Prečo podporuje Putina 90 percent Rusov

Autorom výskumu je rešpektovaná inštitúcia Levada Centre. Britský denník Guardian porovnal Putinovu podporu s podporou iných lídrov v štátoch G7, po Putinovi sa najvyššej podpore teší kancelárka Angela Merkelová, ktorej politiku podporuje 67 percent Nemcov, britský premiér David Cameron, ktorý nedávno vyhral voľby, má podporu 49 percent Britov, americký prezident Barack Obama 45 percent Američanov.

Vráťme sa však k Putinovi. Prečo ho podporuje tak enormne vysoké percento Rusov?

Návod, ako pochopiť toto číslo, sa skrýva v minulosti. Keď si pozrieme vývoj Putinovej popularity, najvyššia – 80 percent a viac - bola vždy v čase vojny: na začiatku roku 2000, keď Putin začal druhú vojnu v Čečensku, v auguste 2008, keď bola rusko-gruzínska vojna, v marci 2014, keď anektovalo Rusko Krym a napokon teraz, keď je Rusko v obmedzenej vojne s Ukrajinou. Rovnako vysokú podporu mal Putin aj v časoch vážnych domácich nepokojov – v októbri 2002, keď sa odohrala dráma v moskovskom divadle, kde bolo po zásahu špeciálnych jednotiek zabitých 41 teroristov a 120 rukojemníkov, a asi 70-percentnú podporu mal Putin aj v septembri 2004 v čase masakry v škole v Beslane (334 mŕtvych).

Ak chceme pochopiť aktuálnych 89 percent, musíme si uvedomiť, že Putinovej popularite vojna s Ukrajinou neškodí, ale pomáha. Ešte v januári 2014, to znamená pred Krymom a vojnou na východe Ukrajiny, mal Putin podporu 65 percent Rusov, odvtedy prudko posilnil. Je to na úrovni podpory, akú dosahoval po porážke Gruzínska.

Putinov odporca Sergej Udalcov: „Som sovietsky vlastenec a považujem zničenie Sovietskeho zväzu za veľkú chybu a zločin, preto považujem návrat Krymu za malý, ale dôležitý krok k obnoveniu nového zväzu.“

Zdieľať

Napokon, potvrdzujú to aj Putinovi prekvapiví spojenci – ruskí opoziční politici. Zabudnime teraz na to, čo sa pod týmto označením skrýva v západnej tlači, ľudia ako Gari Kasparov alebo nebohý Boris Nemcov samozrejme v opozícii voči Putinovi boli alebo sú, ale nijako Putina neohrozujú. Reálna opozícia vyzerá inak, prehľad ich názorov priniesla nedávno analýza uverejnená na stránke amerického zahraničnopolitického časopisu National Interest.

Ide napríklad o Sergeja Udalcova (ročník 1977), ktorý viedol protiputinovské demonštrácie v rokoch 2011 a 2012, minulý rok bol odsúdený na 4,5 roka ako zodpovedný za násilie, ktoré sa po májovej demonštrácii v roku 2012 skončilo bitkou medzi policajtmi a demonštrantmi. Udalcov hovorí v mene „sovietskej mládeže,“ čo neznamená, že je za návrat komunizmu, naopak, cíti sa byť sociálnym demokratom na ruský spôsob, ktorý podporuje priamu demokraciu a rozhodovanie referendami. Po anexii Krymu vyhlásil: „Som sovietsky vlastenec a považujem zničenie Sovietskeho zväzu za veľkú chybu a zločin, preto považujem návrat Krymu za malý, ale dôležitý krok k obnoveniu nového zväzu.“ Z rovnakého dôvodu preto podporuje aj pričlenenie východu Ukrajiny k Rusku.

Známejší Putinov nacionalistický kritik – Eduard Limonov (ročník 1943), vlastným menom Eduard Savenko, ruský národný boľševik aktívny v hnutí Iné Rusko, zašiel ešte ďalej a okrem Donbasu žiada aj obsadenie Odesy.

Ďalší známi Putinovi kritici na Západe – Alexej Navalnyj a Michail Chodorkovskij sa napokon tiež vyjadrili, že Krym by Ukrajine nevrátili.

Podpora Vladimíra Putina v Rusku podľa inštitútu Levada Centre (zdroj: levada.ru)

Putin skrátka v dnešnom Rusku nereprezentuje iba jeden názorový prúd, ale hneď niekoľko. Okrem bývalých komunistov aj všetky druhy nacionalistov a socialistov a dokonca aj časť liberálov, ktorí sa obávajú, že Putina môže nahradiť iba niekto horší ako on. 

Dokazujú to aj čísla, podľa ktorých Rusi nie sú spokojní so situáciou v Rusku. Až 58 percent Rusov si myslí, že tamojším politikom ide primárne o ich moc, 60 percent tvrdí, že ruskí politici sa nezodpovedajú svojim voličom a 47 percent sa necíti chránených zákonom. Inými slovami, Rusi veria Putinovi, ale podstatne menej veria ruskému systému vlády a ruskej politike.

Samozrejme, že Rusi cítia aj dôsledky sankcií. Podľa nedávnej správy žije až 23 miliónov Rusov pod úrovňou chudoby. To je asi šestina populácie. Keď sa Putin dostal k moci, v chudobe žila štvrtina populácie, čiže za pätnásť rokov je Putin v očiach Rusov stále považovaný za toho, kto ich ekonomickú situáciu zlepšil.

A napokon, ak ide o západné sankcie, neradno zabúdať ešte na jednu vec: moc propagandy.

"Ak je cieľom sankcií donútiť Rusko rešpektovať východnú hranicu Ukrajiny, sankcie tomu veľmi nepomáhajú a treba asi hľadať nové nástroje."

Zdieľať

Tým, že Putin dlhodobo izoluje Rusko od Západu a západných vplyvov, a tiež vďaka tomu, že Rusko má vlastné televízne stanice a tiež vlastné sociálne siete (facebook alebo twitter sú popri ruských sieťach okrajové fenomény, facebook používa 11 miliónov Rusov, twitter asi 4 milióny Rusov, zatiaľ čo VKontakte 49 miliónov a Odnoklasniki 37 miliónov Rusov) – čo umožňuje vláde ľahšie kontrolovať médiá a používať propagandu. V praxi to znamená, že na Ukrajinu sa Rusi pozerajú, akoby tam vládol extrémistický Pravý sektor a za úpadok ekonomiky môže Západ, nie Putin.

Nepriamo o tom svedčia, ako na to upozornila už spomínaná analýza Dimitri Simesa v americkom National Interest, aj čísla z prieskumov: asi tretina Rusov v júni 2015 tvrdila, že cíti dopady ekonomických sankcií vo svojom osobnom živote, ale tak, ako postupne rastie toto číslo, rastie aj Putinova popularita. Jednoducho povedané, tvrdí Simes, Rusi vnímajú svojho prezidenta ako ochrancu pred vplyvom západných sankcií, nie vinníka, ktorý ich svojou politikou na východe Ukrajiny spôsobil. A to sa týka dokonca aj liberálnych Rusov, tvrdí to aspoň liberálna novinárka Xénia Kirillova v ruskom časopise Snob, uzatvára svoju analýzu Dimitri Simes.  

Tých 89 percent je, samozrejme, odkazom aj pre Západ. Ak si západní politici myslia, že Rusko by malo trpieť viac, zdá sa, že protiruské sankcie by mali byť podstatne tvrdšie. Niekto by však mal predtým ponúknuť argument, či to rieši cieľ, ktorý Západ sankciami sleduje. Ak je totiž cieľom sankcií donútiť Rusko rešpektovať východnú hranicu Ukrajiny, sankcie tomu veľmi nepomáhajú a treba asi hľadať nové nástroje. 

Jaroslav Daniška

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo