Rumunský príbeh v mnohom pripomína Slovensko. Až na stav opozície

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rumunský príbeh v mnohom pripomína Slovensko. Až na stav opozície

Rumunský premiér Ludovic Orban (vľavo) a prezident Klaus Iohannis. FOTO TASR/AP

Rumunskí liberáli už v prieskumoch verejnej mienky prečíslujú donedávna vládnucich socialistov o 27 percent. Krajina po páde menšinovej vlády smeruje k predčasným voľbám.

Situáciu v Rumunsku možno z viacerých pohľadov prirovnať k tomu, čo sa dialo či stále deje na Slovensku. Kým to, ako dopadnú februárové voľby, je pre slovenskú opozíciu stále veľkou neznámou, ak by sa v rovnakom čase konali voľby v Rumunsku, opozičné strany by oslavovali jednoznačný triumf.

Štvorročná rumunská cesta v skratke

K rastu popularity rumunskej opozície (ktorá v Rumunsku nie je taká roztrieštená ako na Slovensku) dochádza postupne od posledných parlamentných volieb v roku 2016.

Tie aj vďaka nízkej účasti (len necelých 40 percent) vyhrala rumunská sociálnodemokratická strana PSD o 25 percent pred hlavnou opozičnou silou, a to aj napriek tomu, že voľbám predchádzali obrovské občianske protesty, ktoré podnietil požiar v nočnom klube. Tragédiu, ktorú demonštranti prepájali s úplatkárstvom na najvyšších miestach, neprežili desiatky ľudí.

K ďalšej vlne protestov došlo v roku 2017, keď socialistická vláda vydala návrh na zníženie trestov za korupciu. V Rumunsku nemusel zomrieť novinár, aby si súdy v politicky zafarbených procesoch robili svoju prácu poriadne.

Miestny boj s korupciou je známy aj v našich končinách najmä vďaka šéfke rumunského protikorupčného úradu DNA Laury Codruțy Kövesiovej (dnes hlavnej európskej prokurátorky), ktorá počas svojho pôsobenia priviedla pred súd veľké množstvo politikov a znemožnila im tak angažovanie sa vo verejnej správe.

Kým na Slovensku mnohí dodnes nechápu, ako môžu byť niektorí slovenskí politici stále na slobode, v Rumunsku ich bolo kvôli korupcii uväznených či minimálne obvinených toľko, až bežní ľudia o tom začali strácať prehľad.

Bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany (PSD) Liviu Dragnea reční po zverejnení výsledkov parlamentných volieb 11. decembra 2016 v Bukurešti. FOTO TASR/AP

Najviac v žalúdku mala šéfku protikorupčného úradu práve rumunská sociálnodemokratická strana. Kövesiová totiž nemala problém pred súd postaviť aj politikov na vrcholových pozíciách, ako aj bývalého socialistického premiéra Liviu Dragnea, ktorý bol síce predsedom víťaznej strany v roku 2016, no pre podmienečné obvinenie z korupcie nemohol zastávať post premiéra.

Napriek tomu k výraznej zmene pomerov došlo až po minuloročných eurovoľbách, v ktorých vládni socialisti prvýkrát zaznamenali porážku. Ľudia sa zároveň v poradnom referende vyjadrili proti zmenám justície z dielne vládnej koalície, ktorých cieľom bolo oslabiť protikorupčné zákony. Odmietli tak amnestie za korupčné trestné činy.

Od volieb neubehlo ani 72 hodín a spomínaný Dragnea skončil za mrežami. Najvyšší súd zamietol jeho odvolanie voči odsúdeniu za korupciu. Dostal tri a pol roka väzenia za zneužitie právomocí úradu verejného činiteľa, čo znamenalo veľkú ranu pre socialistov. Dragneaovo zatknutie oslavovali aj ľudia v uliciach. Niečo podobné si na Slovensku stále nevieme predstaviť.

Nájsť však podobnosť rumunských socialistov s Ficovým Smerom nie je vôbec náročné. S obomi stranami sa spája množstvo korupčných škandálov. Nejde o ľavicové sociálne demokracie západného strihu. Programy oboch strán prepájajú sociálny populizmus s konzervatívnymi hodnotami a nacionalizmom. Navyše, aby mohli obe vlády vzniknúť, museli sa spojiť so stranami zastupujúcimi maďarskú menšinu. Obe hnutia oslovujú hlavne starších voličov mimo veľkých miest.

Zatiaľ čo Dragnea skončil pre verdikt súdu, Fica vyhnal z postu predsedu vlády až tlak ulice po vražde novinára a jeho snúbenice. Obaja dlhodobo čelili tlaku médií, ako aj občianskej spoločnosti. Robertovi Ficovi sa na rozdiel od Livia Dragneu podarilo nájsť medzi ľuďmi vcelku populárneho nástupcu (premiéra Pellegriniho), kým Dragnea kvôli nezhodám musel niekoľkokrát vymeniť svojho „tieňového“ premiéra.

Rumunská opozícia naberá na sile

Krátko pred novembrovými prezidentskými voľbami v Rumunsku padla vláda socialistov premiérky Viorici Dancilaovej, ktorá sa po uväznení Dragnea stala na chvíľu aj novou predsedníčkou. V rovnakom čase však kandidovala aj za prezidentku krajiny ako posledná nádej pomaly upadajúcej strany.

Pád vlády socialistov zapríčinil odchod koaličného partnera (strana ALDE), a to práve z dôvodu, že sa Dancilaová rozhodla kandidovať za prezidentku bez toho, aby sa s ALDE dohodli na spoločnom kandidátovi.

V prezidentských voľbách Dancilaovú však porazil stredo-pravý kandidát a etnický Nemec Klaus Iohanis, ktorý obhajoval post prezidenta. V druhom kole zvíťazil výrazne až so 66 percentami hlasov, čo bola pre tunajšiu sociálnu demokraciu zdrvujúca porážka. 

Bývalá rumunská premiérka a prezidentská kandidátka Sociálnodemokratickej strany (PSD) Viorica Dancilaová vychádza spoza plenty vo volebnej miestnosti počas druhého kola prezidentských volieb 24. novembra 2019 v Bukurešti. FOTO TASR/AP

Paralelu so Slovenskom možno nájsť aj v týchto voľbách. Len si spomeňme na marcové víťazstvo progresívnej kandidátky Zuzany Čaputovej, ktorej sa podarilo poraziť kandidáta vládneho Smeru Maroša Šefčoviča.

O víťazstve Iohannisa v prezidentských voľbách však nebolo pochybností. Išlo totiž o človeka, ktorý už počas svojho prvého mandátu bojoval s vládnucou stranou socialistov a figuroval ako jej hlavný oponent.

Jeho pozíciu možno prirovnať k Andrejovi Kiskovi z čias pôsobenia v prezidentskom paláci. Aj on sa v dôležitých momentoch vzpieral vládnucemu Smeru, Iohannis to však robil oveľa jasnejšie. V prezidentskom úrade tiež nepôsobil nadstranícky, ale ako hlas opozičnej Národnej liberálnej strany (PNL), keďže bol jej niekdajší líder.

Ešte pred konaním prezidentských volieb poveril zostavením novej vlády Ludovica Orbana z PNL, druhej najsilnejšej strany v parlamente a svojho verného spojenca, ktorý po páde vlády socialistov zostavil menšinový kabinet. Dôveru získal aj vďaka hlasom odídencov od koaličných sociálnych demokratov.

Po troch mesiacoch však minulý týždeň menšinová vláda premiéra Ludovica Orbana padla po hlasovaní o dôvere v parlamente, ktoré iniciovala PSD pre zmeny vo volebnom zákone. Podľa nových pravidiel mali byť primátori a starostovia volení v dvoch kolách namiesto jedného. Proti zmenám sa okrem strany socialistov postavila aj Demokratická aliancia Maďarov v Rumunsku (UMDR).

Na základe súčasných preferencií by to tak ohrozilo šancu týchto strán na úspech v komunálnych voľbách, ktoré boli naplánované na jún tohto roka. Podľa spravodajského portálu Romania-Insider mohla mať na páde menšinovej vlády záujem aj samotná vládnuca Národná liberálna strana, ktorá v prieskumoch popularity už dlhšie obdobie dosahuje neuveriteľných 47 percent.

Prečítajte si tiež reportáž Martina Leidenfrosta z Rumunska Ako pekní ponížili škaredých  Zdieľať

Kým ešte nedávno sa v prieskumoch delila o druhú priečku s alianciou rumunských reformistov USR – PLUS (tak trochu pripomínajúcich našu koalíciu PS/Spolu), po zostavení dočasnej vlády ich národní liberáli výrazne prevalcovali. Ide však o jej hlavných spojencov a budúcich koaličných partnerov.

Druhá najsilnejšia strana – PSD – sa pohybuje okolo 20 percent. Socialisti tak stratili polovicu svojich voličov s tendenciou ďalšieho klesania. Politiku v Rumunsku tak naplno ovládla opozícia, ktorá dnes udáva jej smer.

V polovici januára sa premiér Ludovic Orban a prezident Klaus Iohannis dohodli na zámere vyvolať predčasné parlamentné voľby (pôvodne plánované na koniec roka), aby tak spečatili vlnu zmeny. Podľa ústavy má prezident právo rozpustiť parlament po dvoch neúspešných pokusoch o vytvorenie novej vlády v priebehu nasledujúcich 60 dní.

Prezident Iohannis tak deň po páde vlády opäť poveril Orbana jej zostavením. Ak teda parlament odmietne schváliť na konci februára Orbana alebo iného druhého kandidáta na predsedu vlády, na rad prídu predčasné voľby. Sociálni demokrati však zvažujú bojkotovanie hlasovania o dôvere novej vlády. Keďže majú v súčasnom parlamente stále väčšinu, zasadnutie by sa tak zrušilo a nemohlo by dôjsť k procesu, ktorý by doviedol Rumunsko k ďalším voľbám.

Dočasný líder PSD Marcel Ciolacu sa tiež obrátil na Ústavný súd, pretože človek nominovaný za predsedu vlády musí pochádzať z väčšinovej strany alebo aliancie a Orban po tom, čo stratil dôveru, túto podmienku nespĺňal. Celá vec sa tak môže ešte natiahnuť.

Rumunský premiér a šéf Národnej liberálnej strany (PNL) Ludovic Orban. FOTO TASR/AP

Percentami opozície to však zrejme nezatrasie, naopak, môže jej to len pomôcť, keďže budú štylizovať socialistov do roly tých, ktorí bránia ľuďom, aby zastavili politickú krízu v krajine a slobodne sa vo voľbách rozhodli, kto im bude vládnuť.

Nie je Orban ako Orban

56-ročného Ludovica Orbana s maďarským známejším menovcom toho tak veľa nespája. Nemajú žiaden rodinný vzťah, i keď rumunský Orban má maďarské korene (otec bol etnický Maďar). Hoci stojí na čele liberálnej strany, hovorí o sebe ako o „presvedčenom kresťanovi“ a „rodinne založenom mužovi“, ktorý v referende o rodine v roku 2018 hlasoval proti legalizácii manželstiev rovnakého pohlavia. Médiá ho preto zvyknú opisovať ako ekonomického liberála, no zároveň hodnotového konzervatívca.

Orban je však starým politickým veteránom. Do politiky vstúpil už na začiatku 90. rokov. V minulosti pôsobil na rôznych postoch v strane, ale aj ako minister dopravy. Jeho meno bolo späté tiež s niekoľkými korupčnými škandálmi (napríklad financovanie vlastnej kampane v čase neúspešnej kandidatúry na post primátora Bukurešti), na miestne pomery ide však o osobnosť s celkom čistým štítom.

Vodcom Národnej liberálnej strany sa stal v ťažkých časoch po porážke v parlamentných voľbách v decembri 2016. Po tom, čo priviedol stranu k víťazstvu vo voľbách do Európskeho parlamentu a dokázal vytvoriť menšinovú vládu, je dnes strana medzi ľuďmi pomerne populárna.

Je známy ako žoviálny muž s obľubou v šachu, v hre na gitaru a v divadelných prejavoch. Jeho umelecké predstavenia mu priniesli prezývku Sica Mandolina, ktorú jeho politickí oponenti používajú pri útokoch proti nemu. Po internete tiež kolujú jeho virálne videá, na ktorých tancuje veľmi špecifickým spôsobom na tradičnú hudbu.

Rumuni ešte nemajú vyhraté, opozícia však netápa

Keďže prieskumy verejnej mienky silne uprednostňujú stredo-pravicové a reformné liberálne strany, majú spolu s prezidentským spojencom všetky dôvody na to, aby presadili rýchle voľby ako spôsob riešenia súčasnej politickej krízy v krajine.

Zdá sa, že menej ako desať mesiacov pred novými parlamentnými voľbami vstúpilo Rumunsko do novej fázy politického boja. Hoci Rumuni ešte nemajú vyhraté, minimálne opozícia sa na rozdiel od tej slovenskej počas obdobia vládnucich socialistov poučila zo svojich chýb a spolu s prezidentom – spojencom – dokázala využiť každé zlyhanie vlády vo svoj prospech.

Aj vďaka kriminálnej korupcii sociálnodemokratickej strany sa jej podarilo zmobilizovať svojich mestských voličov, ktorí v roku 2016 neprišli voliť, dlhoročných nevoličov, no tiež využiť frustráciu občanov z neustále sa prevaľujúcich nových káuz.

No a napokon, v Rumunsku neexistuje žiadna výrazná antisystémová strana typu slovenských kotlebovcov, ktorá by vedela absorbovať národný vzdor. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo