Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
04. marec 2020

KDH včera, dnes. Aj zajtra?

V ostatných dvoch parlamentných voľbách som volil KDH a môj hlas prepadol. To, čo bolo pred štyrmi rokmi nepríjemným prekvapením, je dnes už len sklamaním.
KDH včera, dnes. Aj zajtra?
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V ostatných dvoch parlamentných voľbách som volil KDH a môj hlas prepadol. To, čo bolo pred štyrmi rokmi nepríjemným prekvapením, je dnes už len sklamaním.

V parlamente sa za hlas kresťanov budú považovať ľudia okolo Anny Záborskej v klube OĽaNO a Štefan Kuffa v klube kotlebovcov. Mnohí majú dnes pocit, že otázka, kto dnes v politike zastupuje kresťanov, dostala definitívnu odpoveď. Je to však naozaj tak?

Alojz Hlina, ktorý prevzal vedenie strany po neúspešných voľbách v roku 2016, už abdikoval na post predsedu KDH. Aké sú príčiny súčasného stavu jednej z najstarších politických strán po novembri 89? Má KDH ešte nádej alebo už nad ním treba zlomiť palicu?

O čom hovoríme, keď hovoríme o KDH?

V prvom rade je potrebné povedať, že KDH je najcennejšia politická značka na Slovensku. KDH vzniklo 17. februára 1990, keď malo ustanovujúci snem v Nitre. Avšak zárodok strany nájdeme už v novembri 1989, keď začali vznikať kluby kresťanskej demokracie. Tri najvýznamnejšie tváre histórie KDH sú Ján Čarnogurský, František Mikloško a Anton Neuwirth, teda veľké postavy katolíckeho disentu a obete komunistickej perzekúcie.

V prvých slobodných voľbách po páde komunizmu získalo KDH viac než 19 % a výsledok bol považovaný za sklamanie, pretože ešte niekoľko mesiacov pred voľbami suverénne viedlo v prieskumoch. Prišlo však mediálne strašenie „čiernou totalitou“ a pozvanie populárnych komunistov na kandidátku VPN.

KDH je strana, ktorá stála v prvom rade v zápase o charakter štátu v časoch mečiarizmu a pri jeho porážke išla až na pokraj sebaobetovania. KDH je teda stranou, ktorá má vo svojom genetickom fonde komunistickú perzekúciu, katolícky disent aj étos novembra 89.

Poznáte inú stranu s takýmto genofondom? Aký étos v sebe nesie napríklad KÚ? Strana, ktorá vznikla, pretože Richard Vašečka sa nestal predsedom KDH a Anna Záborská a Branislav Škripek nemohli kandidovať do europarlamentu? A spomínať vôbec KDŽP? Stranu, ktorá bude mať v klube kotlebovcov troch poslancov len preto, že dvaja sa volajú Kuffa a tretí bol na kandidátke jednoducho príliš vysoko?

Pozrime sa ešte krátko na to, kde skončili projekty, ktoré sa od KDH oddelili. Pamätáme sa ešte, kde priviedol Viliam Oberhauser (dnešný predstaviteľ KDŽP) niekdajšie SKDH? Rovno do SNS, kde sa stal v rokoch 1998 až 2002 podpredsedom.

Kde je dnes SDKÚ, veľká konzervatívna strana, ktorú chcel Mikuláš Dzurinda budovať na hrobe KDH? Kde je niekdajší nádejný gazda pravice? Všeobecný rešpekt v spoločnosti z ľudí, ktorí odišli z KDH, dnes požívajú len Vladimír Palko, František Mikloško a Daniel Lipšic.

Áno, ak hovoríme o KDH, hovoríme o strane, ktorá má étos, históriu aj zásluhy. Lenže len zo zásluh sa žiť nedá, dá sa však na ne nadväzovať.


Anton Neuwirth, Ján Čarnogurský a František Mikloško. Foto – TASR/Vladimír Benko

Kedy sa to pokazilo?

Strana, ktorá do roku 2012 stabilne získavala v parlamentných voľbách 200-tisíc hlasov (čo bývalo viac než 8 %), je dnes, druhýkrát po sebe, pred bránami národného parlamentu. Vo voľbách v roku 2020 získalo hnutie 134 099 hlasov, čo bolo len 4,65 % (historicky percentuálne najmenej).

Dnes je za najväčšieho vinníka všeobecne na sociálnych sieťach označovaný Alojz Hlina. Hlinovi sa budeme venovať nižšie, ale tu treba povedať, že k odhaleniu príčin je potrebné ísť hlbšie do minulosti. Reportér denníka N Miro Kern pred voľbami v roku 2016 ponúkol nie príliš lichotivý portrét vtedajšieho Figeľovho KDH v článku s názvom KDH padá, hrozí mu najhorší volebný výsledok v histórii.

Kern argumentoval dátami z výskumov prieskumných agentúr, že KDH stráca ženský elektorát a rovnako tak aj mladého voliča. A, pochopiteľne, stalo sa stranou, ktorú volia najmä dôchodcovia. Ďalším dôvodom mala byť aj výrazná konkurencia v konzervatívnom prostredí v podobe Siete aj OĽaNO.

Prečítajte si tiež:
Čo zostáva KDH Zdieľať

Lenže je tu ešte aj iný dôvod, ktorý je potrebné spomenúť. KDH v tom čase predstavovalo personálne skostnatenú stranu, v ktorej mali isté miesta na kandidátke tí istí ľudia. A dodajme, že často to boli ľudia bez charizmy a sebareflexie. Strana, ktorá (najmä za Jána Čarnogurského) vyprodukovala množstvo politických osobností, sa personálne obnovovala len naoko, a tak každý, kto vytŕčal, skôr či neskôr skončil mimo strany.

Veľkou stratou pre KDH bol odchod skupiny okolo Vladimíra Palka a neskôr Daniela Lipšica. Palko a spol. odišli ešte za predsedu Pavla Hrušovského po tom, čo strana nechcela prehodnotiť uznesenie, že ísť do vlády so Smerom bolo v roku 2006 povinnosťou a tí, čo to odmietli, pochybili. Prvým pokusom priniesť nové, výrazné tváre, bola účasť Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku na kandidátke KDH, kam ich priviedol Daniel Lipšic. A musel kvôli tomu podstúpiť ostrý zápas, pretože starí bardi sa cítili ohrození.

O niečo podobné sa nakoniec pokúsilo KDH aj vo voľbách v roku 2016, keď na kandidátku prijalo niekoľkých pro-life aktivistov, ako Tomáš Kováčik či Marek Michalčík, Marián Čaučík, Renáta Ocilková a Eva Grey. Bolo však už zrejme neskoro a opäť sa to stretlo s nevôľou starých harcovníkov (napríklad Alojz Přidal sa netajil nespokojnosťou, že aktivisti žiadne hlasy navyše nepriniesli).

Vieme, ako to dopadlo: vo voľbách v roku 2016 KDH získalo len 128 908 hlasov (čo je dodnes historicky najmenej) a stačilo to len na 4,94 %. KDH sa ocitlo šokujúco mimo NRSR. A predseda KDH Ján Figeľ zložil svoju funkciu.

Predseda z externého prostredia

Na kandidátke KDH z roku 2016 pod číslom 70 bol aj Alojz Hlina, predseda mikroskopickej strany Občania, ktorý sa v predchádzajúcom volebnom období dostal do NRSR na kandidátke OĽaNO, kde sa však nepohodol s Igorom Matovičom, a potom už spolupracoval s klubom KDH. Po neúspechu KDH vo voľbách na post predsedu KDH abdikoval Ján Figeľ a začal sa hľadať nový predseda, ktorý by vrátil KDH do prvej ligy.

Niet lepšieho dôkazu personálnej mizérie KDH než to, že predsedom KDH sa stal človek z externého prostredia. Zakladateľ a bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský to komentoval slovami: Alojz Hlina prichádza na čelo mimoparlamentného KDH. Strany s obdivuhodnými dejinami na slovenské pomery, ale v poslednom desaťročí nudnej. V strane sa vytvorili pomery, že potenciálni nástupcovia na post predsedu radšej stranu opustili. Alojz Hlina ju má priviesť opäť do parlamentu. Hlina a KDH predstavujú dialektické spojenie, ale KDH muselo riskovať.“

Hlina bol zvolený jednoznačne už v prvom kole a výrazne porazil štyroch protikandidátov. Po svojom zvolení  povedal: Konzervatívci sa vracajú, KDH bude späť. Staneme sa modernou konzervatívnou stranou ľudového typu. Ľudia nás budú mať radi, povedia si, počúvaj, veď to KDH je dobré. Vyšleme signál, že sme späť.“

Zdalo sa, že Hlinovi by sa to mohlo podariť. KDH zastavilo pokles preferencií a dokonca začalo rásť. Bolo to dôležité, pretože stranu čakala v nasledujúcich rokoch celá štafeta volieb: v roku 2017 voľby do VÚC, v roku 2018 sa konali komunálne voľby a v roku 2019 eurovoľby (a prezidentské voľby). Príliš veľa úloh a príliš málo času.

Voľby do VÚC v roku 2017 dopadli pre KDH senzáciou: Milan Majerský, kandidát KDH, vyhnal z čela Prešovskej župy Petra Chudíka, poslanca Smeru, ktorý stál v jej čele od roku 2001.

Alojz Hlina po zvolení za predsedu KDH v roku 2016. Foto – TASR/Oliver Ondráš

Predseda z externého prostredia č. 2?

Ešte pred ďalšími, tentokrát komunálnymi voľbami, musel Alojz Hlina čeliť ďalšej výzve: len 5 týždňov pred snemom ohlásil vstup do KDH a kandidatúru na jeho predsedu Richard Vašečka, dovtedajší predseda poslaneckého klubu OĽaNO. Igor Matovič o jeho odchode do KDH povedal, že je to pre Hlinu ako bodnutie dýkou.

Postoj s Vašečkom priniesol 7. 2. 2018 rozhovor s titulkom Chcem sa stať predsedom KDH. Ten rozhovor znie dnes neuveriteľne. Vašečka oznamuje, že dôvodom jeho kandidatúry je, že Hlina nie je autentický kresťanský demokrat a že v prípade nezvolenia neplánuje opustiť KDH.

Inzercia

No v prípade neúspechu by neprijal žiadnu funkciu v hnutí a ani by nekandidoval v nasledujúcich voľbách. V polovici marca 2018 na sneme v Ružomberku bol za predsedu KDH zvolený Alojz Hlina. Jeho protikandidát Richard Vašečka získal takmer tretinu hlasov (dodajme, že po piatich týždňoch členstva v strane). Dnes, necelé dva roky neskôr, Vašečka už stihol z KDH odísť, založiť KÚ a úspešne kandidovať vo voľbách znovu na kandidátke OĽaNO...

Na dobrej vlne

Zdalo sa, že KDH je na najlepšej ceste vrátiť sa do prvej politickej ligy.

V komunálnych voľbách v roku 2018 sa stala druhou najúspešnejšou stranou a získala primátora krajského mesta – v Prešove vyhrala Andrea Turčanová a v Trenčíne Richard Rybníček, ktorý mal v minulosti ku KDH blízko.

KDH samostatne získalo 157 starostov a primátorov a 2350 poslancov (a ďalšie stovky v koalíciách).

Chyby z eufórie?

V roku 2019 však prišli okamihy, ktoré konzervatívneho voliča museli veľmi vyrušiť a predstavovali vážny problém pre ambíciu získať dostatok voličov pre návrat do parlamentu v roku 2020. V marci 2019 sa konali voľby do európskeho parlamentu a lídrom kandidátky KDH sa stal Ivan Štefanec, dovtedajší poslanec v europarlamente za SDKÚ. Stala sa mu nemilá vec – uprostred volebného obdobia sa SDKÚ rozpadla, a pokiaľ chcel ostať vo frakcii európskych ľudovcov, musel vstúpiť buď do KDH, alebo SMK... Azda by sa dalo pochopiť, že dostal miesto na kandidátke, ale stať sa jej lídrom? Voliči KDH boli zvyknutí, že v europarlamente ich zastupujú jednoznačné pro-life osobnosti ako Anna Záborská či Miroslav Mikolášik.

Práve Záborská podľa nových pravidiel KDH nemohla kandidovať na svoje štvrté volebné obdobie v rade (pravidlo trikrát a prestávka), a tak z KDH odišla a s Vašečkom založila Kresťanskú úniu. Do eurovolieb nakoniec kandidovala neúspešne práve za KÚ.

Záborská je pro-life osobnosťou európskeho formátu a pravidlo, ktoré má priniesť obmenu kádrov, vyzerá rozpačito, keď kandidovať do eurovolieb mohol dlhoročný politik Štefanec alebo bývalý eurokomisár a predseda KDH Ján Figeľ, ale Záborská nie. Lebo trikrát a prestávka.

Treba však povedať, že Rada KDH sa jednoznačne postavila za uplatnenie tohto pravidla v prípade Záborskej. A tiež, že neznie príliš presvedčivo, keď práve Záborská upozorňuje, že kresťanskí politici zanedbali výchovu nových kádrov.

Práve pri eurovoľbách si Alojz Hlina spomenul na svoje performerské včerajšky a snažil sa zaujať myšlienkou zafarbiť Dunaj na modro a zaodením kostolíka v Drážovciach do euro vlajky. A tu je ďalší problém: KDH za Hlinu (ale to už aj za Figeľa) bolo príliš eurooptimistické a stratilo punc istého eurorealizmu – a to určite mnohým potenciálnym voličom KDH prekážalo. Europoslancom za KDH sa stal Štefanec a druhá zvolená Miriam Lexmann musela na uplatnenie mandátu čakať až do brexitu. Hoci eurovoľby dopadli pre KDH ziskom dvoch mandátov, ostal po nich divný pocit.

O dva mesiace neskôr sa konali prezidentské voľby. Bolo to už v čase, keď sa do konzervatívneho priestoru tlačili veľmi podivní kandidáti, avšak s potenciálom uchmatnúť hlasy kresťanov: Štefan Harabin, Marian Kotleba či Maroš Šefčovič. Kandidátom, za ktorého sa KDH mohlo postaviť, bol František Mikloško, no namiesto toho sme boli svedkami trápnej hry na primárky s Veronikou Remišovou, ktorá vôbec kandidatúru neohlásila, a predvolaní na Radu KDH ako nejakého školáčika do riaditeľne.

Vrcholom nevkusu bola reakcia Alojza Hlinu po skončení prezidentských volieb, keď na Mikloška neuveriteľne príkro verbálne zaútočil. Mnohí kresťania sa vtedy pýtali, či si takéto KDH zaslúži hlas.

Prečo je zasa KDH out?

Zatiaľ čo v apríli 2018 boli preferencie KDH podľa agentúry AKO 8,6 %, v máji 2019 už len 6,6 % a potom zasa menej. Podľa agentúry Focus boli ešte v auguste 2019 7,5 %, no vo februári 2020 4,8 %. Výsledky volieb poznáme: 4,65 % a KDH znova mimo parlamentu.

Alojz Hlina akoby nevnímal, že týmto, akokoľvek dobre mieneným krokom, zavesil na značku KDH terč a protivníkom ešte podal zbraň s nabitým zásobníkom. A strieľali teda poriadne. Zdieľať

Nespomenuli sme ešte jednu, veľmi často spomínanú udalosť: podpis paktu o neútočení medzi KDH a koalíciou PS/Spolu. Išlo o dohodu o predvolebnej spolupráci, ktorá obsahovala záväzok vytvoriť po voľbách spoločnú vládu. Alojz Hlina dodnes nechápe, prečo táto dohoda tak prekáža, veď predsa spolupracovať je potrebné... Isteže. Ale aký benefit plynul z toho, že KDH túto dohodu podpísalo ako prvá strana vôbec? Ani SaS, ani Za ľudí sa do podpisu vôbec nehrnuli, a to pre nich je PS/Spolu oveľa prirodzenejší spojenec.

