Po pevnostiach v Kamenci Podolskom a Chotyni (fotoseriál)

V poslednom roku sa veľa píše o Ukrajine. Čo však treba v tejto krajine navštíviť? Prinášame ďalšiu časť fotoseriálu o krásach východnej Európy v spolupráci s cestovateľom Martinom Maťkom. Tento raz z dvoch mestečiek s krásnymi pevnosťami - Kamenec Podolský a Chotyň.

Na Ukrajine treba vidieť viacero vecí, je to rozľahlá a zaujímavá krajina. Určite treba vidieť slávny a krásny kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra, potom dejinotvorný Majdan uprostred Kyjeva s jeho ozrutnou socialistiko-realistickou architektúrou, uprostred ktorej sa má človek cítiť stratený a slabý. Presne opačný pocit si návštevník odnesie z historicky poľského mesta Ľvov. A snáď nikde som nevidel takú bezútešnosť ako v zničenom Černobyle. Našinec určite ocení jedinečné funkcionalistické stavby v Užhorode, nehovoriac o náklonnosti miestneho obyvateľstva k Slovensku a historickému Československu či Rakúsko-Uhorsku. Veľmi autenticky pôsobí aj malebné mestečko Černovice, najvýchodnejšie mesto Rakúsko-Uhorska, ale dnes sa zastavíme inde: v Kamenci Podolskom a v Chotyni.

Začnime v Kamenci Podolskom. Mesto, ako vám s hrdosťou povedia miestni obyvatelia, siedmich kultúr a dnes jedno z centier katolicizmu. Okrem Ukrajincov tu žili Poliaci, Židia, Litovci, Turci, Tatári a Arméni. Mesto trochu väčšie ako Trnava patrilo ku Kyjevskej Rusi, vládli mu Litovci a potom Poliaci, patrilo k dôležitým mestám Poľsko-litovského štátu, ktorý bol vo svojej dobe najväčším štátom celej Európy, ale vládli mu tiež Rusi a v roku 1915 Rakúšania. Kamenec dobyli Tatári, osmanskí Turci aj nemeckí nacisti. Mesto patrí k tomu, čo historik Timothy Snyder nazval krvavým územím: Bola tu dôležitá bitka druhej svetovej vojny (Nemci sa tu dostali do ťažkého obkľúčenia, za cenu veľkých obetí sa však z neho dostali), v okolí sa odohrala prvá masová vražda Židov ešte v roku 1941. A mesto dodnes spomína na dôležitú bitku s Turkami z roku 1672, čo zvečnil v svojom románe Pan Wolodyjowski Henryk Sienkiewicz.

Prvá časť fotoseriálu z východnej Európy: 
Orheiul Vechi, moldavský kláštor posadený do skaly

Zdieľať

V meste a okolí uvidíte toho mnoho, od sochy Panny Márie umiestnenej na vrchole kedysi moslimského minaretu po úchvatný pohľad na kaňon rieky Smotryč. Starému mestu však kraľuje ohromná pevnosť. Traduje sa, že jej opevnenie obdivoval Jan Sobieski, nadchlo cára Petra Veľkého či sultána Osmana. Ten sa vraj v roku 1621 pri obliehaní Kamenca spýtal: „Kto vybudoval toto mesto?“ „Samotný Boh,“ odpovedali mu. A predtým, než dal povel k útoku, vykríkol: „Nech ho teda samotný boh aj dobyje.“

Pevnosť začali budovať pred asi tisíc rokmi a nájdete tam množstvo pamiatok, výstav a zaujímavostí. Pri troche šťastia tu zažijete rytierske súboje, určite počítajte s niekoľkými hodinami času, ide totiž o mimoriadne rozľahlý hrad.

A keď už budete v Kamenci, treba vidieť aj neďalekú Chotyň, mestečko neďaleko Moldavska a Rumunska, ktoré patrilo k Besarábii. Katolícky biskup tu sídlil už na začiatku 14. storočia, ale nádherný hrad postavil s pomocou Litovcov moldavský vladár Alexander I. alebo tiež Dobrý. V ďalších storočiach sa tu stretali záujmy Poliakov, Turkov či Rusov. Chotyňská pevnosť je tiež spojená s menom už spomínaného mladučkého sultána Osmana II., ktorý tu prehral s poľsko-litovským štátom. Bola to dovtedy najväčšia bitka Poľsko-litovského štátu a dodnes jej patrí čestné miesto na pamätníku Neznámeho vojaka v centre Varšavy. Osman II., predtým než bol zavraždený, obvinil zo svojej prehry janičiarov, vraj im už turecký štát nemohol po tejto vojne veriť. Nech už to bolo akokoľvek, Chotyň sa oplatí vidieť aj dnes.

Autormi fotografií sú cestovatelia Martin Maťko a Kamil Homoľa. Ďalšiu časť fotoseriálu prinesieme o týždeň. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo