O nomináciu demokratov sa pobijú dvaja progresívni sedemdesiatnici

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
O nomináciu demokratov sa pobijú dvaja progresívni sedemdesiatnici

Demokratickí kandidáti na prezidenta USA, Joe Biden (vľavo) a Bernie Sanders (vpravo). FOTO TASR/AP

Kandidát establišmentu Joe Biden alebo idealistický socialista Bernie Sanders.

V Spojených štátoch pokračovali takzvaným super-utorkom vnútrostranícke primárky demokratov, ktoré rozhodnú, kto sa v novembrových prezidentských voľbách postaví republikánovi Donaldovi Trumpovi.

Najskôr pre vysvetlenie: Kandidáti v demokratických primárkach sa dovedna uchádzajú o 3979 delegátov, rozdelených medzi 50 amerických štátov, 5 teritórií a hlavné mesto Washington, D. C. Víťaz ich potrebuje získať aspoň 1991.

Zatiaľ si kandidáti v primárkach rozdelili 1215 delegátov (v čase písania tohto článku). Najviac ich získal bývalý viceprezident Joe Biden (566), za ktorým nasleduje senátor z Vermontu Bernie Sanders (501).

Ostatní demokratickí kandidáti získali delegátov rádovo v desiatkach: Tretia, Elizabeth Warrenová, ich má 61 a štvrtý, miliardár Michael Bloomberg, len 53.

Práve Bloomberg, bývalý starosta New Yorku, dnes oznámil, že prerušuje svoju kampaň. Dokázal totiž zvíťaziť len na Americkej Samoe. Svoj odchod oznámil po tom, ako na kampaň minul z vlastného vrecka vyše pol miliardy dolárov.

Bloomberga tá finančná strata až tak mrzieť nemusí. Vo vlaňajšom miliardárskom rebríčku magazínu Forbes obsadil 9. miesto a jeho majetok sa odhaduje na 55 miliárd dolárov.

Jeho osud je zaujímavý ako sonda do fungovania súčasnej Demokratickej strany. Michael Bloomberg v mnohých ohľadoch prisahal na všetky možné progresívne témy: regulácia zbraní, boj proti klimatickým zmenám či ďalšie uvoľnenie prístupu k potratom... No v jednom ohľade sa rozchádzal s progresívnou ortodoxiou.

Ako starosta New Yorku sa postavil za politiku polície, ktorá cielene zastavovala a prehľadávala podozrivo vyzerajúcich jednotlivcov (väčšinou mladých mužov černošského a hispánskeho pôvodu). Politika, známa ako „stop-and-frisk“, je v týchto dvoch minoritách považovaná za policajné šikanovanie. Zároveň ide o skupiny, ktoré nadštandardne podporujú demokratických kandidátov.

Pre Bloomberga išlo o problém. Bol neprijateľný pre dve z kľúčových voličských skupín. Navyše, v televíznych vystúpeniach pôsobil nepresvedčivo a nesympaticky.

Jeho koniec v primárkach potešil aj komentátorov z ľavicovo-liberálneho prostredia. Bloombergov prípadný úspech by totiž bol signálom, že nomináciu si proste môže kúpiť kandidát, ktorý má najviac peňazí a dokáže zaplaviť verejnosť svojimi reklamnými spotmi.

Odstupujúci Bloomberg podporil Joea Bidena. Tomu sa počas „super-utorka“ podarilo okrem iného vyhrať aj medzi demokratmi v Texase. Bidenov úspech americké médiá interpretujú ako „znovuzrodenie“. V Iowe a New Hampshire začiatkom februára zaostal za inými kandidátmi. No na konci mesiaca vyhral v Južnej Karolíne. Teraz vedie nad Berniem Sandersom.

Biden má povesť umierneného demokrata, ktorý by mohol osloviť robotníckych voličov či stredový elektorát v nerozhodných štátoch. Pre Trumpa predstavuje výzvu. Zároveň pôjde o kandidáta demokratického establišmentu. Ak by sa stal prezidentom, v mnohých ohľadoch bude pokračovateľom Obamovho dedičstva.

V témach ako LGBT, potraty, marihuana alebo klíma stojí na ľavicovo-progresívnych pozíciách svojej strany. Možno by bol trochu tvrdší než ostatní demokrati v otázke ilegálneho prisťahovalectva a nezakazoval by ťažbu bridlicového plynu.

Naopak, úloha rebela vo vlastnej strane prischla Berniemu Sandersovi. Senátor z Vermontu sa označuje za „demokratického socialistu“.

Podporuje bezplatné zdravotníctvo i vysoké školstvo, vyššiu minimálnu mzdu a nárast sociálnych výdavkov. Naopak, redukovať chce výdavky na obranu i americkú zahraničnú angažovanosť. Médiá často hľadajú podobnosti a rozdiely medzi ním a šéfom porazených britských labouristov, Jeremym Corbynom.

Pokiaľ ide o kultúrno-etické otázky, je na nerozoznanie od Bidena či iných demokratov. Teda za potraty, za LGBT a samého seba považuje za feministu. Aj Sanders by mohol osloviť robotníckych voličov, čo to v posledných voľbách hodili Trumpovi. Zvlášť tých, čo môžu mať dojem, že úradujúci prezident nepriniesol zásadnú systémovú zmenu, ktorú si s ním spájali.

Sandersa podporuje aj 30-ročná ľavicová kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová. Z demokratických kandidátov je vôbec najpopulárnejší medzi najmladšou generáciou voličov.

Je paradoxné, že politické nádeje progresívnych mladých najlepšie zosobňuje 78-ročný Sanders. Otázne je, či ľavicovo orientovaní mileniáli prídu k voľbám a prečíslia voličsky disciplinované a konzervatívne staršie generácie. Istú obavu vzbudzuje tiež Sandersov zdravotný stav, keďže približne pred polrokom prekonal infarkt.

Joe Biden má 77 rokov. Donald Trump je presvedčený, že podstúpil plastické operácie, aby v tvári vyzeral sviežejšie. Úradujúci prezident je len o niečo mladší ako dvaja demokratickí kandidáti. Má 73 rokov. Toľko mal aj Ronald Reagan, keď v roku 1984 kandidoval na prezidenta druhýkrát.

A tak novembrové prezidentské voľby budú s najväčšou pravdepodobnosťou súbojom „starých bielych mužov“ (ako znie obľúbená progresívna fráza).

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo