež ukazujú, že návrat k poslušnosti je silná vec. Máriina poslušnosť priniesla viac ovocia než Evina neposlušnosť.

Máme mnohé dôkazy o tom, ako to vyzerá, keď pohŕdame Božou vôľou. Dejiny nám však tiež ukazujú, že návrat k poslušnosti je silná vec. Máriina poslušnosť priniesla viac ovocia než Evina neposlušnosť. Zdieľať

Samozrejme, aj muži na tom majú svoj podiel viny, no neustála snaha žien hľadať odpoveď u seba nás nikam nedostala. Postavili sme na piedestál matriarchát, ktorý prahne po moci, pričom zanedbáva vzťahy, ktoré mali už od počiatku v živote žien veľmi dôležité miesto. Príliš ľahko sme si zvykli na klamstvo, že muži a deti sú prekážkou nášho šťastia, nie cestou k nemu.

Izraeliti sa znova a znova na vlastnom nešťastí učili, že cesta späť si vyžaduje návrat k poslušnosti, návrat k vernosti voči Bohu. Ženy sa preto musia vzdať túžby po moci a kontrole, ktorá je dnes tak veľmi v móde. Ako nás informujú staré i nové litánie, nato, aby ženy obnovili kultúru a obrodili rodinu, musia opäť prijať krásny poriadok, ktorý vychádza z toho, že si vážia pravých, čestných a silných mužov.

Carrie Gress
Autorka získala doktorát z filozofie na Catholic University of America. Je šéfredaktorkou stránky Theology of Home (Teológia domova) a autorkou niekoľkých kníh vrátane The Marian Option (Máriina voľba), The Anti-Mary Exposed (Odhalenie antimárie) a spoluautorkou knihy Theology of Home (Teológia domova). Je matkou piatich detí, ktoré aj doma vyučuje, a matkou v domácnosti.

Pôvodný text: Feminism’s Unexpected Cure.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo