Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
17. február 2020

Keď je detí ako smetí

Kedysi boli deti Božím darom, dnes sú rodičia mnohodetných rodín „nezodpovední“. A často ich kritizuje aj vlastná rodina.
Keď je detí ako smetí

FOTO – TASR/AP Photo

Dnes je spoločnosť nastavená na to, že je správne mať dve deti. Alebo stačí aj jedno. Začali sme to považovať za akýsi rodinný štandard. A všetko, čo sa od neho odchyľuje, mnohí bohorovne vyhlasujú za nezodpovedné a pozerajú sa na rodičov s väčším počtom detí cez prsty.

Mnohodetné rodiny to nemajú jednoduché. Napriek nárekom o starnúcom obyvateľstve a sľubom politikov o prorodinných opatreniach sa rodiny s viac ako troma deťmi v štatistikách každý rok ocitajú medzi tými, ktorých najviac ohrozuje chudoba. Podobne zle sú na tom už len rodiny s jedným rodičom a nezamestnaní.

Pred voľbami sa strany v návrhoch na podporu rodín a detí predháňajú. Zdieľať

Ani štátu sa do podpory viacdetných rodín veľmi nechce. Jedným príkladom z mnohých môže byť jednorazový rodičovský príspevok pri narodení dieťaťa. Ten je na Slovensku pomerne vysoký.  Suma 829,86 skutočne rodičom pomôže pri zaobstarávaní základných vecí pre dieťa. Platí to však len po tretie narodené dieťa a tam sa štedrosť sociálneho systému končí. Pri štvrtom a ďalšom sa štátny príspevok radikálne znižuje na 151,37 eura.

Politická podpora týchto rodín je jedna vec. Navyše – teraz pred voľbami sa strany v návrhoch na podporu rodín a detí predháňajú aj bez ohľadu na štátny rozpočet a niekedy aj zdravý rozum. Či sa niečo z nich pretaví aj do reality, necháme nateraz bokom.

Ale ako vníma a hodnotí rodiny s väčším počtom detí naša spoločnosť? Rozporuplne, zhodli sa viaceré rodiny, ktoré Postoj oslovil. Zaujímali nás skúsenosti manželov, ktorí sa pre väčší počet detí rozhodli vedome a veľkú rodinu si plánovali alebo boli voči počtu otvorení a všetky ich deti sú chcené.

Čo nemáte doma televízor?

Na Slovensku zrejme časť spoločnosti vníma veľkú rodinu cez optiku rómskej problematiky, a preto ich považuje za niečo patologické. Potvrdzujú to aj skúsenosti viacerých viacnásobných matiek.

„Máme šesť detí. Keď boli ešte malé a postupne pribúdali a tmolili sa okolo mňa, vypočula som si rôzne narážky. Boli hlavne od cudzích ľudí, ktorí nás stretli na ulici. Normálne nás zastavovali a pýtali sa: To sú všetko vaše deti? Kedy ste začínali, v štrnástich? Nemáte doma televízor, nemáte čo po večeroch robiť? To všetko máte s jedným mužom? Dúfam, že nebudete mať ďalšie,“ opísala svoje zážitky Milka z Bratislavy. Okrem šiestich pôrodov má za sebou aj tri potraty. Keď začala počas tehotenstva pri piatom dieťati mierne krvácať, zo strachu, že sa opäť rozbieha potrat, šla na pohotovosť. „Tam na mňa doktor nakričal, ako som si vôbec dovolila otehotnieť a ako to mohol môj gynekológ dopustiť, že pokračujem v ďalšom tehotenstve,“ spomína na nepríjemné chvíle.

Nedobré zážitky má aj ďalšia šesťnásobná mama, Miriam z Nitry. „Ľudia na nás niekedy pozerajú až zdesene, napriek tomu, že sú deti vždy čisté a slušné. Finančne ich vieme zabezpečiť, majú všetko, čo potrebujú. Napriek tomu na nás niektorí ľudia pozerajú ako na cigánov, aj sme počuli, ako to o nás hovorili,“ tvrdí Miriam. „Keď ideme všetci na nákup a deti začnú vyskakovať z auta, vidím, ako sa ľudia obzerajú, počítajú, podaktorí si dokonca aj zaťukali na čelo. Mne osobne je to veľmi nepríjemné,“ dodáva s tým, že najviac ju vedia zabolieť reakcie najbližších. „Najhoršie na počet našich detí reagovala rodina, a to aj napriek tomu, že obaja s manželom pochádzame z veľa detí. Vraj ma ľutujú, najmä moja mama. Pritom si myslím, že to zvládam, ľútosť nepotrebujem a z detí sa tešíme.“

V Írsku sú viacdetné rodiny vnímané veľmi pozitívne. Zdieľať

Podobnú skúsenosť má aj mama Jana z jednej obce pri Zvolene, ktorá má tri dcéry a jedného syna. „Cítim, že sa na nás pozerajú, akoby sme boli  na hlavu. Pritom naše deti chodia čisté, bývame v peknom dome a nič im nechýba. Najviac mi prekážajú nemiestne poznámky, keď vidia moje tri dcérky. Už odznelo aj také, že „vy budete robiť len na vložky“. Alebo keď sa narodila tretia dcéra, tak sa smiali: „Zasa sa vám to nepodarilo, nemuseli ste už robiť ďalšie, ale hádam to vychováte.“ Použili pritom zámeno to, akoby ani nešlo o deti. Nechápem, skutočne ma takéto reči zraňujú,“ opisuje svoju skúsenosť.

Takýmto reakciám nerozumie ani Magdaléna, ktorá žije v Írsku v oblasti County Clare. Írsko už niekoľko rokov patrí v EÚ medzi krajiny s najvyššou pôrodnosťou. „Neviem, čím to je, že je na Slovensku taká mentalita. Tu v Írsku mať štyri-päť detí je úplne normálne. Skoro v každej rodine sú minimálne tri deti. Tu nikto nikdy nepovie jediné zlé slovo na mnohodetnú rodinu,“ tvrdí Magdaléna, ktorá s manželom vychováva päť detí vo veku od dvoch do dvanásť rokov.

Ľudia v Írsku viacdetné rodiny vnímajú veľmi pozitívne. „Tu sa na deti nepozerajú ako na nezodpovednosť, ale skôr ako na požehnanie. Každý sa teší, keď má do rodiny prísť nový člen,“ dodala Magdaléna.

Keď najbližšia rodina žiada potrat

Aj keď sú narážky okolia na počet detí pre ich rodičov nepríjemné a vedia zabolieť, predsa len sú to cudzí ľudia a ich názory sa dajú pustiť jedným uchom dnu a druhým von. Horšie je, keď sa im nedostane podpory ani zo strany najbližšej rodiny či gynekológa, ktorému by mala žena dôverovať, že s jeho pomocou tehotenstvo dobre dopadne.

Nepochopenie zo strany vlastnej mamy a návrh na interrupciu od svojho lekára zažila na vlastnej koži mama piatich detí Barbora z Tepličky nad Váhom pri Žiline. Prvé štyri sú dievčatá vo veku od 11 do 4 rokov. „Keď som mala tri dievčatká, všetci hovorili, aké sú krásne. Keď sa narodilo štvrté, už prichádzali posmešné narážky na manžela. Moja mama mi vtedy povedala, že mi blahoželať nebude, keď som zase tehotná,“ spomína Barbora.

Šokovaná zostala aj z prístupu svojho gynekológa. „Vynadal mi, či som normálna v dnešnej dobe mať toľko detí. Bol nepríjemný a hrubý. Odporučil mi potrat, čo ma veľmi bolelo. Prečo by som mala svoje deti odmietať, veď sú krásne a zdravé, tak prečo ich nemať?“ pýta sa Barbora. Od nepríjemného gynekológa odišla a našla si nového lekára. No a potom neplánovane prišlo piate dieťa, synček, ktorého tiež prijali, má teraz šesť mesiacov.

Vraj budeme ako cigáni, že nedokážeme svoje deti zaopatriť. Zdieľať

Ešte smutnejší je príbeh Lenky, zatiaľ dvojnásobnej mamy, ktorá vyhľadala odbornú psychologickú pomoc na jednej internetovej poradenskej stránke. Dohnali ju k tomu vlastní rodičia po tom, čo neplánovane otehotnela. S manželom čakajú tretie dieťa. Nútia ju ísť na potrat, aby „nežili ako cigáni“. Starší syn bude mať šesť rokov a od septembra ho čaká nástup do školy. Mladšia dcérka má len dva roky, ale už mali zariadené všetko pre Lenkin návrat do práce. Doma s dcérou mal zostať na materskej dovolenke manžel. Doteraz chodil na týždňovky a celá starostlivosť o deti bola na Lenke. Rodičia jej pomáhali, ako sa dalo. Ako sama tvrdí, všetko už mali naplánované a vybavené, riaditeľka ju v práci očakáva od apríla.

Inzercia

„Zistili sme však, že som tehotná. A môj život je totálne naruby. Moji rodičia chcú, aby som išla na potrat. Vraj budeme ako cigáni, že nedokážeme svoje deti zaopatriť. Podľa nich som zradila riaditeľku v práci,“ píše nešťastná Lenka. Dodala, že sa jej rodičia vyhrážajú tým, že ak si tretie dieťa nechá, nech od nich nečaká žiadnu pomoc, ani so staršími deťmi. „Čo mám robiť, ísť na potrat? Aspoň budú rodičia spokojní, budeme mať viac času venovať sa našim dvom deťom, budeme mať viac peňazí. A budem sa môcť vrátiť do práce. Ale muž dieťa chce, vraví, že si nájde prácu doma,“ rozmýšľa Lenka. Dodáva, že si uvedomuje, že nie je správne, keď bude mať čoskoro tridsať rokov a stále jej v živote velia rodičia.

Aby sme neboli nespravodliví, viaceré oslovené matky potvrdili, že sa stretli aj s pozitívnymi reakciami. Dokonca sa stalo, že sa im úplne cudzie ženy zdôverili, že túžili po viac deťoch, len im to nedovolila práca, chýbali peniaze či nesúhlasil ich partner. A doteraz to ľutujú.

Ak má spoločnosť zastaviť starnutie svojho obyvateľstva a zachovať populáciu, je nevyhnutné, aby pôrodnosť dosiahla hranicu aspoň 2,1 dieťaťa na ženu. Ak je teda väčšinová mentalita nastavená na jedno až dve dieťa, naša spoločnosť nevyhnutne potrebuje viacdetné rodiny. A mala by si ich vážiť, nie ostrakizovať.

V minulosti brali deti ako Boží dar

Čím to je, že sa u nás stalo normou tej „správnej rodiny“ mať maximálne dve deti? Kde nastal zvrat, keď len pred pár desaťročiami, začiatkom 20. storočia, nebolo ničím nezvyčajným mať ich aj štrnásť. „Deti sa brali ako Boží dar a rodiny mali vo všeobecnosti veľa detí, často dvanásť až štrnásť. Súviselo to so skorším sobášnym vekom. Dievčatá sa vydávali ako 16 – 17-ročné,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská. „Nie všetky sa však dožili dospelého veku. V tom čase bola pomerne vysoká detská úmrtnosť na choroby ako záškrt, kiahne či zápal pľúc,“ dodala.

Až 80 percent slovenskej populácie žilo vtedy na vidieku. Rodiny boli často viacgeneračné, pod jednou strechou žili aj so starými rodičmi, ktorí sa o deti starali, pokiaľ vládali. Aj staršie deti vypomáhali s mladšími súrodencami, keďže od jari do neskorej jesene pracovali rodičia na poliach a na gazdovstve. Deti už ako päťročné sa postupne zapájali do chodu domácnosti a gazdovstva.

Rodiny majú menej detí, tykajú si, väčšie deti často prestali brať rodičov ako autority. Zdieľať

„Zmena prišla po roku 1945, keď sa rodiny začali sťahovať do miest. Dospelí pracovali v továrňach, často aj ženy. Deti dávali do jasieľ, škôlok či družín, takže sa rodina schádzala doma až večer pri spoločnom jedle,“ opisuje etnologička postup, akým sa menila slovenská rodina. Rodičom sa pred niekoľkými desaťročiami vykalo, starým rodičom onikalo. „Platila úcta a rešpekt voči slovám matky a otca. Pre deti to boli hlavné autority, spolu s učiteľom a kňazom. Dnes je to úplne iné. Rodiny majú menej detí, tykajú si, väčšie deti často prestali brať rodičov ako autority. Mnohí rodičia majú problém s výchovou svojich detí, sú takmer stále zaneprázdnení prácou a deti sú ponechané na školu a digitálny svet,“ porovnáva.

Podľa Kataríny Nádaskej mnohodetné rodiny neboli v minulosti nič výnimočné, žilo sa skromne a ekologicky. „Dnes, ak má rodina tri a viac detí, je vnímaná ako rarita. Dnes záleží na rodičoch, aby vychovávali svoje deti ako silné osobnosti, ktoré nebudú podliehať konzumu,“ dodáva etnologička.

K rodičovstvu pristupujeme „inžiniersky“

Predstava námahy a odriekania nás môže odrádzať od úmyslu zakladať si viacdetné rodiny. Myslí si to špeciálny pedagóg Peter Fudaly, ktorý pracuje v mimovládnej organizácii Návrat v Prešove ako poradca pre náhradné rodiny a rodiny v náročnej životnej situácii. S manželkou vychováva päť detí. Aj on sám pochádza z mnohodetnej rodiny, preto na vlastnej koži pozná, ako naša spoločnosť takéto rodiny vníma.

„Aj z osobnej skúsenosti si uvedomujem istý paradox. Väčšinou keď som o sebe povedal, že pochádzam zo šiestich detí, stretol som sa s obdivom a s komentármi, že to muselo byť super. Keď sme sa však s tehotnou manželkou prechádzali s tromi deťmi a čakali štvrté, cítili sme na sebe pohľady plné posudzovania či spochybňovania,“ opisuje svoju skúsenosť.

V súčasnosti sme začali k rodičovstvu pristupovať „inžiniersky“ a považujeme ho za jeden zo životných projektov. Zdieľať

Podľa neho majú ľudia tendenciu vyjadriť obdiv nad tým, že sa niekomu podarilo zvládnuť výchovu toľkých detí, zároveň si však predstavia, čoho všetkého sa museli títo rodičia a ich deti zriecť. „Táto predstava ich odrádza konať podobne, pretože to vyžaduje istú námahu, alebo to začnú považovať za nerozumné, lebo deti sú z ich pohľadu ochudobnené o rôzne príležitosti,“ hovorí Peter Fudaly.

Podľa neho sme v súčasnosti začali k rodičovstvu pristupovať „inžiniersky“ a považujeme ho za jeden zo životných projektov. Všetko si dôkladne naplánujeme. Určíme si vopred, kedy sa bude čo konkrétne realizovať, pripravujeme sa hmotne i psychicky a stanovujeme si kritériá úspešnosti tohto projektu. „Je praktické mať dve deti, lebo sa pohodlne zmestíme do štandardného bytu s dostatočným súkromím či do auta, v ktorom sa vieme pohodlne odviezť napríklad na dovolenku, ktorú vieme s prehľadom zaplatiť... Som teraz trochu ironický a možno sa to niekoho dotklo, ale len chcem poukázať na to, že rodičovstvo nie je projekt,“ upozorňuje.

Zároveň pripomína, že rodičovstvo nie je ani nárokovateľné. „Rodičovstvo je dar. Nech je viacdetné, jednodetné alebo dokonca bezdetné. A dary sa predsa ani nevracajú, ani neurčujú. Dary sa jednoducho prijímajú. K tomu, aby sme to boli schopní prijať, však potrebujeme pokoru. Tak voči Darcovi, ako aj voči obdarovaným, či už sú obdarovaní štedro, alebo skromne,“ dodáva Peter Fudaly.

 

Odporúčame