Mučeníctvo prvých kresťanov a dnešná politická neprispôsobivosť

Stará otázka hovorí: „Ak by štátne orgány hľadali kresťanov, aby ich týrali, našli by dostatok dôkazov aj na tvoje usvedčenie?“ Dá sa spýtať aj inak: „Mohol by niekto posúdiť časť tvojej kresťanskej viery ako dostatočne hodnú prenasledovania?“

Niekedy sa tvrdí, že „kresťanskí mučeníci“ neboli popravení pre svoju kresťanskú vieru, ale z iných dôvodov, a preto vzniká otázka, či je správne nazývať ich kresťanskými mučeníkmi. Vezmime si príklad zo súčasnosti: ak bola Edita Steinová popravená preto, že bola Židovka, nie preto, že bola kresťanka, mali by sme ju nazývať „kresťanskou“ mučenicou? A podobne: ak boli v ranej Cirkvi kresťania popravovaní nie pre svoje náboženské presvedčenie – voči ktorému, ako sa často tvrdí, boli Rimania „indiferentní“ – ale pre vnímanie politického ohrozenia Rímskej ríše, mali by sme ich nazývať mučeníkmi pre ich kresťanskú vieru? Alebo by sme ich mali popísať iba ako „problematických“ rímskych občanov?

Rím nemal problém so súkromným náboženstvom

Je pravda, že Rimania sa nijako zvlášť nezaujímali, akého boha alebo bohov uctievate, na rozdiel od Helénskej ríše, ktorá im predchádzala. Jeden z helénskych vládcov Antiochos IV. Epifanés (215 BC – 164 BC) sa stal notoricky známym napríklad preto, že nútil Židov v Judei jesť bravčové mäso a uctievať sochu Dia, ktorú umiestnil do chrámu v Jeruzaleme. Výsledkom bola revolúcia vedená Judášom Makabejským a jeho synmi, ktorej dnes hovoríme Povstanie Makabejcov. U Rimanov ste, naopak, mohli do značnej miery robiť to, čo ste chceli, pokiaľ išlo o uctievanie osobné a súkromné.

"Každé náboženstvo, aj židovské alebo kresťanské, ktorého veriaci neuznali cisára ako boha a najvyššiu autoritu vo všetkom, bolo z rímskeho pohľadu jasným problémom."

Zdieľať

Rimania však k náboženskej viere neboli až tak úplne ľahostajní. Pre najrozličnejšie dôvody, týkajúce sa rímskej expanzie na východ a centralizácie rímskej moci do rúk cisára, sa počas neskorého druhého storočia v mnohých rímskych provinciách nariadilo „uctievanie cisára“. A každé náboženstvo, ako aj židovské alebo kresťanské, ktorého veriaci neuznali cisára ako boha a najvyššiu autoritu vo všetkom, bolo z rímskeho pohľadu jasným problémom.

„Viera“, ktorá zostávala v kostole a akýmikoľvek spôsobmi nerušila politických vládcov, nebola problém. No každý, kto sa pokúsil vyučovať pravdy, ktoré narúšali plány vládcov, alebo presviedčali ľudí k výhradám svedomia voči nim, takých ľudí čakalo dlhotrvajúce prenasledovanie. Kostoly a chrámy, ktoré „uctievali“ na spôsob pohanských chrámov v Ríme – teda mali prepracované rituály a obety, no neučili nič alebo iba málo o doktrínach a morálke – títo sa rímskych orgánov obávať nemuseli.

Kto je posledná autorita

Teda aj dnes, ako to bolo často v celej histórii, ak sa dožadujete „slobody vyznania“, väčšiny vlád sa nemusíte obávať. Môžete uctievať svoje náboženstvo akýmkoľvek spôsobom vnútri svojich vlastných kostolov a chrámov. Až to, čo sa z vašich činov preleje do verejného priestoru ako prúd vody vytekajúcej z nádrže, robí vládcom starosti. Keďže niečie „náboženstvo“ sa netýka sveta, väčšinu ľudí nezaujíma, či uctievate Dia, Jahveho alebo balónové zvieratká.

"Môžete uctievať svoje náboženstvo akýmkoľvek spôsobom vnútri svojich kostolov. Až to, čo sa z vašich činov preleje do verejného priestoru, robí vládcom starosti."

Zdieľať

Moderné médiá, ktoré hovoria proti morálnemu učeniu Katolíckej cirkvi a vyzývajú vládu na udržiavanie pevného „oddelenia cirkvi a štátu“, nemajú žiadny problém denne publikovať horoskopy, hoci viera v astrológiu určite je náboženskou vierou. Vedia, že ľudia čítajúci horoskopy a tí, čo im aj veria, nepredstavujú pre vládu žiadnu hrozbu. Horoskopy nemajú žiadny morálny obsah, preto nemôžu byť nijakou prekážkou pre nikoho, kto je pri moci, nech by sa dopúšťal akéhokoľvek zla. Preto je len zriedkakedy niekto popoťahovaný za prevádzkovanie astrológie. Je to považované za „bezpečné“, neškodné bláznovstvo.

Náboženstvo hovoriace o tom, že všetky zákony a nariadenia vlády musia byť posudzované vyšším štandardom alebo autoritou; že všetky zákony vytvorené na tomto základe musia byť chránené; a že „veriaci občania“ majú byť posudzovaní niekým, kto je odolný voči vláde podľa tohto spôsobu, také náboženstvo je dnes nebezpečné. Takéto náboženstvá zriedka uniknú prenasledovaniu po dlhú dobu.

Silvester Krčméry odsúdený komunistickým režimom na 14 rokov väzenia za náboženské aktivity, oficiálne za vlastizradu

Mučeníctvo ranej Cirkvi a náboženská sloboda dnes

Diskusie o „mučeníctve“ v ranej Cirkvi a o „náboženskej slobode“ v dnešných dňoch spolu súvisia. Ak „mučeníkom“ myslíte niekoho, kto bol popravený pre druh nejakého náboženského obradu, takýchto „umučených“ raných kresťanov mnoho nebolo. No ak za „mučeníka“ považujete niekoho, kto bol popravený, lebo odmietol uznať cisára alebo rímskych miestodržiteľov za najvyššiu autoritu vo všetkých ľudských záležitostiach, takých bolo veľmi veľa.

"Náboženstvo hovoriace o tom, že všetky zákony a nariadenia vlády musia byť posudzované vyšším štandardom alebo autoritou, zriedka unikne prenasledovaniu."

Zdieľať

Južanskí úradníci neprenasledovali Martina Luthera Kinga preto, že ako baptista nekrstil deti. Ohľadom náboženskej praxe mohol robiť, čo chcel. Do väzenia ho dali preto, že jeho evanjeliový odkaz slobody sa prelial do ulíc v podobe protestov proti južanským zákonom Jima Crowa (ktorých dôsledkom bola rasová segregácia, pozn. prekl.).

Je zvláštnym znakom našej doby, že mnoho ľudí, ktorí sa spájajú s ochranou občianskych práv, tak veľmi túžia zabuchnúť dvere medzi kostolnými lavicami a verejným priestorom. Podobajú sa na otca svätej Perpetuy, ktorý jej radil, aby unikla pred popravou verejným slovným zrieknutím sa Krista, keďže jej súkromie nikoho nezajímalo. Podobne ako naša, aj jej kultúra poznala len istý druh tolerancie. No ona mala ducha podobného Kristovi, ktorý poznal pravdivejšiu slobodu ako tú, ktorú dávajú alebo berú svetskí vládcovia.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite sv. Tomáša v Houstone v štáte Texas, USA.

Pôvodný text: Martyrdom Then and Now, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo