Moslimovia vydali Chartu novej aliancie cnosti. Pomôže to?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Moslimovia vydali Chartu novej aliancie cnosti. Pomôže to?

Šejk Abdulláh bin Bajjá na snímke z 19. októbra 2016 v Londýne. Foto: flickr.com (Foreign & Commonwealth Office)

Charta vyzýva na život v mieri, upozorňuje na dôstojnosť všetkých ľudí bez ohľadu na ich rasu či náboženstvo.

V decembri 2019 bola v Abú Zabí vydaná Charta novej aliancie cnosti. Tento dokument chce byť novou verziou Medinskej charty, ktorú napísal prorok Mohamed v 7. storočí a ktorá sa snažila priniesť mier bojujúcim kmeňom.

Proklamovanými cieľmi modernej Charty je zhromaždiť židov, kresťanov, moslimov, predstaviteľov iných náboženstiev a ľudí dobrej vôle, aby sa spoločne prihlásili k cnostiam, ktoré sú nevyhnutné pre život v mieri.

Charta je výsledkom úsilia veľmi rešpektovanej autority v oblasti islamského práva šejka Abdulláha bin Bajjá, zakladateľa a prezidenta Fóra na podporu mieru v moslimských spoločnostiach.

Charta cituje Korán: „Pri náboženstve niet žiadneho donútenia“ (súra 2, 256) a „Zodpovednosťou štátu je chrániť náboženskú slobodu a rozmanitosť náboženstiev, ktorá garantuje spravodlivosť a rovnosť medzi všetkými členmi spoločnosti“. Zdieľať

Určitú úlohu pri tvorbe konečného textu Charty zohral Inštitút pre náboženskú slobodu (Religious Freedom Institute, RFI), nezisková organizácia z Washingtonu, v ktorej slúžim. Medzi príspevky RFI patrí priznanie sa k prirodzeným právam definovaným ako „práva, ktoré jestvujú ešte skôr než štát a patria každej ľudskej bytosti už len preto, že jestvuje“. Ďalej práva, ktoré priznávajú vlády, „majú najväčšiu hodnotu vtedy, keď patria všetkým a odrážajú normy ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti“. Charta tiež uznáva význam deklarácie Dignitatis humanae.

Okrem iných blahodarných vyhlásení Charta tvrdí: „Všetkým ľuďom bez ohľadu na ich odlišnú rasu, náboženstvo, jazyk a národnosť, dal ich všemohúci Stvoriteľ dôstojnosť, keď do nich vdýchol božskú dušu.“ Cituje Korán: „Pri náboženstve niet žiadneho donútenia“ (súra 2, 256) a „Zodpovednosťou štátu je chrániť náboženskú slobodu a rozmanitosť náboženstiev, ktorá garantuje spravodlivosť a rovnosť medzi všetkými členmi spoločnosti“.

V RFI sme diskutovali o tom, či takéto vyhlásenie môže prispieť k dosiahnutiu dôležitého cieľa, ktorý máme v tomto a iných regiónoch – posilniť náboženskú slobodu v širokej verejnosti. V posledných rokoch sa objavilo veľa podobných dokumentov inšpirovaných islamom, napríklad Posolstvo z Ammánu (2004), Spoločné slovo (2007), Marakéšska deklarácia (2016) a Deklarácia o ľudskom bratstve (2019). Poslednú menovanú podpísali v Abú Zabí pápež František a Ahmad al Tajjib, veľký imám z Al Azharu. Je nejaký dôkaz, že v tých častiach sveta, kde majú moslimovia väčšinu, takéto vyhlásenia niečo zmenili?

Dôkazy, žiaľ, nie sú zatiaľ veľmi povzbudzujúce. Podľa správy „World Watch List“ z roku 2019, ktorú každoročne vydáva organizácia Open Doors a ktorá obsahuje zoznam 50 štátov, kde je najťažšie vyznávať kresťanskú vieru, má vyše 80 percent z dvadsiatich nábožensky najrepresívnejších krajín na celom svete moslimskú väčšinu, prevažne na Blízkom východe. Moslimskú väčšinu má aj vyše 70 percent najhorších 50 krajín na celom svete.

Realita, ktorú tieto štatistiky reprezentujú, môže viesť aj tých najodvážnejších obhajcov náboženskej slobody k obavám, či tieto vyhlásenia nie sú prinajlepšom prázdne štylistické cvičenia pre vlastný dobrý pocit. Cynici povedia, že ich zámerom je zavádzať a klamať.

Riešenie nespočíva vo vojenskej sile USA ani v západných sekulárnych chápaniach konštitucionalizmu spočívajúcich na predpokladoch nezávislých od náboženstva. Jediné možné riešenie spočíva v činoch samotných štátov s moslimskou väčšinou, ktoré budú vychádzať zo svojich vlastných náboženských predpokladov. Zdieľať

Prečo sme teda investovali čas a energiu do Charty cnosti? Dôvody sú v podstate dva. Prvý je dejinný. Naznačuje, že nezáväzné vyhlásenia princípov, prednesené autoritatívne a v správnej chvíli, môžu mať dlhodobo pozitívny účinok, aj keď ich autori majú závažné chyby alebo sú podľa všetkého naivní. Príkladom je Americké vyhlásenie nezávislosti, ktorého opovážlivá proklamácia náboženskej pravdy – „všetci ľudia sú stvorení ako rovní“ – sa stala silou, ktorá dala do pohybu a udržiava americkú demokraciu, bez ohľadu na zjavné pokrytectvo niektorých jeho autorov, ktorí vlastnili otrokov.

Nezáväznú Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 (VDĽP), ktorá hlásala „prirodzenú dôstojnosť, rovné a neodcudziteľné práva všetkých členov ľudskej rodiny”, vrátane práva na náboženskú slobodu pre všetkých, podpísali štáty, ktoré nemali v úmysle tieto práva chrániť a nechránia ich ani do dnešného dňa. VDĽP je však dnes neustálou výčitkou voči tyranii a jej princípy sa opakujú aj v nezáväznom Helsinskom dohovore z roku 1975, ktorý prispel k pádu Sovietskeho zväzu.

Po druhé sme presvedčení, že súčasné pokusy vykoreniť nábožensky motivované násilie a terorizmus na Blízkom východe nefungujú. Nedostatok náboženskej slobody v blízkovýchodných a juhoázijských štátoch s moslimskou väčšinou smeruje ku katastrofe civilizačných rozmerov. Kresťanstvo je v krajinách svojho zrodu a dospievania obliehané. V Iraku by mohlo do desiatich rokov jednoducho zmiznúť. Na kresťanov a iné nemoslimské komunity sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby z tohto regiónu ušli, a s nimi odchádza aj stabilizačná sila náboženského pluralizmu.

Pointou teda je: Riešenie týchto problémov nespočíva vo vojenskej sile USA ani v západných sekulárnych chápaniach konštitucionalizmu spočívajúcich na predpokladoch nezávislých od náboženstva. Obe sú odsúdené na neúspech, lebo v moslimskom prostredí im chýba dôveryhodnosť. Jediné možné riešenie spočíva v činoch samotných štátov s moslimskou väčšinou, ktoré budú vychádzať zo svojich vlastných náboženských predpokladov. Preto sme sa rozhodli pre takú riskantnú činnosť, ako je identifikácia a podpora moslimských vodcov, ktorí sú podobne ako šejk bin Bajjá presvedčení, že posvätné náuky ich viery môžu podporovať náboženskú slobodu a plné občianstvo pre všetkých.

Samozrejme, je jasné, že nikdy nebude stačiť len vydávať vyhlásenia. Ak má byť akákoľvek nádej na úspech, vznešené slová musia preniknúť do týchto spoločností konkrétnymi cestami, ktoré sa dostanú k mladým moslimom na celom svete. Zdieľať

Zaiste, moslimskí vedúci predstavitelia, ktorí podpísali Chartu novej aliancie cnosti, ani zďaleka nie sú dokonalí. Podobne ako zakladatelia Ameriky a aj my ostatní nekonajú vždy v súlade so svojimi vyhláseniami a názormi. Sme však presvedčení, že chápu, že vierohodnosť islamu na celom svete spočíva v rovnováhe, rovnako ako možnosť žiť pospolu v mieri bez ohľadu na naše hlboké rozdiely.

Samozrejme, je zjavne jasné, že nikdy nebude stačiť len vydávať vyhlásenia. Ak má byť akákoľvek nádej na úspech, vznešené slová musia preniknúť do týchto spoločností konkrétnymi cestami, ktoré sa dostanú k mladým moslimom na celom svete. Okrem toho musia imámovia a iní moslimskí vedúci predstavitelia prijať, že je oprávnené, či dokonca nevyhnutné podporiť zásady Charty.

To, či sa nakoniec ukáže, že slová Charty novej aliancie cnosti sú iba prázdna rétorika, bude v konečnom dôsledku závisieť od ochoty signatárov a ich podporovateľov trvať na tom, aby sa vznešené slová premenili na vznešené skutky.

Kent Hill
Autor je spoluzakladateľ Inštitútu pre náboženskú slobodu (RFI) a jeho prvý výkonný riaditeľ, teraz slúži ako zástupca RFI pre Euráziu, Blízky východ a islam. Predtým slúžil ako viceprezident pre neziskovú organizáciu World Vision a ako administratívny pracovník v Agentúre Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj.

Pôvodný text: The Charter of the New Alliance of Virtue.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo