Doktor Bukovský: Jedlo sa stalo neurotickou témou, ale je to len hmota

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Doktor Bukovský: Jedlo sa stalo neurotickou témou, ale je to len hmota

FOTO – Ivona Orešková

Igor Bukovský je lekár, ktorý sa venuje zdravej strave. Veľa ľudí ho uznáva, veľa zaznáva. Nebudeme sa však rozprávať iba o tom, čo jesť a čo nejesť, hovoríme o Stvoriteľovi, o zdravotnom systéme, o nezodpovedných vydavateľoch. A na záver sa dostaneme aj k tomu maslu či kváskovému chlebu.

Vy ste kedysi začiatkom deväťdesiatych rokov začali verejne presadzovať vegetariánstvo. V tom čase vás mnohí považovali za extrémistu. Dnes je na každom rohu vegánske bistro, sú tu ľudia, čo sú na paleo diéte, raw strave alebo nejedia múku, dokonca sú aj bretariáni, ktorým vraj stačí vesmírna energia. Nie ste už vlastne dnes so svojím vegetariánstvom nudný mainstream?

Ja by som si želal, aby som nebol mainstream, ale ten, čo sa drží zdravého rozumu. Mnohí ma mohli vtedy vnímať ako extrémistu, ale ja som už aj vtedy pociťoval tlak z jednej aj z druhej strany. A to je signál, že nie ste na kraji. Vtedy som napríklad zažíval kritiku zo strany makrobiotikov či jogínov, či ľudí, ktorí jedli iba nejakú špeciálnu hlinu.

Ľudia sa dnes dokážu hodiny baviť, či tapioková múka, zelený jačmeň, kváskový chlieb alebo chia semienka. Nie je to už kult jedla?

Téma jedla sa dnes zvrhla do takej polohy, ktorá ma znepokojuje. Nie som nadšený z toho, že jedlo sa stalo neurotickou témou, dokonca je to dôvod na hádky, útoky, na boj, presne tak, ako je to v témach svetonázorových alebo politických, či hodnotových. To nie je v poriadku. Jedlo je len hmota. Je síce dôležitá, formuje naše zdravie a prispieva k procesom, ktoré sú dôležité v našom organizme, ale nemyslím si, že to má byť téma, ktorá zaberá toľko miesta v médiách, v hlavách aj v medziľudskej komunikácii a medziľudských vzťahoch. Lebo potom zaberá miesto dôležitejším témam.

Napríklad?

Napríklad vzťahy, viera, pôvod, zmysel života, hodnoty, ktoré nám umožnia získať v týchto rozkývaných časoch pevný bod. Získať nejaké vysvetlenie, prečo som tu, čo mám robiť a akú podobu má budúcnosť.

Som v Boha veriaci človek, pretože verím, že toto všetko má nejaký vyšší zmysel. Zdieľať

Zaujalo ma, že v úvode svojej poslednej knihy ďakujete „nášmu dobrému Bohu – stvoriteľovi života“. Nie je to bežné v lifestylových knihách.

To robím v každej knihe. A nielen v knihe.

Z obchodného či marketingového hľadiska to možno nie je výhodné. Neobávate sa, že si takto odradíte časť čitateľov?

Je to súčasť toho, ako nazerám na svet, na život, na druhých ľudí. Ja nemôžem odložiť svoj konštrukt sveta vo chvíli, keď hovorím o niečom z toho, o čom premýšľam. Som v Boha veriaci človek, pretože verím, že toto všetko má nejaký vyšší zmysel. Verím tomu, že všetko, čo vidíme a vnímame okolo seba, má Stvoriteľa. Tvrdenie, že Boh ako Stvoriteľ či Autor diela neexistuje, je pre mňa v rozpore s elementárnou logikou aj filozofiou, ako ľudským dlhodobým premýšľaním a hľadaním odpovedí na dôležité otázky v živote. A v momente, keď hovorím o ovsených vločkách alebo o vplyve jedla na naše zdravie, toto pre mňa nemôže byť bokom. Prosto to tak mám. Nechcem tým provokovať. Nie je to póza a nemyslím si, že prejavujem svoju vieru vtedy, keď je to nenáležité.

Veda nedokáže dať odpoveď na otázku prečo. Prečo existuje život? Zdieľať

Na svojom youtube kanáli máte rozhovor s americko-českou vedkyňou, rozoberáte jej výskumy a vedecké zistenia. Nakoniec jej nezaželáte veľa úspechov, zdravie či šťastie, ale veľa Božieho požehnania. Prečo?

