provinciálna predstavená saleziánok
Pravdupovediac, mám radšej advent ako pôst, ale pôst beriem vždy ako výzvu. Je to pre mňa obdobie, v ktorom vnímam veci vo svojom vnútri inak ako zvyčajne. Preto sa aj teším. Rozmýšľala som, čo s ním tento rok.
Rada píšem blogy, raz za čas niečo zverejním a mám ich dosť aj osobných. Je to pre mňa spôsob, ako si prejsť deň či týždeň s Pánom a zastaviť sa pri nejakej udalosti, ktorá mi otvorila oči, srdce, jednoducho ma posunula viac od seba k Bohu a k ľudom. Takže výzvou je pre mňa nájsť si na to priestor a čas, jednoducho počas pôstu si dovoliť písať.
Možno to znie čudne, ale je za tým niečo viac a je to aj dosť náročné. Nebudú to predsavzatia, potrebujem dať tomu širší priestor a nechcem sa obmedziť iba na to, čo ja chcem a kontrolujem si, ale k čomu ma Boh v jednotlivé dni pozýva. Už pri prebudení do nového dňa v modlitbe odovzdania mu dať preto priestor. „Pane, som tu, chcem sa aj dnes učiť milovať viac, učiť sa Tvojej láske.“ A táto široká modlitba sa počas dňa môže veľmi konkrétne premieňať do každej minúty. Uniknúť sa nedá, iba ju žiť. Naplno. A ešte aj s chuťou, ale nie takou pôstnou...
Najťažšie je to, že to nemám v rukách a neviem, čo v ten deň bude a či to dám. A o tom to je. Nie o výkone, o dokazovaní, ale o škole lásky, v ktorej môžem dozrievať aj rásť a učiť sa jej aj vďaka neúspechu, keď to nebude tak, ako by som chcela. Odhodlaná vnímať ju a nevzdávať sa. Mať vnímavého ducha pre to a alebo pre toho, koho mi Boh každý deň pošle, prijať to ako výzvu. Stačí chcieť a mať v sebe pamäť lásky. K tomu ma učí denne Božie slovo, Eucharistia a aj krížik na krku a prsteň, pohľad na neho mi vždy pripomenie „nemaj strach milovať viac“.
O tom chcem, aby bol môj pôst – o láske. Ako čítame v Jánovom evanjeliu: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15, 12-13).
minorita, bývalý predstavený vatikánskych spovedníkov
Ako začať pôstne obdobie?
Som presvedčený, že je dobré hneď na začiatku pôstu pristúpiť k svätej spovedi, a tak sa odvrátiť od hriechu.
Myslím si, že pôstne obdobie často chápeme v tom zmysle, že sa máme zriekať mäsa, sladkostí, alkoholických nápojov, cigariet a podobne. A tak sa znovu sústreďujeme len na seba, na svoje kilogramy navyše, na sebaovládanie. Chtiac-nechtiac z toho nakoniec zostane moje ja a telo sa stáva stredobodom pôstneho obdobia. Sväte písmo hovorí: Roztrhnite svoje srdcia, a nie šaty. Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Práve spoveďou dáva človek do popredia Boha. Odvrátenie sa od hriechu znamená priľnúť k Pánovi. Preto bude dobré, ak toto urobíme hneď na začiatku pôstneho obdobia, a čokoľvek si potom dáme ako predsavzatie, bude nasmerované už len k Bohu.
Aké si dávať predsavzatia?
Opäť chcem pripomenúť, aby sme sa nesústredili na seba. Chcem naše vnímanie pôstnej skutočnosti sústrediť na matku Zem. Áno, chcem upozorniť na ekologické hriechy. Pápež František hovorí, že ekologické hriechy sú hriechmi proti ľudskosti. V tohtoročnom pôstnom období sa prestaňme zameriavať na seba a obráťme sa k druhým. Čo tým myslím? Napríklad, keď si umývame zuby, musí celý čas tiecť voda? A čo lepšie segregovať odpad? Treba s každým nákupom kupovať nové igelitové tašky? Alebo šetrnejšie zaobchádzať so saponátmi, s teplou vodou, pri vetraní miestnosti vypnúť radiátory....
