Zatýkali sudcov? Fajn, ale kde zoženiem rúško?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zatýkali sudcov? Fajn, ale kde zoženiem rúško?

FOTO – TASR

Ešte pred týždňom, dvoma by bola správa o zatýkaní sudcov bombastická. Ale v deň, keď sa to udialo, bombastická nebola.

Lebo všetci sme očakávali iné správy – či pribudli noví nakazení, či bude dostatok rúšok, či sa zefektívnia testy na vírus, či majú nemocnice dostatok personálu a potrebného vybavenia.

Zatýkanie sudcov dokázala zatieniť jednoduchá správa o tom, že v Zornici budú šiť namiesto košieľ rúška. A napríklad správa, že neúspešná koalícia PS/Spolu chce prepočítavanie hlasov z posledných volieb, sa javila vo svetle aktuálnych udalostí ako bizarnosť detinských politikov.

Náš svet je naruby. Rozmýšľame inak, fungujeme inak. Priority sa poprehadzovali, očakávania od vlády, od štátu, od politikov sú iné. Ak sme si mysleli ešte pred pár dňami, že od novej vlády sa očakáva najmä očistenie prokuratúry, súdnictva, polície – tak momentálne sa to tak nejaví. Ani nájomné byty, ani reforma školstva, dokonca ani protikorupčný boj teraz nedominujú našim očakávaniam. Chceme vedieť, kto sa ujme zdravotníctva a akú víziu položí na stôl.

A tŕpneme, ako náš nie celkom funkčný a personálne oslabený zdravotnícky systém zvládne pandémiu. Zdieľať

Pretože všetci upierame teraz zrak najmä na nemocnice, na lekárov, na sestry. A tŕpneme, ako náš nie celkom funkčný a personálne oslabený zdravotnícky systém zvládne pandémiu. Ešte pred pár dňami sme sa dozvedeli, že strany, ktoré sa dostali do parlamentu, ani nemali veľký záujem o ministerstvo zdravotníctva. Komu by sa tu chcelo páliť prsty? Ale zodpovednosť novej vlády budeme najbližšie týždne, možno mesiace posudzovať práve podľa toho, ako bude fungovať zdravotníctvo.

Ale môžeme sa zároveň aj trochu upokojiť, že to, čo nás doteraz najviac trápilo – teda skorumpovaný súdny systém, polícia a prokuratúra, na ktorú majú dosah mafiánski kmotrovia – sa začína čistiť, že sa to už spustilo. Silný tlak verejnosti, médií, donedávna opozičných politikov priniesol svoje ovocie.

A ani policajný riaditeľ či generálny prokurátor v novej situácii nechcú pôsobiť ako žaba na prameni. Zdieľať

Zdá sa, že sa polícia, prokuratúra i justícia sa začali už aj samočistiť. To znamená, že silnie hlas a vplyv neskorumpovaných sudcov, prokurátorov i policajtov, ktorí majú ťah po zmene. A ani policajný riaditeľ či generálny prokurátor v novej situácii nechcú pôsobiť ako žaba na prameni. Naopak, chcú vyslať signál, že veci sa hýbu a oni na tom pohybe majú zásluhy. Symbolom toho všetkého je Monika Jankovská s putami na rukách. A taký Dobroslav Trnka – dúfajme – už tiež sedí doma so zbalenou taštičkou.

Možno si budeme môcť dovoliť postupne prenechať riešenie tejto témy samotným policajtom, prokurátorom a sudcom. Možno bude stačiť sledovať, či samočistiaca schopnosť naozaj funguje a ako sa postupne presadzuje tá lepšia časť ľudí z tejto oblasti. Profilujú sa postupne aj osobnosti, ktoré tu budú nositeľmi zmeny.

Možno by Pellegrinimu mohli ponúknuť pozíciu šéfa civilnej ochrany. Zdieľať

Koronavírus presmeroval pozornosť verejnosti, a tak Igor Matovič dostal čas a pokoj na to, aby zodpovedne zostavoval svoju vládu a aby dozrieval na svoju politickú funkciu. Peter Pellegrini zas dostal možnosť ukázať sa v posledných dňoch svojho premiérovania ako akčný líder s upokojujúcim hlasom, ktorého zjavne oveľa viac baví sedieť na krízovom štábe ako na straníckom grémiu. Možno by ho nová vláda mohla osloviť a dať mu šancu, aby využil svoje schopnosti na niečom takom, ako je napríklad pozícia šéfa civilnej ochrany.

Pandémia prinesie spoločnosti zmeny, a dnes je ťažké odhadnúť, čoho všetkého sa tie zmeny budú dotýkať. Nórsky geológ Henrik Swensen vydal v roku 2006 knihu s impozantným názvom Koniec je blízko (vydalo ju v roku 2016 aj slovenské vydavateľstvo Premedia). Swensen skúmal, ako spoločnosť menili veľké prírodné katastrofy, najmä zemetrasenia, zosuvy pôdy, povodne, výbuchy sopiek, hladomory a okrajovo aj pandémie. Konštatuje, že len málo udalostí dokáže zmobilizovať ľudí výraznejšie než katastrofy.

Veľká katastrofa dokáže krajinu vrátiť vo vývoji o mnoho rokov späť. Zdieľať

Swensen píše: „Objavujú sa noví vodcovia. Existujúce riešenia problémov sa kritizujú. Natíska sa nespočetné množstvo praktických aj metafyzických otázok, ktoré si vyžadujú odpoveď. Vytvárajú sa mýty a príbehy, diskutuje sa o náboženských otázkach a úlohe Boha. Predstavujú sa náboženské i vedecké vysvetlenia príčin. Procesy, ktoré prebiehali už pred katastrofou, sa môžu zrýchliť a vyvolať zmeny. Veľké katastrofy môžu signalizovať, že v prioritách úradov je niečo zle (infraštruktúra, chudoba, chápanie rizika), a tak môžu vyvolať kritiku a požiadavky reforiem. (...) Myšlienka silného a ‚všemocného‘ štátu počas veľkej katastrofy môže utrpieť vážny škrabanec. Ak v danej oblasti hrozí nebezpečenstvo ďalších katastrof, môžu sa stiahnuť investori. Veľká katastrofa dokáže krajinu vrátiť vo vývoji o mnoho rokov späť. V konečnom dôsledku môžu viesť udalosti k zmene postoja a k novým spôsobom sebahodnotenia a hodnotenia spoločnosti, čo zasa môže spôsobiť trvalé kultúrne zmeny.“

Fenomén náboženského vysvetľovania je okrajový, tvrdia mnohí, je to vraj akási kuriozita Zdieľať

Nórsky geológ, ktorý zrejme patrí skôr k sekulárnej časti spoločnosti, však prináša aj iný postreh: „Náboženské vysvetlenia prírodných fenoménov a katastrof sa často považujú za čosi patriace minulosti, pretože poznanie prírody je od polovice devätnásteho storočia napriek všetkému doménou prírodných vied. Fenomén náboženského vysvetľovania je okrajový, tvrdia mnohí, je to vraj akási kuriozita: ‚Sme predsa moderní a racionálni ľudia!‘ Mýtické a náboženské vysvetlenia prírodných procesov, ako aj toho, prečo ľudí postihujú prírodné katastrofy, však prekvitajú vo väčšine kultúr a v mnohých vrstvách obyvateľstva. Človek na Západe by napriek tomu mohol v očiach druhých vyzerať ako neznalý a poverčivý, ak by v prípade nejakej katastrofy spomenul Boha.“

Swensen tvrdí, že väčšina vedcov sa zdráha akceptovať, že prírodné katastrofy ľudia často vysvetľujú pomocou náboženstva a že ľudia takto svoje straty vysvetľujú aj v kultúrach, kde sú vedecké teórie dobre známe. Pripomína britského geografa a odborníka na katastrofy Davida Chestera, ktorý tvrdí, že ak chceme znížiť zraniteľnosť voči prírodným katastrofám, akceptovanie miestnych náboženských vysvetlení je úplne kľúčové.

Náboženskí vodcovia majú dôležitú funkciu, pretože poskytujú veriacim podporu a ochranu počas katastrof i po nich. Zdieľať

Pri zlepšovaní prevencie, krízového riadenia, evakuačných plánov a obnovy sa musí podľa Chestera zohľadniť miestna kultúra a náboženstvo. Lebo „človeku hnanému do krajnosti v mnohých prípadoch ostáva náboženstvo ako posledná záchrana. Náboženskí vodcovia majú dôležitú funkciu, pretože poskytujú veriacim podporu a ochranu počas katastrof i po nich“. A kniha pripomína, že niektoré katastrofy spúšťali nové náboženské či duchovné prúdy. Zemetrasenia v Kalifornii napríklad podnietili vznik letničného hnutia.  

Mimochodom, niektoré historické paralely človeka aj zamrazia. Najväčšia morová epidémia, ktorá zasiahla svet v rokoch 1347 – 1351 sa začala šíriť z Číny, odkiaľ sa dostala do prístavov na Apeninskom polostrove, zasiahnutá bola Florencia, Janov, Benátky a potom zvyšok Európy. Ale nie je všetko mrazivé. Vďaka epidémii vznikol predsa Dekameron Giovanna Boccaccia. Teda kniha o tom, ako skupina mladých ľudí odišla zo zamorenej Florencie na vidiek a tam si rozprávala príbehy. Aj tak sa dá prežiť čas epidémie a karantény.

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo