Na otca Mariána Kuffu neustále padá vlna kritiky za vyjadrovanie sa k politickým témam, zvlášť v tomto predvolebnom čase. Takto to bolo aj počas modlitbového zhromaždenia proti prijatiu Istanbulského dohovoru v utorok, na ktoré po dohode so svojím biskupom síce neprišiel, ale organizátori premietli videozáznam jeho príhovoru.
Kuffa čelil kritike predovšetkým za svoju priamu či nepriamu podporu kandidátky kotlebovcov – ĽSNS, na ktorej kandiduje strana KDŽP s jeho bratom Štefanom a synovcom Filipom. Hovorili o tom napríklad bilbordy KDŽP, ktoré sa jeho menom zastrešovali. V aktuálnych straníckych novinách kotlebovcov je zverejnený článok Štefana Kuffu, ktorého nadpis oznamuje, že Marián Kuffa „bude voliť svojho brata na kandidátke kotlebovcov“. V samotnom článku sa už priame vyjadrenie otca Kuffu nenachádza, nie je teda jasné, či si jeho meno a jeho reklamu strana neprivlastnila bez jeho vedomia.
Každopádne aj vďaka takýmto krokom dostal v novembri minulého roku otec Kuffa napomenutie od predsedu KBS Stanislava Zvolenského a svojho biskupa Štefana Sečku, aby sa do politiky nezapájal.
Toto stanovisko si medzi Kuffovými kritikmi získalo pochvalu, respektíve žiadali ešte viac, napríklad v komentári Braňa Bezáka v Denníku N či Samuela Jezného v SME.
Arcibiskup Bezák v reklamnom videu podporil Miroslava Kocúra z Progresívneho Slovenska. Ako sa má k tomu postaviť bežný človek fandiaci otcovi Kuffovi, ktorý niekoľko mesiacov počúva, že sa kňazi nemajú miešať do politiky?Zdieľať
Biskupi však vo svojom stanovisku súčasne vyzvali „každého klerika“, aby sa zdržal aj „verejnej propagácie politických strán“. O správnosti takejto formulácie by sa dalo diskutovať, k podpore konkrétneho politika už zo strany kňaza v minulosti viackrát dochádzalo a bolo to (oprávnene) vnímané ako legitímny krok. Napríklad otec biskup Andrej Imrich podporil pred prezidentskými voľbami v roku 2009 kandidáta Františka Mikloška.
Napriek tomu sa nad týmto bodom novembrového stanoviska nikto z Kuffových kritikov nepozastavil. Nariadenie biskupov sa všeobecne pochopilo ako jasné stop otvorenej podpore kňazov ku konkrétnym politikom.
Minulý týždeň však Miroslav Kocúr, kandidát na poslanca NR SR za Progresívne Slovensko, na svojej facebookovej stránke zverejnil reklamný videozáznam, v ktorom mu vyjadrujú podporu bývalá veľvyslankyňa SR v Poľsku Magda Vašáryová a emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák.
Toto stanovisko si už však v Denníku N ani SME nevyslúžilo žiadnu zmienku ani kritiku (odsúdilo to len konzervatívne prostredie). Ako sa má k tomu postaviť bežný človek zo slovenského vidieka fandiaci otcovi Kuffovi, ktorý niekoľko mesiacov počúva, že sa kňazi nemajú miešať do politiky? Logicky musí dôjsť k záveru, že z pohľadu bratislavskej elity to pre niektorých platí, ale pre iných (ironicky povedané pre „nášho človeka“) nie.
Otec arcibiskup Bezák na Miroslavovi Kocúrovi v krátkom videu oceňuje, že „nerezignoval a nevzdal sa“, a hovorí, že má jeho dôveru. Dnes vyučuje na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave, ktoré Kocúr zakladal a v prvých rokoch aj viedol. V škole pôsobí viacero ľudí z prostredia Progresívneho Slovenska a dá sa úplne pochopiť, ak si k nim otec Bezák vybudoval blízky vzťah.
Politická podpora je však trochu iná kategória. Progresívne Slovensko je predsa len kultúrne najľavicovejšou slovenskou politickou stranou (respektíve sa v tomto ohľade predbieha s SaS) a ako taká je v prirodzenom rozpore s hodnotami katolíckej cirkvi. Miroslav Kocúr je jedným zo signatárov manifestu takzvaných Progresívnych veriacich, je blízkym spolupracovníkom Ondreja Prostredníka, Martina Kováča či Samuela Jezného, ktorí nevynechajú príležitosť, aby si do katolíkov jedovatým jazykom nerypli, veľakrát aj pre samotné katolícke hodnoty, ktoré považujú za zastaralé.
To, čo udržiava pri sile jeden extrém, je podpora pre krajnú polohu opačnej polarity. Okrem otca Kuffu aj arcibiskup Bezák by si mal byť vedomý zodpovednosti za dôsledky, ktoré svojimi vyjadreniami vyvoláva.Zdieľať
Ak teda kritizujeme vyjadrovanie otca Kuffu k politikom z pohľadu toho, že konkrétnu podporu nemá ako kňaz vyslovovať vôbec (lebo „má byť duchovným otcom všetkých veriacich bez politickej príslušnosti“), potom to isté musí platiť aj na otca arcibiskupa Bezáka.
Ak však pripustíme, že aj kňazi majú právo vysloviť podporu politikovi či politickej strane, potom pri otcovi Kuffovi a arcibiskupovi Bezákovi treba zmeniť prístup a toto právo im priznať. A výhrady smerovať k tomu, komu tú podporu udelia, nie k vyjadreniam ako takým.
Pričom to, samozrejme, platí aj pre arcibiskupa Bezáka a treba mať na pamäti, že to, čo udržiava pri sile jeden extrém, je podpora pre krajnú polohu opačnej polarity. Okrem otca Kuffu aj arcibiskup Bezák by si mal byť vedomý zodpovednosti za dôsledky, ktoré svojimi vyjadreniami vyvoláva.