„Áno, chcem upozorniť na ekologické hriechy. Pápež František hovorí, že ekologické hriechy sú hriechmi proti ľudskosti.“Zdieľať
Čas pôstu môže byť dobrou príležitosťou, ako neplytvať potravinami. Vyhadzujeme veľké množstvo potravín, pretože sú po záruke alebo sa veľa navarilo. V tomto pôstnom období navrhujem vystriedať dopravu autom do práce, na nákupy za MHD, samozrejme, len tam, kde je to možné. Ak chceme urobiť aj niečo pre seba, tak namiesto auta či MHD to môže byť bicykel alebo kolobežka.
Na záver chcem na povzbudenie pripomenúť slová z encykliky pápeža Františka: „Násilie, ktoré je v ľudskom srdci zranenom hriechom, sa prejavuje aj v príznakoch choroby, ktorú vnímame v pôde, vo vode, vo vzduchu a v živých bytostiach. Preto medzi najopustenejšími a najviac zneužívanými úbožiakmi je naša sužovaná a devastovaná zem, ktorá ,vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach‘ (Rim 8, 22). Zabúdame, že aj my sami sme zemou (porov. Gn 2, 7). Naše telo je zložené z prvkov planéty; jej vzduch dýchame a jej voda nás oživuje a občerstvuje.“
redemptorista, aktuálne na misiách v Litve
Advent a pôst sú časom, keď sa snažím nanovo začať niečo dôležité, v čom sa mi darí slabo. Hlavne pôst ako kajúcne obdobie je milostivým obdobím pre náš život. Charakterizuje ho milosť pokánia, milosť vnútornej premeny, to je milostivý deň, to je deň spásy.
Ideme na púšť, ale vedení Božím Duchom, nie len svojím rozhodnutím či dobrou vôľou, alebo silou predsavzatia.
Dospel som k presvedčeniu, že keď sa budem snažiť skutočne priblížiť k Bohu, stačí sa sústrediť na jednu vec, ktorú chcem zmeniť. Ona už na seba nabalí ďalšie dobré veci.
Každá čnosť má sestry, tak ako má sestry aj každá neresť. Keď som napríklad lenivý, automaticky zároveň vypúšťam mnoho dobrých vecí a mnoho dobrých vecí zanedbávam. Lebo sa mi nechce. Ale aj opak je pravdou.
Tento pôst chcem osobne vziať veľmi vážne denné čítanie Svätého písma. Nie len vtedy, keď ho do ruky musím brať z nutnosti, lebo sa potrebujem pripraviť na kázeň. V našom misijnom spoločenstve v Kaunase sme vzali veľmi vážne výzvu pápeža Františka čítať v príprave na misijný mesiac október 2019 Skutky apoštolské. Nadobudli sme novú túžbu, aby naša Cirkev žila a slúžila, ako je to v Skutkoch apoštolských. Veľa sa teraz za to modlíme. Zasiate Slovo v nás zobudilo novú túžbu, ale aj vieru, že Boh koná aj dnes. Preto som si ja osobne zvolil pre pôst 2020 denné čítanie Písma. Verím, že vo mne bude pôsobiť. A že sa zároveň uskutoční mnoho ďalších potrebných zmien v mojom živote. Chcem teda dovoliť Slovu, aby vo mne konalo svoje dielo.
dominikán, historik
Pôstne obdobia a pôstna prax počas liturgického roka patria k základným pilierom duchovného života kresťana. Čím viac príležitostí pre ich uskutočňovanie kresťan využíva, tým väčší duchovný úžitok získava. Pôst je neoddeliteľnou súčasťou pokánia ako habituálneho postoja k životu a vzťahu k Bohu. Sv. Augustín v reči O modlitbe a pôste povedal: „Pôst očisťuje dušu, povznáša myseľ, vlastné telo podrobuje duchu, srdce činí skrúšeným a pokorným, rozptyľuje mračná dychtivosti, hasí žiaru roztopaše a rozsvecuje svetlo čistoty.“
Od ranokresťanských čias sa mu okrem neodmysliteľného duchovného úžitku pripisovali viaceré benefity ako uzdravenie tela, pokojný spánok či znovunadobudnutý duševný pokoj. Podľa sv. Tomáša Akvinského musí byť pôst sprevádzaný predsavzatím. Preto by som odporúčal si už pred Popolcovou stredou vzbudiť ten správny úmysel podopretý predsavzatím o konkrétnej podobe pôstu.
Tým, ktorí s vážne prežitým pôstom len začínajú, odporúčam postoj, ktorý charakterizuje ľudové „menej je niekedy viac“. Určite by som blížiace sa pôstne obdobie začal prečítaním známej pasáže z proroka Izaiáša (58, 1-12). Je správne, ak svoje pôstne návyky začíname formovať od malých vecí. Už to, že si vzbudzujeme úmysel zriecť sa hriešnych návykov, je dobrý prístup.
„Najlepší variant je kombinácia pôstu v prospech niečoho a zároveň pôstu od niečoho, čiže trebárs striedmejší pokrm a zvýšená duchovná aktivita.“Zdieľať
Pokiaľ v pôstnom období na prvom mieste nenájdeme obnovený či posilnený vzťah s Bohom, potom ani rôzne asketické cvičenia neprinesú očakávaný účinok. Zle nadstavené pôstne parametre sa môžu zmeniť na zbytočne vysiľujúce sebazápory s opačným účinkom. Podľa sv. Tomáša je pôst úkon cnosti odriekania, a preto nie je napríklad v prípade pôstu od jedla podstatné množstvo jedla ani počet jedení. Upozorňuje pri tom na to, že aj keby postiaci sa zjedol len jedno jedlo denne, môže pri tom stratiť zásluhy z pôstu, ak by ho požil nemiernym spôsobom.
Najlepší variant je kombinácia pôstu v prospech niečoho a zároveň pôstu od niečoho, čiže trebárs striedmejší pokrm a zvýšená duchovná aktivita. Napríklad rozjímanie, modlitba ruženca, častejšia účasť na sv. omšiach spojená s pristupovaním ku sv. prijímaniu. Potenciál počúvania Božieho slova v liturgii a účasť na Eucharistii je v spojitosti s pôstom od niečoho obrovský. Nie nadarmo Ježiš pokúšaný diablom na púšti povedal: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4,4).
Pokiaľ sa pôst oddelí od ducha a zostane len v telesnej rovine (napr. len za účelom diéty), hrozí, že sa postiaci v duchovnej rovine nikam neposunie. Ako povedal sv. Gregor Veľký v liste duchovným pastierom: „Nadarmo je telo zdolávané odriekaním, pokiaľ je myseľ ponechaná neusporiadaným hnutiam a zmietaná neresťami.“ Podľa sv. Tomáša Akvinského má pôst dvojaký význam – očisťuje od vín a povznáša myseľ k Bohu. Pôstne obdobie je preto príležitosťou k tomu, aby sme dôkladnejšie pracovali na našej osobnej premene, ktorá nás privedie k autentickému vzťahu s Bohom a človekom v duchu evanjelia.
Na záver jedno skvelé pôstne povzbudenie od gréckeho mnícha Johannesa Moskosa: „Dávaj dobrý pozor, duša moja: opusť svetské zhromaždenia a prestaň sa prejedať a opíjať, aby si neprišla o to, čo Pán sľúbil dobrým a spravodlivým. Tak bude tvoj príbytok zbudovaný z dobrých skutkov a tvoja lampa bude žiariť na nebesiach olejom tvojho milosrdenstva. Prijmi Božie odpustenie a jeho milosrdenstvo a on na tebe nechá zažiariť svojho Svätého Ducha. Svojimi slzami obmy svoje hriechy a zostúpi na teba Božia dobrota.“
Foto – archív Postoja