Friedrich Merz: Muž, ktorý chce nahradiť Angelu Merkelovú

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Friedrich Merz: Muž, ktorý chce nahradiť Angelu Merkelovú

Friedrich Merz. FOTO – Profimedia.sk

Súboj o nástupníctvo v CDU.

Spolkovou kancelárkou je ešte stále Angela Merkelová, no všeobecne sa v Nemecku očakáva, že do budúcoročných parlamentných volieb jej Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) už povedie niekto iný.

Donedávna sa zdalo, že Merkelovej nástupkyňou bude ministerka obrany a predsedníčka strany Annegret Kramp-Karrenbauerová. Tá však pred týždňom oznámila svoj odchod z postu straníckej šéfky kresťanskej demokracie.

Išlo o dôsledok politickej krízy v spolkovej krajine Durínsko, kde miestni kresťanskí demokrati a liberáli hlasovali spolu s nacionálno-populistickou Alternatívou pre Nemecko (AfD) za liberálneho kandidáta na krajinského premiéra. O hystérii, ktorú to v Berlíne vyvolalo, sme pred týždňom písali TU.

V každom prípade, odchod Kramp-Karrenbauerovej nanovo otvoril otázku, kto povedie najsilnejšiu nemeckú politickú stranu po skončení éry Angely Merkelovej. Najčastejšie sa skloňujú štyri mená.

Pestrá ponuka kandidátov

Prvou možnosťou je 39-ročný spolkový minister zdravotníctva Jens Spahn. O miesto predsedu CDU sa uchádzal už v decembri 2018. No vtedy vypadol už v prvom kole a líderkou strany sa stala Kramp-Karrenbauerová.

Spahn, ktorý sa hlási ku katolíckej viere a obhajuje napríklad zmienku o Bohu v nemeckej ústave, je zvláštnou zmesou zástancu manželstiev osôb rovnakého pohlavia a kritika potratov.

Keď v roku 2017 CDU odmietala právo na adopcie pre páry rovnakého pohlavia, Spahn o vlastnej strane vyhlásil, že je „konzervatívna nesprávnym spôsobom“. V rovnakom roku sa zosobášil s novinárom Danielom Funkem.

V úzkych mantineloch, ktoré umožňuje nemecká politika, sa však dá označiť za „pro-life“. V roku 2014 Spahn zastával názor, že „tabletka po“ by naďalej mala byť dostupná iba na recept, nie voľne predajná. V roku 2018 sa na neho zase zniesla vlna kritiky zľava a od feministiek, lebo si dovolil poukázať na to, že mnohí z tých, ktorí chceli ďalej uvoľňovať nemecké potratové právo, sú na druhej strane úplne nekompromisní, keď ide o ochranu života zvierat.

Spahn je tiež kritikom imigrácie a zástancom silnej polície. Keď pred tromi rokmi radikálni ľavičiari demolovali Hamburg počas stretnutia G-20, Spahn ich na svojom facebooku nazval „ľavicovými fašistami“.

Aj keď je považovaný za nádejného politika na vzostupe, kvôli Spahnovmu veku si mnohí v CDU myslia, že na kancelárske ambície má ešte čas.

Omnoho väčšie šance má krajinský premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, Armin Laschet. Má imidž prívetivého politika z ľudu, ktorý hľadá kompromis a vie, čo voliči chcú v tej-ktorej chvíli počuť. Na druhej strane, má aj istý konzervatívny hodnotový rozmer. Ako praktizujúci katolík napríklad v roku 2017 odmietol „manželstvá pre všetkých“.

Laschet by zrejme dokázal ukuť čierno-zeleno-žltú koalíciu. Teda koalíciu CDU/CSU, Zelených a liberálnej FDP. Alebo by viedol proste len veľkú koalíciu so Zelenými.

Na nemeckej politickej scéne totiž došlo v posledných rokoch k veľkým presunom. Sociálni demokrati (SPD), kedysi jedna z dvojice dominantných strán, sa stali 15-percentnou ľahkou váhou a na ich miesto 20-percentného vyzývateľa CDU/CSU nastúpili Zelení.

„Spolkový kancelár“ Laschet by tak bol zrejme pokračovateľom Merkelovej centristického kurzu. V jeho hypotetickej veľkej koalícii by akurát sociálnych demokratov nahradili Zelení.

Merzova chvíľa

Skutočnú zmenu kurzu v rámci nemeckej CDU by predstavovalo víťazstvo 64-ročného právnika Friedricha Merza. Považuje sa za konzervatívca v spoločenských otázkach a liberála v tých ekonomických.

Jemu by dali prednosť nemeckí zamestnávatelia. Keď sa krajina utápala pohoršením z diania v Durínsku, Merz uverejnil komentár v denníku Die Welt, v ktorom upozorňoval na prepad výroby v nemeckom priemysle. Úspešný právnik, ktorý vlastní dve lietadlá, si uvedomuje, aké náklady spôsobujú ekonomike zelené iniciatívy Angely Merkelovej. Aj veľká koalícia so sociálnymi demokratmi.

Keby sa Friedrich Merz stal spolkovým kancelárom, dajú sa od neho očakávať racionálne rozhodnutia v energetike a rozvojové impulzy pre nemeckú (a tým aj európsku) ekonomiku. Tento katolík, ktorý je po matke potomkom francúzskych hugenotov, chcel už v roku 2003 presadiť radikálne zjednodušenie nemeckej daňovej sústavy.

Jeho problém je však politický. Merz bol v rokoch 1994 až 2009 poslancom Spolkového snemu. Symbolizuje stranu, aká bola, kým ju Merkelová neposunula doľava. Zrejme by dokázal neutralizovať nacionálno-populistickú AfD. Včera Merza v tomto zmysle podporil aj známy nemecký herec Til Schweiger. Otázne je, či by zisky na pravom krídle vyvážili straty CDU v politickom strede.

Je ľahké kritizovať Merkelovú, že kresťanskú demokraciu posunula príliš doľava. Lenže ona sa len prispôsobila nemeckej spoločnosti.

V prípade Nemecka ide o krajinu, kde podľa jedného prieskumu 45 percent ľudí pozitívne zmýšľa o socializme a 47 percent negatívne o kapitalizme. O sociálnej demokracii zmýšľa pozitívne 59 percent Nemcov a dokonca aj 57 percent voličov CDU. Za týchto okolností je otázne, či si Merzova politická ponuka nájde vôbec pre seba voličský dopyt.

Istú nádej mu však dáva únava verejnosti z kancelárky Merkelovej, ktorá je pri moci už 15 rokov. Vodidlom môže byť aj prieskum verejnej mienky pre televíziu RTL. Keby si Nemci mohli kancelára vyberať priamo, 31 percent by volilo Friedricha Merza a 30 percent predsedu Zelených Roberta Habecka. Naopak, 39 percent Nemcov by nevolilo nikoho z nich.

Otázniky tiež vzbudzujú Merzove politické schopnosti. Angela Merkelová ho vo vnútrostraníckych stretoch opakovane porážala. Veď preto aj v roku 2009 odišiel z politiky, aby sa naplno venoval kariére v súkromnom biznise. V roku 2018 sa pokúsil opäť získať predsedníctvo v CDU, no porazila ho Annegret Kramp-Karrenbauerová.

Kto sa smeje naposledy

Nech si Kresťanskodemokratická únia vyrieši otázku predsedu akokoľvek, kandidáta na kancelára stavajú CDU a bavorská Kresťansko-sociálna únia (CSU) spoločne. Pokojne je teda možné, že kandidátom na kancelára bude práve niekto z CSU.

A tak štvrtým menom, ktoré sa skloňuje v súvislosti s nástupníctvom po Angele Merkelovej, je meno bavorského krajinského premiéra a predsedu CSU, Markusa Södera. No jeho taktikou je odhaliť svoje karty až pred voľbami v roku 2021.

Nech už bude nástupcom Angely Merkelovej na čele kresťanskej demokracie ktokoľvek zo zmienených politikov, istým sa zatiaľ javí asi len to, že pôjde o osobu mužského pohlavia.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo