Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
04. marec 2020

Dilema Andreja Kisku

Exprezident a jeho druhovia sa zajtra rozhodnú, či pôjdu do vlády s Kollárom alebo do opozície s Ficom a Kotlebom.
Dilema Andreja Kisku

Milan Krajniak a Boris Kollár na rokovaní s prezidentom Andrejom Kiskom 17. septembra 2018 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Najväčšou predvolebnou tragédiou tandemu PS/Spolu bolo, že sa ani v posledných prieskumoch neprepadol hlbšie pod desaťpercentnú hranicu. Keby aspoň posledný tajný prieskum iniciatívy 50 dní, ktorý si voliči opozície hromadne zdieľali na facebooku, nameral PS/Spolu nie vcelku pohodových 9,4, ale hrozivých osem percent, nová vláda by asi vyzerala inak. V kampaňovom finiši však pod vplyvom videí so Šuligom aj pod vplyvom pádu v tajných prieskumoch vypukla v liberálnom tábore panika, že záchranárske lano potrebuje najmä Andrej Kiska.

Exprezidenta neponižuje len Matovič, ale aj matematika

Lenže tých 926 hlasov, ktoré obrali progresívcov o parlament, teraz zo všetkých ostatných najviac mrzí práve zachraňovaného Kisku. Keby sa PS/Spolu o chlp dostali do parlamentu, zásadne by sa zmenila parlamentná matematika aj vyjednávacia sila jednotlivých zložiek perspektívnej koalície. Kiska by mal síce o dvoch poslancov menej, no aj s PS/Spolu by mohli efektívne trvať na tom, že pôjdu do Matovičovej vlády len bez Borisa Kollára.

Víťaz volieb by musel chtiac-nechtiac ustúpiť, pretože vláda Matoviča s liberálmi (PS/Spolu, SaS, Za ľudí) by sa opierala o zhruba 84 poslancov, kým vláda s Kollárom a bez PS/Spolu s Kiskom by so 76 poslancami bola dobrodružstvom, do ktorého by sa nikomu nechcelo.

Tých 926 hlasov, ktoré obrali progresívcov o parlament, teraz zo všetkých ostatných najviac mrzí práve zachráneného Kisku. Zdieľať

Bez chýbajúcich 926 hlasov sú však kiskovci v zúfalej situácii. Andrej Kiska síce môže hovoriť, že uprednostňuje vládu bez Borisa Kollára, taká by však mala pomerne krehkú väčšinu 78 poslancov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Matovič pre Aktuality.sk Kiskovi odkázal, že ak si má vybrať medzi Kiskom a Kollárom, vybral by si Kollára.

Aj tu sa ráta pre Matoviča matematika, s Kollárom a bez Kisku má nová parlamentná väčšina aspoň tých 83 poslancov.

Nejde len o počty, je tu ešte aj jeden moment, prečo to Matovič takto formuluje: od volebnej noci sa na rozdiel od Kisku aj Sulíka správa ku Kollárovi s absolútnym rešpektom, nevyslal mu ani jeden takzvaný jedovatý šíp. Naopak, Kiskovi už mimovoľne uštedril zopár frčiek, keď naznačoval, že sa možno chystá uniknúť zo spoločnej zodpovednosti, alebo bývalého prezidenta a donedávna adepta na premiérsky post ponižoval vyhláseniami, že si ho vie predstaviť ako ministra zdravotníctva alebo aj ako ministra sociálnych vecí.

Mäkká pomsta Igora Matoviča 

Tým frčkám sa dalo rozumieť aj tak, že Matovič v skutočnosti kiskovcov vo vláde nechce, napokon, mnohí jeho voliči na sociálnych sieťach píšu, že uprednostňujú určite viac Kollára než toho „pozemkového podvodníka z Popradu“. No v zákulisí dal Matovič cez svojich emisárov strane Za ľudí dostatočne najavo, že si ich v štvorkoalícii želá kvôli stabilite, ale aj kvôli puncu serióznosti.

Frčky od Matoviča plnia skôr inú úlohu a treba sa pri nich pristaviť, lebo psychológia je v politike dôležitá, čo platí dvojnásobne pri dnešných protagonistoch.

Nečakaným triumfom oblažený Matovič sa ešte dobre pamätá na začiatok leta, keď od neho odišla Veronika Remišová. Kiska vtedy vo veľkom štartoval a spriatelené médiá mu fúkali do plachiet ako budúcemu lídrovi zmeny, zatiaľ čo on, vysmievaný poloblázon z Trnavy, ležal na zemi. Matovič s Kollárom si síce dovtedy preukazovali istý vzájomný rešpekt, no medzi OĽaNO a Sme rodina boli skôr vlažné vzťahy a občas to aj zaiskrilo.

Nečakaným triumfom oblažený Matovič sa ešte dobre pamätá za začiatok leta, keď od neho odišla Veronika Remišová. Zdieľať

Keď napríklad Milan Krajniak predložil zákon, ktorým chcel zakázať výstavbu mešít na Slovensku, Matovič ho v parlamente ostro napadol, že týmto návrhom robí zo Slovenska potenciálny terč teroristov a ak sa niečo stane, krv obetí bude na rukách poslanca Sme rodina.

Lenže od minulého leta zjednocovala Matoviča aj Kollára spoločná emócia. Tandem PS/Spolu, ktorý bol na euforickej vlne, hlásal, že ideálne by bolo vládnuť bez oboch, v mäkšom variante (proti Kollárovi) to formuloval aj Kiska. Očami Matoviča a Kollára – z PS/Spolu, z Kisku aj zo spriaznených médií sálala celé mesiace neznesiteľná morálna nadradenosť a ich zatláčali do kúta ako spoločenských vyvrheľov.

Miláčikovia novinárov však pohoreli, aj preto si Matovič nadobudnutú dominanciu nad Kiskom trochu užíva a už ho ani neberie ako veľmi relevantného hráča.

Inzercia

Do vlády s Kollárom či do opozície s Ficom a Kotlebom?

Andrej Kiska sa tak ocitol v pokorujúcej situácii. Na jednej strane cíti veľký tlak od svojich voličov, aby nastúpil do vlády zmeny. Už teraz je isté, že Igor Matovič, ktorý bude mať za poradcov aj Kiskovi blízkych ľudí ako Daniel Lipšic, si dá záležať na nominácii na post generálnej prokuratúry či na preobsadení Súdnej rady. Kiska by len ťažko svojim voličom, ktorí budú v tejto oblasti Matovičovi bezvýhradne tlieskať, vysvetlil, prečo sa kvôli Kollárovi nezúčastňuje na prestavbe právneho štátu.

Súčasne však platí, že vo vláde s Kollárom, ktorý má už dnes väčšiu vyjednávaciu silu a od zajtra získa aj silné ministerstvá, bude Kiska nie tretím, ale doslova štvrtým kolesom na voze.

Sulík je na tom predsa len lepšie, jeho výhodou je dlhodobý vzťah s Matovičom, preskákali si spolu lepšie aj horšie časy, panuje medzi nimi elementárna dôvera, navyše si v posledných mesiacoch navzájom kryli chrbát. Matovič Sulíka nepodrazil, keď od neho odchádzali galkovci, ktorí by zobrali v OĽaNO akékoľvek miesto na kandidátke, Sulík sa zas v predvolebnej kampani profiloval ako najvernejší spojenec Matoviča.

Kiska má z budúcej štvorkoalície ako-tak priaznivý ľudský vzťah len so Sulíkom, ktorý ho kedysi dávno medzi prvými presviedčal, nech ide kandidovať na prezidenta a naposledy ho ešte lámal na volebného lídra SaS. Lenže so svojimi 5,7 percentami nie je Kiska ktovieako zaujímavý ani pre Sulíka – ak bude chcieť zatlačiť na Kollára kvôli jeho megalomanským nápadom, líder SaS zazvoní na Úrade vlády u premiéra Matoviča, nie v Poprade u prezidenta na dôchodku.

V strane Za ľudí tak budú na zajtrajšom predsedníctve riešiť existenčnú dilemu, kde sa ponúkajú len zlé a ešte horšie riešenia. V prvom rade, z Andreja Kisku síce volebný výsledok nespravil hneď Radoslava Procházku, ale jeho hlavný prísľub – že vďaka svojej aure populárneho prezidenta v priebehu pár mesiacov nabalí masy voličov a prevezme moc v krajine – úplne stroskotal a auru tým stratil aj medzi vlastnými.

Exprezident nechce nastúpiť do exekutívy a sotva nastúpi do parlamentu, v strane si tak onedlho položia otázku, kto to prevezme po Kiskovej ére, ktorá sa vlastne ani nekonala. Zdieľať

Od minulého leta nepreukázal ako líder strany dostatok energie ani politického talentu, nie je emblematickým Karlom Schwarzenbergom, ale ani tým všetkými masťami mazaným Miroslavom Kalouskom z ideovo podobnej strany TOP 09. Exprezident nechce nastúpiť do exekutívy a sotva nastúpi do parlamentu, v strane si tak onedlho položia otázku, kto to prevezme po Kiskovej ére, ktorá sa vlastne ani nekonala.

Najskôr však musia rozlúštiť vládno-opozičnú dilemu. Ak vstúpia do vratkej štvorkoalície, budú najslabším článkom a pri nevyhnutných konfliktoch so Sme rodina to bude premiéra Matoviča už len z dôvodov matematiky viac ťahať k silnejšiemu. Najbližšia kríza či rozpad vlády môže kiskovcov ľahko stiahnuť ku dnu. Istou nádejou by bolo, keby do vlády poslali ministrov, ktorí by si získali dostatočnú vážnosť a vyvolali aspoň isté nadšenie u centristického a liberálneho voliča.

No v Matovičovej vláde budú len ťažko stelesňovať to lepšie svedomie, ako to bolo v prípade Lucie Žitňanskej vo Ficovej vláde. Tých kompetentných aj morálne zdatných ministrov bude vo vláde asi viac, navyše, na jej čele bude stáť včerajší kovboj a dnešný rytier spravodlivosti a antikorupcie.

Keby sa strana Za ľudí rozhodla pre opozičné lavice, vyhliadky nie sú o nič lepšie, skôr naopak, veď vznikala ako strana moci. Navyše, predstaviť si Kisku ako opozičného lídra popri Ficovi s Kotlebom je nemožné, ani prípadná integrácia so stranou Spolu, ktorá sa možno rozíde s progresívcami, nič zásadné nerieši.

Čo je pre prezidentskú stranu ešte horšie, nevidieť ani potenciálneho Kiskovho nástupcu, ktorý by mohol stranu v opozícii udržať pri živote: Veroniku Remišovú nebolo v kampani cítiť a jej hlavná antikorupčná agenda stratí za Matovičovej vlády zmysel. Juraj Šeliga je ešte primladý, Jana Žitňanská takéto ambície ani nemá, kto je ďalej v poradí? S reštartom v opozícii to vyzerá trochu biedne.

Nie, strana Za ľudí nie je novou Sieťou, ktorá sa roztrhla hneď po voľbách. Momentálne pôsobí skôr ako klbko, ktoré sa bude postupne odmotávať.

Odporúčame