Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
09. marec 2020

Koronavírus bude ďalšou skúškou pre ekonomickú globalizáciu

Tá je napokon už pod paľbou zo všetkých strán.
Koronavírus bude ďalšou skúškou pre ekonomickú globalizáciu

Prázdne pulty v supermarkete v talianskom meste Miláno na severe Talianska v nedeľu 23. februára 2020. Ilustračné FOTO – TASR/AP

V reakcii na epidémiu koronavírusu Medzinárodný menový fond upravil svoj tohtoročný odhad rastu svetovej ekonomiky. Kým podľa januárovej predpovede malo globálne hospodárstvo narásť v roku 2020 o 3,3 percenta, najnovšie odhady MMF hovoria o raste pod 2,9 percenta. Teda menej ako vlani.

Svoj odhad rastu globálnej ekonomiky pre tento rok zrevidovala nadol aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Pôvodná predpoveď rátala s 2,9-percentným rastom, nová s 1,5-percentným.

Za týmito číslami sa skrývajú všetky tie zrušené lety a odrieknuté pracovné cesty i turistické pobyty v dôsledku epidémie koronavírusu, zavreté fabriky a nákupné centrá, prepad výroby i dopytu v najpostihnutejších oblastiach... V najbližších dňoch tieto dosahy začnú pociťovať jednotlivci i organizácie aj na Slovensku.

V úvode spomenuté čísla sú len odhadmi, no pokiaľ sa nákazu podarí dostať pod kontrolu v priebehu pár týždňov či mesiacov, v druhom polroku by mohlo nastať rýchle ekonomické zotavenie. Hlasy, varujúce pred globálnou recesiou s následkami ako v roku 2008, napokon nemusia mať pravdu.

No krátkodobé ekonomické dosahy sú len jedna vec. Druhou spochybnenie celkových základov, na ktorých stojí ekonomická globalizácia posledných pár desaťročí.

Spoločnosť Toyota sa po druhej svetovej vojne stala priekopníkom rôznych systémov riadenia výroby v štýle „just-in-time“, keď sa firmy snažia eliminovať zbytočné hromadenie zásob. V závislosti od dopytu zákazníka sa vstupy pre výrobky dovezú „práve včas“ (just in time) do fabriky, aby sa zmontovali a vzápätí dodali do predaja. S trochou zjednodušenia sa dá povedať, že kamióny na diaľniciach so surovinami či polotovarmi sa v takomto systéme pre firmy stávajú akýmisi „skladmi na kolesách“.

Výhodou je zníženie nákladov. Nevýhodou zraniteľnosť takéhoto systému výroby v dôsledku nepredvídateľných udalostí, ako sú napríklad prírodné katastrofy, ale tiež epidémie exotických chorôb. Keď fabrika vášho dodávateľa, od ktorého odoberáte polotovar pre svoj finálny výrobok, náhle zavrie svoje brány v dôsledku nákazy, vaši vlastní zamestnanci zrazu nemajú s čím pracovať, lebo na sklade máte iba minimálne zásoby.

Ďalšou realitou globálne prepojenej ekonomiky sú dodávateľské reťazce, rozprestierajúce sa naprieč kontinentmi. Inak povedané, časti vášho počítača alebo auta boli vyrobené a zmontované v rôznych štátoch. Keď je však vyradená celá krajina a alternatívnych dodávateľov niet alebo sa zmenenému dopytu nevedia dostatočne rýchlo prispôsobiť, kolesá globálnej ekonomiky to môže zadrhávať.

Dokonca môžu na trhu zmiznúť z regálov celé produkty, ak je väčšina ich výroby sústredená v jedinej krajine. Napríklad India, ktorá patrí k veľkým svetovým exportérom liekov, obmedzila minulý týždeň export niektorých liekov v dôsledku nákazy koronavírusom v susednej Číne. Na vine je skutočnosť, že India dováža z Číny 70 percent surovín, ktoré na výrobu liekov potrebuje. A čínske továrne ochromila epidémia, kým od indických výrobcov sú závislí odberatelia v Európe a Amerike.

Od 80. rokov presúvali americké i európske firmy množstvo svojej priemyselnej produkcie do Ázie. Jednak sa tam vyrábalo lacnejšie. Jednak tam vytvorené fabriky mali blízko na obrovský a neuspokojený čínsky či indický trh.

Inzercia

Z lacného šatstva či elektroniky, vyrobených v Číne, západný konzument silne profitoval. No už pred vypuknutím epidémie koronavírusu sa čoraz viac skloňovalo, že Európa a Spojené štáty sa ľahkovážne vydávajú na nemilosť totalitnému režimu v Pekingu.

Už roky sa v USA diskutuje o závislosti americkej armády od čínskych dodávateľov, čo je v prípade konfliktu oboch krajín vážna bezpečnostná hrozba. Epidémia koronavírusu k tomu pridala debatu o krehkosti importov medicínskeho materiálu z cudziny.

Všetko toto vytvára pochybnosti, aké stabilné sú globálne dodávateľské reťazce. A či voľný tok tovarov nefunguje len v dobrom počasí. Teda ak práve na programe dňa nie je koronavírus, Fukušima alebo napätie s Iránom.

Na druhej strane, zástancovia voľného medzinárodného obchodu argumentujú flexibilitou týchto globálnych reťazcov. Ak aj čínsky dodávateľ vypadne, môže ho nahradiť iný, trebárs z Južnej Ameriky. Otázkou je rýchlosť prispôsobenia a tu majú kritici pravdu, že nabehnutie na nové výrobné programy môže chvíľu trvať.

V každom prípade, ak napríklad vznikne nedostatok nejakej medicínskej potreby v dôsledku vývozného embarga v krajine, kde sa produkuje, zvyšuje to jej cenu na trhu. To môže spôsobiť, že jej výroba sa zrazu stane rentabilná aj tam, odkiaľ bola pôvodne presunutá do lacnejšej cudziny. Takto aj dnes na Slovensku vyšla správa, že spoločnosť Zornica z Bánoviec nad Bebravou začne vyrábať ochranné rúška.

Ak sa koronavírus podarí rýchlo spacifikovať, súčasné ekonomické problémy budú len jednorazovým šokom. Pokiaľ sa vrátime k „normálu“, náklady výroby budú stále argumentom, prečo vyrábať tam, kde je to najlacnejšie.

No lekcie z epidémie koronavírusu určite posilnia prinajmenšom debatu o vytváraní strategických zásob na úrovni národných štátov, ktoré sú závislé od dovozu špecifických výrobkov z cudziny. Ba dokonca o prípadnej vládnej podpore celých strategických odvetví, napríklad v oblasti výroby zdravotníckych materiálov.

Ekonomickú globalizáciu to neukončí. No zmení to jej podobu.

Odporúčame