S deťmi či do roboty? S deťmi do roboty!

Dnes je v móde návrat k prírode nielen v stravovaní, ale aj v starostlivosti o dieťa. Indiáni v pralese nemajú škôlky, dieťa sprevádza matku pri všetkých denných činnostiach, pricucnuté na prsníku, spokojne sa nosiac v šatke, pozoruje svet. Naše babičky chodili na pole s dieťaťom v šatke. Ja chodím s dieťaťom na Úrad vlády. 

 

 

Presne pred rokom sa mi narodila dcéra. Presne pred štyrmi mesiacmi som sa na polovičný úväzok vrátila do práce. Za mojím rozhodnutím nebola existenčná potreba dvoch rodinných príjmov, skôr kombinácia viacerých faktorov. Píšem o Slovensku pre zahraničnú spravodajskú agentúru, ak nie som v teréne na tlačovej konferencii, rozhovore či reportáži, pracujem z domu.

Pred odchodom na materskú dovolenku som sa so zamestnávateľom dohodla, že pár mesiacov budem doma a potom uvidíme, či a kedy sa budem chcieť vrátiť. Ako živnostníčke mi Zákonník práce negarantoval pôvodné miesto a hoci mi zamestnávateľ vyšiel veľmi v ústrety, nemohla som očakávať, že nájde a zaučí niekoho, kto ma bude tri roky zastupovať a ten potom jednoducho odíde a prepustí mi pôvodné miesto. Pravdupovediac, ani nemyslím, že by som po troch rokoch doma s dieťaťom bola schopná vrátiť sa. Hoci som aj počas svojej krátkej materskej sledovala dianie, čítala noviny a pozerala tlačové konferencie, cítila som, že sa strácam v ostatnom dejstve gréckej drámy, v summitoch euroskupiny a Rady EU. A priznávam, trochu mi chýbal aj ten adrenalín vidieť dianie “zvnútra”, vedieť, čo sa deje v politickom zákulisí a čo sa nezmestí do trojminútovej reportáže v správach.

K téme:
Zuzana Hanusová: S deťmi či do roboty?

Zdieľať

Ked dcéra dovŕšila ôsmy mesiac, začala som ju postupne zoznamovať s opatrovateľkou, aby mala dosť času si zvyknúť. Pracujem približne štyri hodiny denne, no v novinárčine je ťažké ustrážiť pracovný čas, hlavne keď politici ani finančné trhy nefungujú na polovičný úväzok.

Chce to veľa kreativity - maily sa dajú čítať aj pri spievaní uspávanky, hovorca či respondent na druhom konci telefónu nemusí vedieť, že práve dojčím alebo prebaľujem dieťa. Chce to šatku alebo nosič, v ktorom si dieťa pospí, kým ja sedím za počítačom a dokončujem článok. Chce to veľa logistiky - flexibilný pracovný čas nielen u mňa, ale aj u manžela a oboch babičiek, aby v prípade môjho náhleho výjazdu mohli zaskočiť. Chce to zľaviť z predstavy o ideálnej matke a brať veci športovo - nechodíme na detské plávanie, nerozprávam sa s dcérou po anglicky, hoci po anglicky často telefonujem, nerobíme Montessori aktivity, skúma káble od počítača pod mojím pracovným stolom. Rada sa hrá s diktafónom. Raz mi zjedla lístoček s poznačeným dôležitým telefónnym číslom. 

Samozrejme, sú chvíle, keď mám pocit, že flákam materstvo aj prácu.

Ťažké dni však mávajú aj matky na plný úväzok. Verím, že vďaka mojej práci dcéra získa zážitky, ktoré by na ihrisku nezískala. Bola so mnou na Úrade vlády, na tlačovke, spoločne sme robili rozhovor s občianskym aktivistom aj anketu na ulici.

Zuzana Hanusová vo svojom článku opísala šok Talianok, keď zistili, že je už šesť rokov na materskej dovolenke. Na Slovensku som sa stretla s prekvapenými reakciami na to, že som na materskej bola tak krátko. Musela si sa vrátiť? – pýtajú sa ustarostene. Nemusela, chcela som. Ale dcéra pôjde so mnou.

Tatiana Jančáriková
Autorka je novinárka.

Foto: archív autorky

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež

Ďalšie články o téme