Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
24. február 2020

Angažoval sa v KDH, číta Postoj a volí Kotlebu

Marcel Pavlík je čitateľom Postoja a dokonca ho aj podporil. Voliť bude Mariana Kotlebu. Rozprávame sa o tom, čo ho viedlo k takémuto výberu.
Angažoval sa v KDH, číta Postoj a volí Kotlebu

FOTO – Pavol Kováč

Marcel Pavlík má vyše 71 rokov a žije v Trenčíne.

Pán Pavlík mi občas napísal mail, v ktorom reagoval na články v Postoji. Jeho reakcie boli slušné aj zaujímavé, tak sme si z času na čas vymenili názory.

Potom ma pán Pavlík prekvapil. Oznámil mi, že bude voliť stranu Mariana Kotlebu.

Patrí teda k tým 1,7 percenta podporovateľov Postoja, ktorí podľa nášho interného prieskumu budú voliť ĽSNS.

Pán Pavlík priznal, že kedysi bol aktívnym kádéhákom. Trochu ma to zaskočilo.

Ale potom som si uvedomila, že je to presne ten typ voliča, ktorý sa veľmi ťažko zachytáva v prieskumoch. Ale zjavne má Marian Kotleba veľa aj takýchto voličov. Aj preto musíme byť opatrní a netvrdiť, že na Slovensku je asi desatina voličov, ktorí sa hlásia k fašizmu.

Pán Pavlík sa nechváli tým, že chce voliť Mariana Kotlebu. Nie je na to ani pyšný, ani nechodí na Kotlebove mítingy.

Nie je to vyholená hlava, nepochodoval v uniforme ani nechodil zastrašovať rómske osady a ani neobdivuje fašizmus.

Nie je to už ani mladý človek, ktorý toho o svete veľa nevie. Naopak, životných skúseností, aj tých s politikou, má naozaj veľa.

Pán Pavlík ani nesúhlasí s celou agendou kotlebovcov. Iba má silnú potrebu protestovať proti tomu, ako dnes vyzerá politika.

Politici ho veľa ráz sklamali. A preto si zvolil takúto formu protestu. Pre mňa nepochopiteľnú.

Opýtala som sa pána Pavlíka, či by som s ním mohla urobiť rozhovor a zverejniť ho v Postoji.

Mala som podmienku – žiadny anonymný rozhovor. Iba rozhovor s plným menom.

Pán Pavlík chvíľu váhal, netúžil po tomto type „slávy“. Chápala som jeho obavy, ale napokon súhlasil.

Mojou ambíciou nebolo zmeniť volebné preferencie tohto pána. Nechcela som s ním ani polemizovať. Ani ho odsudzovať.

Iba pochopiť jeho zmýšľanie, pocity, postoje. A zistiť, aké motívy môžu mať voliči Mariana Kotlebu. A aké frustrácie si môžu voliči Kotlebu riešiť.

A tie – ako sa ukázalo aj v prípade pána Pavlíka – môžu byť naozaj prekvapujúce.

ĽSNS neobhajujem, ale píšem, prečo ich hlasy neprepadnú. Zdieľať

Je pre vás, pán Pavlík, nepríjemné zverejniť svoje meno pri verejnom priznaní, že budete voliť stranu Mariana Kotlebu?

Ono je to tak. Ak to niekomu poviem, nazdáva sa, že žartujem či provokujem. Nezúčastňujem sa už niekoľko rokov na anonymných diskusných fórach. Píšem len autorom článkov menovite. Tam, kde vystupujem pod vlastným menom, ĽSNS neobhajujem, ale píšem, prečo ich hlasy neprepadnú.

Ako ste dospeli k tomu, že budete voliť stranu Mariana Kotlebu?

Malo to svoj vývoj. Kedysi dávno som za KDH chodieval aj vypomáhať pri voľbách, no po tom, ako „zazdili“ detské mestečko, som si prebral všetky za a proti a uznal som, že som sa mýlil s touto podporou.

Detské mestečko Zlatovce bolo transformované a vlastne zrušené v roku 2005 vládou Mikuláša Dzurindu. Koho ste volili potom?

Nasledovala SAS so svojím programom „rovnosti“ a keď som im ešte (naposledy) dal svoj hlas, do parlamentu sa dostal Kotleba. Bol som vtedy vo volebnej komisii a taký výlev som videl iba raz, keď sa Mečiar nestal prezidentom.

Aký výlev?

Mladá učiteľka skoro dostala záchvat, že „teraz budú musieť byť v triedach kríže a povinné náboženstvo“. Teda nebol to až taký hysterický záchvat, že by bolo treba „zakročiť“, skôr to bolo také zdesenie.

Ona sa vydesila, že keď bude Kotleba v parlamente, budú musieť byť v triedach kríže a povinné náboženstvo?

Áno. Pôvodne som ju mal za celkom inteligentné dievča.

Najprv ma nominovalo KDH, lebo som vypomáhal pri kortešačkách, pri rozvoze plagátov a volebných novín. Zdieľať

Vy ste teda chodili aj do volebných komisií?

Skoro každé voľby ako člen, potom som bol zástupca a neskôr predseda volebnej komisie. Najprv ma nominovalo KDH, lebo som vypomáhal pri kortešačkách, pri rozvoze plagátov a volebných novín. Bol som aj jeden z nosičov kríža na Ďumbier.

Ste praktizujúci veriaci?

Inzercia

Nie bigotný, nie militantný. Ostal som takým, akým som bol za „socíku“. Nikoho som neprekvapil, keď ma videl v kostole.

Ešte predtým ste volili Sulíkovu SAS. Prečo?

SAS som si vybral ako progres, vtedy to slovo nemalo hanlivý tón. Dnes už SAS nevie, či je liberálne, fundamentalistické, progresívne... 

Aj za SaS ste boli vo volebnej komisii?

Áno, stačilo sa prihlásiť na stránke a v našom krajskom meste ma bez problému poslali aj do volebnej komisie za SAS.

Takže môj hlas Kotlebovi je protestný hlas, aby neprepadol. Zdieľať

V roku 2016 ste už SaS nevolili?

Volil som už Kotlebu. Nech som hľadal, ako sa dalo, nenašiel som odpoveď na pre mňa najdôležitejšie otázky.

Napríklad?

Pre mňa je dôležité, aby deti od narodenia (počatia) až do dospelosti nemali nedostatok, najmä lásky. Teda aby mali niekoho, kto sa o ne stará. Dôležité pre mňa je, aby starí ľudia nevolili smrť pred nemohúcnosťou (keď sa už napríklad nevedia postarať ani o vlastné hygienické potreby). Bohužiaľ, ani vládnuca koalícia ani demokratická opozícia nič také neponúkajú. Takže môj hlas Kotlebovi je protestný hlas, aby neprepadol. A aby nový parlament nebol v stave vyrábať zákony bez dohľadu.

Stretli ste niekedy osobne Mariana Kotlebu?

Živého člena či sympatizanta tejto strany som nikdy nestretol. (Úsmev.)

Máte voči Kotlebovej strane aj nejaké výhrady?

Mnohí členovia už prešli vývojom od radikalizmu, no mnohí ešte takouto premenou neprešli. Ďalšou výhradou je to, že sa vyhradzujú voči „amíkom“ a vidno tam príklon k Rusku. Myslím si, že bez „amíkov“ by sme boli stále za oponou. A Rusi? Kto s nimi rybu jedol a vodku pil, po dvoch rokoch základnej vojenskej služby v ich kasárňach zistil, že sa medzi sebou nenávidia viac ako Slota s Bugárom. A je otázne, či je NATO zločinecké. Ja by som prednostne rušil OSN! Možno by som ľuďom z Kotlebovej strany mohol poskytnúť námety, aby vystupovali inak, ale som vo veku, keď človeku prislúcha sedieť na priedomku, a nie radiť každému, kto príde, teda natískať sa so stareckými radami.

Boris je náhrada, akurát ten jeho program je, ako keď sme mali na strednej politickú ekonómiu. Zdieľať

Prečo ste si nenašli žiadnu stranu medzi opozičnou ponukou?

Vcelku jednoduchá odpoveď. Pred rokmi to nebolo až také jasné ako tieto týždne pred voľbami. Ale už aj vtedy som vycítil, že krátko po etablovaní sa už všetci majú jedinú snahu – dostať k válovu. A Ježišovo „nechajte maličkých“ vzali doslova a nechali ich napospas.

Akú stranu by ste volili ako náhradnú, teda ak by ste si to s kotlebovcami napokon rozmysleli?

Boris je náhrada, akurát ten jeho program je, ako keď sme mali na strednej politickú ekonómiu. Že žijeme v socializme a už vidíme základy komunizmu.

Je súčasný politický systém s voľbami a mnohými politickými stranami podľa vás funkčný?

Nebohý otec mi vravel, že niet takých národov ako Slováci, za „prebendu“ sú ochotní predať vlastnú mater, rodnú reč, národné striebro, zaprieť nos medzi očami... Teraz vidíme, ako si demokrati kradnú voličov, ako pre možnosť byť vo vláde urobia čokoľvek. Ak by sa zrušili dve tretiny evidovaných strán, stále by ich ostalo zbytočne veľa.

Ktorý štát považujete za dobre fungujúci?

Neviem odpovedať, buď ide o diktatúru, kde musia byť všetci povinne šťastní, alebo je tam demokracia a menšia polovica je nešťastná, tá bez podielu na moci.

V poslednom čase sledujem aj Hlavné správy. Zdieľať

Aké médiá sledujete?

Postoj čítam zo tri roky, aj som prispel. Čítam aj SME, Denník N, iDnes. Pozerám si aj gatestoneinstitute.org a Teraz.sk. A v poslednom čase čítam aj Hlavné správy. 

Kľúčové pre vás pri zmene politického názoru bolo zrejme zrušenie detského mestečka v Zlatovciach. Boli ste jednou z  rodín, ktoré sa tam starali o deti, ktoré boli vyňaté z biologických rodín?

Áno. Túto myšlienku nosil v srdci pán Halúska, ale toho som ja osobne nepoznal. Nadchol pre ňu aj straníkov z odboru školstva u nás v okrese Trenčín, teda pánov Reháka a Chovanca. Podarilo sa im nájsť pre detské mestečko podporu. A hoci sa jar ´68 už končila, bolo neskoro s rozbehnutou vecou prestať. S manželkou sme sa potom zúčastnili na konkurze. Bolo to desať hodín testov s psychológmi, ktorí dostali zadanie, ale nevedeli, ako sa testy hodnotia. Okrem toho sme museli predložiť hodnotenia zo škôl, zamestnania, uličných výborov... Ale potom sme dostali pracovné zmluvy, kde napríklad výpovedná lehota bola rok, bolo tam aj pridelenie náhradného bytu kdekoľvek v ČSSR... Vydržali sme desať rokov, pracovali sme sedem dní v týždni a jedenásť mesiacov v roku – manželka na jeden a pol úväzku, ja iba na polovičný, pretože som neodišiel z pôvodného zamestnania.

Máte na to pekné spomienky?

Áno, mal som to tam rád. Peniaze za to veľké neboli, to som videl najmä po „prevrate“, keď som v zamestnaní napriek krachu zarábal každý mesiac viac a viac. A často to bolo aj divoké, náročné na nervy, najmä ak do bunky prišla súrodenecká skupina z ulice. Zažil som, ako dvanásťročné dievča plakalo, že sa má vrátiť aj so súrodencami domov. Mama ich opustila a otec musel na rodinu zarobiť, tak sa ona sama starala o troch mladších súrodencov. Keď bola v detskom mestečku, mohla chodiť do školy, učiť sa aj sa hrať. Doma musela len nakupovať, variť, vodiť súrodencov do školy, škôlky... O nás s manželkou sa vedelo, že „nie sme vyrovnaní s náboženskou otázkou“, vedelo sa, že si požičiavame videá s náboženskou tematikou, ale „nevšímali si nás“. Lebo sme mali s deťmi výsledky a to sa rátalo. Ale to by bolo na dlhé rozprávanie. Neodpustím Radičovej, že to detské mestečko zrušila.

(Poznámka red. – Iveta Radičová bola ministerkou sociálnych vecí a rodiny v čase, keď bolo Detské mestečko Zlatovce transformované a jeho pôvodný model fungovania sa zrušil.)

Odporúčame