Alojz Hlina akoby nevnímal, že týmto, akokoľvek dobre mieneným krokom, zavesil na značku KDH terč a protivníkom ešte podal zbraň s nabitým zásobníkom. A strieľali teda poriadne: Igor Matovič v nedávnom rozhovore pripustil, že podnikol kobercový nálet na KDH. Koniec koncov, nič nové, to predsa vieme už odvtedy, ako bola zverejnená nahrávka medzi Matovičom a Procházkom: „Ideme direkt s tým cieľom ich dotlačiť čo najbližšie k tej 5 alebo k 6, k niečomu možno takému, aby mohli čo najmenej hrýzť, aby čo najmenej to pokazili.“

Práve sa to podarilo, akurát, že k tomu výrazne prispelo samotné KDH. Je až osudové, že obe strany (vlastne tri), ktoré ako prvé podpísali onen pakt, sú dnes mimo parlamentu. Jeho podpísanie bolo strategickou chybou.

Druhou je dosť sterilná kandidátna listina: je v nej veľmi veľa kvalitných ľudí. Ale chýba v nej aspoň zopár šťúk alebo magnetov. Ľudí, ktorí by boli viac než len dobrými kresťanmi: ľudia, ktorí by prinášali inšpiratívne ekonomické riešenia, hodnoverní protikorupční aktivisti, jednoducho ľudia, ktorí by do politického diskurzu prinášali témy.

Michal Truban, Alojz Hlina a Miroslav Beblavý. Foto – TASR//Dano Veselský

Je teda príčinou neúspechu Hlina?

Chyby, ktoré som vyššie opísal, určite prispeli k tomu, že aj po týchto voľbách je KDH mimo. KDH malo na to, aby bolo súčasťou zmeny po nešťastnej epoche Smeru. Nechýbalo veľa.

Bola by veľká škoda, keby strana s takou históriou a takým potenciálom ostala len spomienkou. Zdieľať

Na druhej strane si netrúfam povedať, že s iným predsedom by KDH bolo dnes určite v parlamente. Pokojne sa totiž mohlo stať, že po neúspešných voľbách v roku 2016 by KDH postupne odišlo kdesi do zabudnutia. A tomuto Hlina zabránil.

Stranu skostnatených kádrov oživil novými osobnosťami (ktoré však mohlo byť počuť aj nahlas a kritickejšie, aby bolo jasné, že KDH je strana otvoreného dialógu) a priniesol do nej aj mladícky elán – mladé KDH bolo veľkým oživením kampane a malo by byť prísľubom do budúcna. KDH v kampani ukázalo životaschopnosť a nadšenie. Dalo by sa povedať, že Alojz Hlina udržal KDH v hre až do konca, ale, žiaľ, koncovka sa nepodarila a chybám sa KDH nevyhlo.

Existuje zajtra pre KDH?

Bola by veľká škoda, keby strana s takou históriou a takým potenciálom ostala len spomienkou. Neviem síce, či na Slovensku existuje strana, ktorá sa dostala do prvej ligy po dvoch volebných obdobiach mimo parlamentu. Ale myslím, že nad KDH by som ešte palicu nezlomil.

Takmer 135-tisíc voličov strany, ktorá tancuje na hranici vstupu do NRSR nie je zlý štart pre ešte jeden reštart. Dokáže to však jedine skutočne výrazná postava konzervatívneho a kresťanského prostredia. 

Z okruhu mimo KDH mi napadajú dve možnosti: Daniel Lipšic a Vladimír Palko. Daniel Lipšic z politiky odišiel a aktuálne odmietol aj ministerské kreslo. Možno, že aj v súčasnom KDH existuje vhodná osoba. Ja by som sa ale predsa len skúsil opýtať Vladimíra Palka, či v ňom ešte ostal kúsok kádéháckeho srdca.

Odporúčame