Katka Hulmanová (KDH): Nikdy sa nestotožním s pasivitou

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Katka Hulmanová (KDH): Nikdy sa nestotožním s pasivitou

V rokoch 2008 - 2016 bola členka Pápežskej rady pre laikov. Je zakladajúcou členkou a bývalou predsedníčkou Fóra kresťanských inštitúcií.

Mnohí sa v jej veku tešia, že sa konečne začnú venovať vnúčatám, záhradke, alebo že konečne budú oddychovať. Katka Hulmanová, mama 5 detí a babka 6 vnúčat,  sa však rozhodla kandidovať za poslankyňu do Národnej rady SR. Je  na kandidátke KDH pod číslom 30. Rozprávali sme sa s ňou, aké okolnosti ju priviedli k tomuto rozhodnutiu.

Prečo si nezostala v treťosektorovom prostredí a kandiduješ do NR SR?

Všade okolo seba počujeme: Je to tu nanič. Z tých exekúcií sa nevymotám. Mám problémy a ešte ma preháňajú od okienka k okienku. Už nepôjdem voliť, to nemá zmysel. Pozrite sa, kto to tu riadi: skorumpovaní politici a sudcovia sú len bábkami v rukách mafiánov. Už nikomu neverím. Stiahnem sa do súkromia  a na všetko kašlem. Aj tak nám nikto nepomôže. Naše deti sú v zahraničí. A asi sa ani nevrátia, veď čo by tu robili.

Naozaj už som dosť stará, aby som mala rozum. Ale nikdy sa nestotožním s takouto pasivitou. Už roky čakám, aby náš spoločenský systém fungoval dobre, bez ohľadu na to, kto je pri moci a aby sa človek s jeho potrebami dostal do centra pozornosti. Už mi dochádza aj čas, aj trpezlivosť.

Chcem, aby moje a naše deti a vnúčatá nikam neodchádzali, aby žili tu s nami. V dobrej, milovaniahodnej a dobre spravovanej krajine. A už som veľmi netrpezlivá, že to nefunguje.  Preto  chcem byť pri tom a pomôcť.

Aké témy sú pre teba dôležité?

Venujem sa chudobným, odkázaným a pomáhajúcim. Ale tieto témy ma neustále vracajú k otázke ľudských práv. V roku 1988 nám bolo dosť jasné, za aké ľudské práva zápasíme. „Pani, nechoďte tam, tam budú biť ľudí,“ - to boli slová, ktoré mi povedal vojak alebo policajt spoza plexiskla, keď som išla 25. marca s našimi 2 deťmi dolu Hviezdoslavovým námestím a nepustil ma ďalej. Deň sviečkovej manifestácie nazývame Dňom zápasu za ľudské práva. Dnes sa vedie zápas o ľudské práva nielen v rovine ich uplatňovania, ale aj v rovine ich definovania. Zdá sa, akoby nám bol podsúvaný názor, že ľudské práva by mali byť predmetom istej spoločenskej dohody. Zahmlievanie pojmov, zameranie na individuálne práva, nerovnováha medzi požadovaním práv a ignorovaním povinností, nerešpektovanie prirodzeného zákona a zdravého rozumu, aj zlé a skorumpované riadenie štátu a mnoho nespravodlivostí, privádza našu spoločnosť k polarizácii a dáva silné podhubie na rozvoj extrémizmu, akého sme v súčasnej dobe svedkami.  Viacerí ponúkajú zlé riešenia problémov: Nazývať spoluobčanov parazitmi, šíriť nenávisť voči utečencom, obmedzovať rodičom ich prednostné právo na formovanie svojich detí, brať si právo na ukončenie života nenarodených alebo ľudí na sklonku života, dlhodobé neriešenie sociálnych problémov, oberanie chudobných o ich dôstojnosť – toto všetko sú podnety pre našu súčasnú tichú a vytrvalú sviečkovú manifestáciu, ktorá má miesto predovšetkým v našich srdciach a našom konaní.

Prečo si sa rozhodla vstúpiť práve do Kresťanskodemokratického hnutia?

Vždy som bola voličkou KDH. Moje rozhodnutie vstúpiť do KDH bolo trochu citové. Bolo to po posledných parlamentných voľbách, keď som si uvedomila, že Kotlebovci sú v parlamente. A kresťanskí demokrati z neho vypadli.

Myslím, že vtedy dozrel čas  a svoje rozhodnutie považujem za správne.  Neprítomnosť kresťanskej konzervatívnej strany vo verejnom priestore a v aktívnej politike škodí celej spoločnosti. Parlament schvaľuje zákony, aj vládu, do značnej miery určuje pravidlá hry. A na tom by sa mali podieľať aj kresťanskí demokrati. Je normálne, že kresťania sú vo viacerých politických stranách. Odzrkadľuje to realitu.  Ale nie každá strana rovnako presadzuje spravodlivosť a kresťanské hodnoty. Keďže do parlamentu sa dá dostať iba na kandidátke politickej strany, je potrebné, aby obsadila svoj primeraný priestor strana s jasnou hodnotovou orientáciou. KDH považujem za takú stranu. Toto  hnutie to preukázalo počas 30 rokov svojej existencie. Ľudia sa menia a hodnoty ostávajú.  Snahu byť vo vláde a snahu o zmenu považujem za legitímnu a správnu. Som hrdá na to, že môžem kandidovať za túto stranu a som odhodlaná spolu s ostatným chrániť a reprezentovať prirodzené a kresťanské hodnoty.

Nevstúpila by som do žiadnej inej politickej strany na Slovensku. 

Bola nejaká spolupráca medzi Fórom kresťanských inštitúcií a KDH?

Ako predsedníčka FKI som považovala za správne nestotožňovať sa so žiadnou politickou stranou.  Veľmi som sa snažila, aby si naše témy neprivlastňovalo ani KDH ani iná politická strana, ale aby boli celospoločenské. Až sa na mňa niekedy hnevali. I teraz to považujem za správne.

Trochu  som mala pocit, že KDH akosi nerozpoznáva svoju politickú identitu a tvári sa ako cirkevné združenie alebo farské spoločenstvo a nemá ťah na bránku. Okrem toho každý z nás, či už ľudia alebo inštitúcie, sme hľadali svoje miesto v spoločnosti, svoju identitu a poslanie a definovali sme si vzťahy a kompetencie. Je to zvlášť citlivé medzi kresťanským tretím sektorom, politickými subjektami, výkonnou mocou v štáte  a cirkvou a cirkevnými inštitúciami. Sama mám skúsenosť z FKI, že sme si potrebovali identifikovať našu pozíciu ako kresťanských laikov, i naše kompetencie a vzťahy. Zdá sa mi, že sme všetci našli celkom dobrú rovnováhu a pomerne dobre  rozoznávame svoju identitu.

Čo očakávaš od toho, že sa pokúšate vy, kresťanskí aktivisti, o vstup do politiky?

Myslím, že to, čo nás, kresťanských aktivistov privádza na kandidátku KDH, je ochota k spoločnej službe a vzájomná láska, ktorú chceme a sme pripravení rozdávať ďalej. Je trochu rozdiel vstúpiť  do politiky a vstúpiť do KDH. Vstúpiť do politiky znamená snažiť sa o účasť na zodpovednosti na pravidlách hry. Vstúpiť do KDH znamená, že podľa môjho názoru KDH  najlepšie presadzuje „kombináciu“ kresťanských a demokratických hodnôt.

Považujem za zvlášť významné, aby sme dali svedectvo lásky, jednoty a ochoty slúžiť. V konečnom dôsledku verím, že táto naša služba a svedectvo postupne pretvorí zmýšľanie ľudí a prispeje k zlepšeniu tejto krajiny. Takisto dúfam, že naše snahy budú pripočítané ako účasť na budovaní Božieho kráľovstva. A to je to, o čo nám všetkým ide. Môžeme byť vďační  za drobné i veľké snaženia a skúsme spoločne ďalej slúžiť vo vytrvalosti, obetavosti a láske.

Keď sledujeme teraz médiá, človek má pocit, že je bezmocný.

Každý z nás má možnosť ovplyvniť veci verejné. Pozrime sa na stránku našej obce alebo mesta a nájdime si, kedy sú zasadania. Mnohé zasadania sú verejné a ja ako občan mám právo sa ich zúčastniť. Veľa sa hovorí napr. o školách. A kde sú angažovaní kresťanskí rodičia, keď sa volí rada školy? Mali by sme sa biť o to, aby sme tam mali čo najlepších zástupcov. A organizácia, ktorá by mala reprezentovať záujmy rodičov – Rada rodičovských združení – by mohla byť mocným hlasom rodičov v spoločnosti. Keď sú voľby do miest a obcí, ťažko-horko poznáme kandidátov, nie že by sme sa uchádzali samy o hlasy. A aby sa niekto angažoval v politickej strane, tak to je nejaký divný, nie?

Komunistická diktatúra napriek veľkej moci padla, keď dostatočné množstvo ľudí vyšlo do ulíc. Obeta J. Kuciaka pritiahla desaťtisíce ľudí na námestia a vďaka tomu sa začalo vyšetrovanie, a zdá sa aj trestanie aspoň časti veľkých neprávostí. Volebné výsledky a zloženie novej vlády môže zmeniť aj niekoľko sto ľudí.

Čo pre teba znamená viera? Kto sa podpísal do tvojho životného príbehu?

Atmosféru, že viera nie je len chodenie do kostola a modlitba, som nasávala vo svojej rodine. Náš dom bol otvorený pre všetkých. Moji rodičia, hoci žili bežným náboženským životom, boli počas môjho detstva sledovaní. Náš otec Štefan Kopecký bol považovaný za tajného biskupa a vo zväzkoch ŠTB je na čestnej strane s otcom kardinálom Korcom a Silvom Krčmérym. Ja som mala šťastie, že na vysokej škole som zažila krásne a hlboké spoločenstvo, pozbierané z celého Slovenska, ktoré sa stretávalo priamo u Vladka Jukla. Vlado JuklSilvo Krčméry, nazývaní aj generálmi tajnej cirkvi, boli vo svojej mladosti  uchvátení pôsobením chorvátskeho kňaza Kolakoviča. Kolakovič k nám  priniesol myšlienku malých spoločenstiev. Väčšina členov tohto spoločenstva,  ktoré sa okolo neho vytvorilo a nieslo  názov Rodina, bola v päťdesiatych rokoch pozatváraná. Nerezignovali však a hneď, ako ich pustili, začali budovať po celom Slovensku systém malých spoločenstiev. Väčšina  angažovaných katolíkov  a kresťanských politikov v mojom veku sú plodom ich tichého a vytrvalého budovania tejto siete. Ja osobne sa cítim byť žiačkou a duchovnou dcérou  Vlada Jukla. On nás formoval a svojou neochvejnou vierou, praktickosťou a pragmatizmom, ovplyvnil naše životy, náš vzťah k Bohu a vnímanie reality. Myslím, že aj pod jeho vplyvom nemám nejaké zábrany voči papalášom. Predpokladám a očakávam, že ten, kto je vo funkcii, tam išiel nato, aby lepšie slúžil. Ak ja mám dobrý nápad, ako sa dá lepšie slúžiť a chcem mu ho ponúknuť, tak jednáme na spoločnej úrovni. On chce slúžiť i ja chcem slúžiť – je to rovnocenný vzťah.

Ako vnímaš poslanie kresťana a ako ho ty osobne prežívaš?

Keby som mala charakterizovať samu seba, najviac ma charakterizuje slovné spojenie, trochu nemoderné – laický apoštolát. Cítim sa byť evanjelizátorkou. Možno môj štýl je iný, moje prostredie evanjelizácie je politika, veriaci lídri, angažovaní ľudia. Vstupujem do tohto prostredia so svojím videním sveta, ako sebavedomá kresťanka, takpovediac katolícka feministka, a považujem svoj názor a svoj vklad do verejného života za legitímny. Nárokujem pre pohľad veriaceho taký istý rešpekt ako majú iné názory. Na druhej strane musím byť viac kompetentná, viac spoľahlivá, viac odborne zdatná a mala by som mať jasno vo svojich názoroch. Technika presadzovania a prezentovania týchto názorov je tiež dôležitá, ale to podľa mňa nie je dôležitejšie ako obsah. Keď urobím všetko, čo vládzem a robím to naozaj v duchu služby, verím, že Boh mi dá správne slová a vytvorí správne príležitosti.

Takýto postoj ma viedol aj pri mojej službe v posledných rokoch. Som zakladajúca členka a bývalá predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií. FKI stojí na mieste, kde sa stretáva svetské a kresťanské. Momentálne som v predsedníctve Fóra kresťanských inštitúcií. FKI je platforma kresťanských inštitúcií, má 60 členských organizácií. Ako neformálna platforma funguje od roku 1996, od roku 2004 ako občianske združenie. Podarilo sa nám iniciovať a rozbehnúť podujatia ku Dňu rodiny, Medzinárodnému dňu za odstránenie chudoby, zachovať  Spomienku na sviečkovú manifestáciu v takej podobe, aby sa k nej mohla hlásiť celá spoločnosť. Hlavné však je,  aby sme budovali jednotu a aby hlas kresťanov bolo počuť v spoločnosti. Niekedy to vyzerá dosť beznádejné.  Zdá sa, že názor kresťanov nie je rešpektovaný. Ale tichá a vytrvalá práca prináša svoje ovocie. Ako príklad môžem uviesť prítomnosť odvážnych a angažovaných ľudí vo výboroch pre rodovú rovnosť a snahu o vyvážené vnímanie ľudských práv v Rade vlády pre ľudské práva. Náš názor je menšinový, prostredie je ťažké, ale netreba sa vzdávať a treba prísť so svojím názorom do verejného priestoru. My kresťania nie sme občania druhej kategórie.  

Prečo sa označuješ ako katolícka feministka? Dajú sa tieto dve slová postaviť vedľa seba?

Ján Pavol II. nás povzbudzuje, aby sme naplno žili svoju identitu. Mám možnosť naplno žiť nielen svoje poslanie ako katolícka laička, ale aj svoje ženstvo, ako manželka a mama a teraz aj babka. Takisto žijem plný život v Cirkvi a naplno sa môžem realizovať v spoločnosti. Slová, akými hovorí Ján Pavol II. o nás ženách v Liste ženám, to by som počúvala stále. Máme radi takéto ocenenie a je primerané, keď sa naša služba neberie ako prehliadaná samozrejmosť: „Vďaka ti, žena, za samotný fakt, že si ženou! S vnímavosťou, ktorá je pre ženskú bytosť charakteristická, obohacuješ chápanie sveta a prispievaš k plnej pravde ľudských vzťahov.“ Aj inými krásnymi slovami to vyjadril  Ján Pavol II.: „ V diele vytvárania novej kultúry, ktorá praje životu, majú zohrávať výnimočnú, a možno i rozhodujúcu úlohu ženy, a to v oblasti myslenia i konania: majú sa stávať podnecovateľkami "nového feminizmu", ktorý nepodlieha pokušeniu nasledovať vzory "maskulinizmu", ale dokáže rozpoznať a vyjadriť autentického génia ženy vo všetkých prejavoch spoločenského života, pričom sa aktívne podieľa na prekonaní všetkých foriem diskriminácie, násilia a využívania. (Evangelium vitae, 99) Myslím, že sú to veľmi aktuálne slová, aj pre našu zhrubnutú politickú kultúru. 

Posledná otázka: si aktívnou športovkyňou. Máš ešte nesplnené osobné ciele v tejto oblasti?

Som hlavne turistka, či v lete, či v zime a milujem prírodu. Trochu aj lietam, robím paragliding, ale tak dôchodcovsky opatrne. Po päťdesiatke som mala trochu strelený sen: zabehnúť 46,5 km dlhý beh hrebeňom Nízkych Tatier. Podarilo sa mi to zatiaľ trikrát. Chcela by som tento rok zabehnúť tento Nonstop beh Nízkymi Tatrami v limite.

Mám energiu nielen behať, ale bojovať za všetkých pomáhajúcich. Z vlastnej skúsenosti poznám ich život a ich starosť o vlastnú rodinu. Neraz som vstúpila aj do osobných príbehov chudobných a odkázaných a stali sme sa priateľmi. Rozumiem, aké je náročné a potrebné zosúladiť starosť o rodinu s prácou. Chcem spájať v službe ľuďom. Na toto spájanie mám dosť energie aj skúseností. My mamy, my dcéry, my tíško sa starajúci potrebujeme mať svoj hlas v politike. 

Zhováral sa Michal Petrík

foto: archív KH

Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 4, 811 02, Bratislava, IČO: 00586846
Dodávateľ: POSTOJ MEDIA, s.r.o., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO:50205668
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo