Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
18. február 2020

Recenzia: Malé ženy sú na plátne emancipovanejšie ako v knihe

V čom sa líši nová filmová verzia od tej pôvodnej? A prečo vôbec vznikla ďalšia adaptácia tohto kultového románu?
Recenzia: Malé ženy sú na plátne emancipovanejšie ako v knihe

www.profimedia.sk

Filmové spracovanie knižnej predlohy je pre režiséra takmer vždy zaručeným receptom na úspech. Inak to nebolo ani pri románe Malé ženy od Louisy May Alcottovej. Ten vyšiel prvý raz v tlačenej podobe v roku 1868.

Pôvodne bol dej rozdelený do dvoch kníh. Prvá s názvom Malé ženy sledovala osudy sestier Marchových v období dospievania až po návrat ich otca z občianskej vojny. Druhý diel s názvom Dobré manželky ukazoval sestry ako dospelé ženy.

Svojho prvého filmového spracovania sa kniha dočkala v roku 1994 a odvtedy sa zaradila medzi filmovú klasiku. Hlavnú postavu, Jo Marchovú, stvárnila Winona Ryder a vyslúžila si za ňu nomináciu na Oscara.

Keď ženy upozorňujú na svoje práva

Do kín v týchto dňoch dorazilo nové spracovanie tohto príbehu. Režisérka Greta Gerwigová sa v jeho závere rozhodla nenápadne odkloniť od pôvodnej verzie. Čo ju k tomuto kroku viedlo? Odpoveď môžeme nájsť v samotnom Hollywoode a v nastupujúcej vlne feminizmu, ktorá v ňom aktuálne panuje.

Nie je to tak dávno, čo na seba počas odovzdávania Zlatých glóbusov upútala pozornosť herečka Michelle Williams. Tá počas ďakovnej reči pripísala svoj úspech právu na potrat, ktoré počas života využila. Bez tejto možnosti by sa vraj jej kariéra tak úspešne nerozvíjala. Kritické hlasy sa zdvihli najmä proti názoru, že manželstvo a materstvo sú niečím, čo ženu odvádza od naplnenia jej snov a kariéry.

V tejto feministickej línii pokračuje aj najnovšie filmové spracovanie Malých žien. Režisérka sa však v tomto prípade dostala na tenký ľad. Svoje názory na úlohu ženy v spoločnosti totiž podsúva samotnej Louise May Alcottovej.

Režisérka svoje názory na úlohu ženy v spoločnosti podsúva samotnej Alcottovej. Zdieľať

Hrdinky románov túžia po vydaji z lásky

Príbeh štyroch sestier Marchových je v prvom rade sondou do ženskej duše. Ponúka pohľad na každodenný život v domácnosti s viacerými dcérami. Tie sa navzájom líšia povahou, talentmi aj životnými snami a očakávaniami.

Kniha je vlastne autobiografiou samotnej autorky a jej rodiny. Louisa May zobrazila samu seba v postave Jo, temperamentnej a nádejnej spisovateľky.

Hlavnou témou, typickou pre ženské romány zo začiatku 19. storočia, je otázka manželstva. Osudy žien, ktoré okrem sobáša nemajú inú možnosť, ako uživiť seba a svoju rodinu, spracovali už Jane Austenová či Charlotte Bronteová. Hrdinky týchto kníh sa snažia nájsť vlastnú cestu životom a neskončiť pritom v dohodnutom manželskom zväzku.

Túžba ženy zarobiť si na seba vlastnou prácou v tej dobe patrila k istým tabu. Ak žena nebola finančne zabezpečená, odmietnutie žiadosti o ruku sa pre ňu rovnalo rozsudku smrti či postupnému vylúčeniu zo spoločnosti.

Každý z týchto príbehov má však romantický záver a končí sa vytúženým manželstvom z lásky. Inak to nie je ani v Alcottovej románe. Autorka pritom ale nezabudla vyzdvihnúť právo ženy slobodne si zvoliť, ako a s kým bude chcieť žiť.

Jo napríklad odmieta žiadosť o ruku svojho suseda a priateľa Laurieho, s ktorým sa poznajú od detstva. Jeho lásku totiž neopätuje a vníma ho skôr ako brata a priateľa. Jeho ženou sa neskôr stane najmladšia Amy.

Namiesto toho sa Jo usiluje v New Yorku presadiť ako autorka poviedok. Tam sa stretáva s nemeckým profesorom Friedrichom, ktorý jej na tejto ceste pomáha svojou konštruktívnou kritikou. Práve on sa nakoniec stáva tým správnym a rovnocenným partnerom pre Jo. Louisa May Alcottová zakončuje príbeh ich svadbou a založením rodiny.

Inzercia

Najnovšia filmová verzia nám však podsúva myšlienku, že takýto koniec Louisa May vlastne nechcela. Verila ona sama v zmysel a dôležitosť manželstva? Alebo ju k tomuto „tendenčnému“ a romantickému záveru donútil jej vydavateľ? Pravdu sa dnes už asi nedozvieme.

Po čom túžia ženy dnes?

Čo nám týmto záverom chce režisérka filmu povedať? Asi toľko, že manželstvo a rodinu šikovná a talentovaná žena k šťastiu nepotrebuje. Že má právo zasvätiť svoj život kariére a užívať si svoju slobodu a nezávislosť, rovnako ako muž. Na tom by koniec koncov nemuselo byť nič zlé.

Dnes žijeme v dobe, keď sa v spoločnosti pohybuje mnoho slobodných žien. Dôvody tohto ich stavu sú rôzne a nemusia sa nutne viazať k ich odporu k manželstvu a materstvu. Dokonca nemusia ani súvisieť s karierizmom či túžbou po sláve a uznaní.

V tomto ohľade film akoby vykopával už otvorené dvere. Podľa môjho názoru tu ide o niečo iné. Snahou režisérky bolo samotné spochybnenie toho, že práve svadba by mala predstavovať ten pravý šťastný koniec.

Snahou režisérky je spochybnenie toho, že práve svadba by mala byť tým pravým šťastným koncom. Zdieľať

Nakoniec ide len o peniaze

Záverečná scéna filmu zachytáva Jo Marchovú v redakcii počas rozhovoru s jej vydavateľom. Jo odmieta jeho ponuku na kúpu autorských práv a hovorí, že chce vlastniť svoju knihu. Vzhľadom na okolnosti vyznieva hrdosť autorky na vlastné dielo trochu komicky. Ktovie, čo by Louisa May povedala na to, ako sa dnes s jej autorskými právami nakladá.

Jo, a teda aj samotná autorka, je tu vykreslená len ako chladná obchodníčka. Príbeh sa síce skončí romanticky, ale len kvôli peniazom a čítanosti. Filmová Jo to zaklincuje myšlienkou, že manželstvo je predsa len obchod. Tak v literatúre, ako aj v skutočnom živote.

V kontexte emancipácie, ktorú režisérka chcela zdôrazniť, sa jej podľa mňa podaril pravý opak. Jej hrdinka totiž nakoniec slabošsky podľahne tlaku vydavateľa a zmení dej svojej knihy pod vidinou zárobku a financií. Aj takto nejako môže vyzerať emancipácia v praxi.

Do kina určite choďte, ale romantiku nečakajte

Neviem, či som bola jediná, ktorá odchádzala z kina trochu sklamaná. Obdivuhodné herecké výkony, zvlášť Saoirse Ronanovej a Florence Pughovej, prepracované kostýmy, hudba či výprava robia z tohto filmu skutočné umelecké dielo, ktoré sa oplatí vidieť.

Poctou jeho pôvodnej autorke by však bolo, keby sa režisérka držala knižnej predlohy a dovolila Jo stať sa nielen úspešnou spisovateľkou, ale aj manželkou a matkou. A to bez trpkej príchuti z toho, že sa tak stalo len kvôli peniazom.  

 

 

Odporúčame