Vo svete, ako ho chápem ja, je Božie požehnanie viac, ako želať zdravie, šťastie a lásku. Nepochopiteľné to môže byť pre ľudí, ktorí sa dali strhnúť tým myšlienkovým prúdom, že veda popiera Boha. Veda nepopiera Boha. Veda potvrdzuje Boha, pretože veda ukazuje, že všetko má svoj zmysel a pravidlá.

Takže neveríte v náhodu?

Ak by som prijal konštrukt, že všetko je náhoda, tak by som mohol kedykoľvek urobiť čokoľvek a nikto ma za to nemôže trestať, súdiť. A nikto sa nemôže čudovať, že vybijem štyri zuby tomu, kto tvrdí, že v prírode silnejší vyhráva a všetko je náhoda, že život nemá zmysel a keď umrieme, tak je koniec. Ak by všetko bolo iba náhodné, tak nemáme žiadny dôvod robiť vedu, pretože veda je hľadaním odpovede na otázky, ako veci fungujú. Veda nedokáže dať odpoveď na otázku prečo. Prečo existuje život? Prečo existuje človek? Prečo sa nám prieči zlo, neprávosť? Prečo túžime po spravodlivosti? Prečo sa nám páči hudba alebo západ slnka? Prečo človek dokáže zomrieť za iného človeka? Veda ukazuje, že veci fungujú zmysluplne, že sa dajú opakovať, že sú tu pravidlá, že všetky procesy okolo nás majú pravidlá. Ak by všetko bola náhoda, veci by nemali zmysel a neexistovali by pravidlá, ktoré sa dajú skúmať a definovať, takže veda by nielenže nebola možná, ale by ani nedávala žiadny zmysel. Einstein povedal, že jedna z najnepochopiteľnejších vecí na vesmíre je, že je pochopiteľný.

Doktor Bukovský pravidelne uverejňuje na youtube videá, kde odpovedá na otázky divákov, informuje o nových výskumoch, robí rozhovory s vedcami a radí, ako sa zdravo stravovať. Kanál financuje z predaja svojich kníh.

Jedlo je len hmota, ale nie vždy s ňou vieme zaobchádzať. Buď to jedlo odmietame vnímať a hocičo do seba nahádžeme, na druhej strane je prehananý kult jedla, keď najviac energie, času venujeme tomu, aby jedlo bolo zdravé. Čo s tým?

Pre mňa sú to dva póly tej istej gule a tá guľa sa volá nevyrovnaný alebo narušený vzťah k jedlu. Ale aj vzťah k sebe a možno aj narušený systém hodnôt. Ak niekto tvrdí, že najdôležitejšie v živote je, či budeme jesť kokosový olej alebo olivový olej, tak je to nielen veľmi smutný, ale aj veľmi ochudobnený život.

Ktorých pacientov máte dnes vo svojej ambulancii klinickej výživy viac – tých, ktorým je jedno, čo jedia, alebo tých, ktorí to s jedlom preháňajú?

Tí prví sem nemajú dôvod prísť. Ľudí, ktorým je jedno, čo jedia, máme veľmi málo a ja ich nemám rád. Sú to ľudia, ktorých sem niekto pošle. Manželka dá svojmu mužovi poukaz, aby za mnou prišiel. Ten príde, posadí sa a premáha sa. Prišiel len preto, aby mal doma pokoj od ženy. Takémuto človeku nemôžem pomôcť. Nemôžem pomôcť človeku, ktorý je za svojou stenou. Ja nie som oprávnený ani kompetentný, aby som niekomu zbúral jeho bariéru či obranu, ak to sám nechce.

A tá druhá kategória ľudí, pre ktorých sa zdravé jedlo stalo modlou, ako riešite ich?

Nemáme veľa ľudí ani z tejto kategórie, lebo oni ma zrejme považujú za človeka nedostatočne radikálneho. Nie som pre nich v tých orbitoch, v ktorých sa pohybujú oni. Takže ja nemám prečo byť zdrojom ich informácií.

Som požehnaný aj tým, že pracujem s ľuďmi, ktorí už prichádzajú motivovaní a odhodlaní meniť svoj život. Zdieľať

Keď ideme k lekárovi, dúfame, že on prevezme zodpovednosť za naše zdravie, dá nám lieky, naordinuje vyšetrenia. Vy nepreberiete zodpovednosť?

Cítim sa požehnaný v tom, čo robím. Aj keď je to vlastne najťažší možný spôsob, ako pomáhať ľuďom, pretože ich odkazujem na ich vlastnú zodpovednosť. A snažím sa ich získať pre zodpovedné konanie. Ale súčasne platí, že som požehnaný aj tým, že pracujem s ľuďmi, ktorí už prichádzajú motivovaní a odhodlaní meniť svoj život. Keďže nie som súčasťou tzv. bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ku mne si nechodia po lieky. Navyše, u mňa musí klient za to, čo získava, zaplatiť. Preto ľudia, s ktorými sa v ambulancii stretávam, rozhodne nie sú typickou vzorkou slovenskej populácie v zmysle vzťahu k sebe, k svojmu zdraviu a zodpovednosti za svoje zdravie.

Prečo nie ste súčasťou zdravotníckeho systému? Prečo ste z neho vystúpili?

Rok som pôsobil v nemocnici a dvanásť rokov som učil na lekárskej fakulte. Ale viac som v „systéme“ nevládal fungovať.

Nepôsobíte ako človek bez energie. Ste bývalý vrcholový športovec, píšete knihy, natáčate videá, chodíte často do médií, máte ambulanciu, ale systému sa vyhýbate. Prečo?

Pretože nemám energiu a čas na to, aby som bojoval so zástupom ľudí, ktorí reflexne reagujú na všetko, čo je potrebné urobiť, vetou: To sa nedá! Jednou z diagnóz našej krajiny je podľa mňa nedostatok ideálov. A keď niekto prináša ideál alebo nadšenie, ktoré nás môže povzbudiť alebo vytiahnuť vyššie, tak ho cynici zahádžu čiapkami. A tých cynikov, ktorí sú navyknutí na monotónny nefunkčný systém, je na úrovni štátnej správy tak strašne veľa, že necítim v sebe silu sa tomuto postaviť a obdivujem každého, kto to dokáže.

Cítim sa ako rebel, ale nedokážem z tej pozície rebela meniť systém zvnútra. Zdieľať

Nie ste typ, ktorý by bojoval za lepší systém pre všetkých?

Prišiel som na to, že toto v sebe naozaj nemám. Cítim sa ako rebel, ale nedokážem z tej pozície rebela meniť systém zvnútra. Nedokážem mu ani dávať „zvnútra“ impulzy k pozitívnym zmenám. Som skôr narušiteľ, človek, ktorý systém narušuje zvonka. Nedokázal som byť „reformovaným kaprom“, stal som sa šťukou v rybníku. Reakcie bývajú aj veľmi podráždené. Ale táto pozícia mi je oveľa bližšia a usilujem sa, aby som robil to, čomu verím, aby som to robil čo najlepšie a aby to pomáhalo ľuďom, ktorí hľadajú pomoc.

Hovoríte, že v tejto krajine je nedostatok ideálov. Aký ideál máte vy?

V našej krajine mi chýbajú spoločné ideály, ktoré by nadchli ľudí a ku ktorým by sme dokázali ísť bez toho nášho: To sa nedá! a To je už dobré!

Skúste niečo konkrétnejšie načrtnúť.

Ideálna situácia napríklad v medziľudských vzťahoch je, ak ľudia v obchode do seba netresknú nákupným košíkom, ak si dajú prednosť tam, kde sa stretávajú, ak sa usmejú, aj keď sa nepoznajú, keď sa k sebe slušne správajú, aj keď k tomu nemajú nijaký utilitárny dôvod. Ideál je, keď v spoločnosti platia nielen písané, ale aj nepísané pravidlá. Ideál je, keď ľudia po sebe v kine nenechajú rozhádzané pop-corny a prázdne fľaše. Ideál je, keď sa ľudia správajú morálne aj vtedy, keď sa nikto nedíva. Už ako to hovorím, počujem aj posmech, rezignáciu, frustráciu, beznádej alebo apatiu.

FOTO – Ivona Orešková

Veľa mladých lekárov odchádza zo Slovenska, lebo zdravotnícky systém dobre nefunguje. Vy ste tiež mali problém so systémom, ostali ste, píšete knihy, vystupujete v médiách, dávate platené konzultácie. Čo by ste im odkázali?

Ja im nemám čo povedať. Nemám prečo moralizovať. Pozorujem to veľmi zarmútený, ale bez výčitky. Z jednej strany je to prejav ich slobodnej vôle a z druhej strany je to prejav frustrácie, že slušní ľudia tu nevidia nádej. Iste, mnohí tam idú len kvôli peniazom, ale mnohí tam idú ozaj preto, že systém zdravotnej starostlivosti je u nás v takom dezolátnom stave, že bežná ľudská skúsenosť to ani zďaleka nevystihuje dostatočne.

Zdravotný systém ako celok je naozaj v dezolátnom stave. Zdieľať

Je to ešte horšie?

Skutočnosť je oveľa horšia, ako si človek, ktorý je mimo systému, vie predstaviť. Každý z nás, kto zažíva nejaký kontakt so zdravotníctvom, má skúsenosti rôzneho charakteru. Sú tam dobrí ľudia, zlí ľudia, sú tam funkčné veci, nefunkčné veci, ale systém ako celok je naozaj v dezolátnom stave.

Ale stále stretávame aj veľa obetavých a dobrých lekárov či sestry.

Naša dobrá skúsenosť je zvyčajne založená na výnimočných situáciách, na výnimočných ľuďoch. Naša dobrá skúsenosť je výnimkou. A vďaka Bohu za tie výnimky! A len z nejakých zvláštnych dôvodov a z Božej milosti sa to ešte celé nezrútilo. Ešte stále tá tkanina nejako drží, lebo ešte stále je tam trochu tých pevných vlákien, ktoré to celé držia. A keď na ne narazíte, máte dobrý pocit. Ale za posledných tridsať rokov sa v tom systéme nič pozitívne nedialo, bola tam len jedna epizóda, jeden náznak odvahy a odhodlania to riešiť, ale cynici, vyrušená štátna správa a ohrozené elementy toho systému prevážili a celá reforma doktora Zajaca bola zvrátená, rozvrátená. Odvtedy sa nič pozitívne neurobilo.

Treba sa pomodliť, keď idete do nemocnice alebo do zariadenia zdravotnej starostlivosti. Zdieľať

Vy sa venujete črevnej mikrobiote, črevnému nervovému systému – v poslednom období je v tejto oblasti obrovský boom, každý rok sa zistí niečo fascinujúce.

Každý týždeň!

Pre lekára, ktorý musí denne vybaviť množstvo pacientov, však musí byť aj problém stíhať sledovať to všetko.

Ja viem, že to nestíhajú. To sa nedá. Ani ja nestíham všetko sledovať.

Čo to pre mňa ako pacienta znamená?

Treba sa pomodliť, keď idete do nemocnice alebo do zariadenia zdravotnej starostlivosti, aby ste narazili na človeka, ktorý je slušný, poctivý, ktorý sa aspoň trochu vzdeláva, ktorý neberie svoju prácu ako rutinu a neberie pacienta ako obal na diagnózy a vyšetrenia alebo ako entitu, ktorá ho vyrušuje a ktorú treba „nejako“ vyriešiť. Nie je normálne a nie je v ľudských silách, aby jeden obvodný lekár vybavil päťdesiat pacientov denne. Ide to na úkor pacienta aj lekára. Ja to síce robím inak, ale cítim, že už päť-šesť klientov za deň je náročné zvládnuť.

Čo s vyhorenými lekármi a sestrami?

Veľká časť toho problému v systéme spočíva aj v skutočnosti, že sa tu vôbec nikto na úrovni zdravotnej starostlivosti nezaoberá témou starostlivosti o ľudí, ktorí zabezpečujú systém zdravotnej starostlivosti. Veľká časť lekárov a zdravotného personálu je skutočne vyhorená. Systém je cynický k takýmto témam aj k týmto ľuďom. Porovnajme to s benefitmi, ktoré v našej krajine dostávajú policajti alebo sudcovia. O ich práci sa dá diskutovať, do akej miery je vyčerpávajúca, napríklad v porovnaní s prácou poctivého chirurga, ktorý denne strávi štyri a viac hodín na operačnej sále. Starostlivosť o lekárov a zdravotnícky personál je neporovnateľne horšia. Koľko dovolenky, kúpeľov a koľko pozornosti by si od systému zaslúžila zdravotná sestra, ktorá slúži tri nočné služby za týždeň? Ja tu nevidím ani len porovnateľné pozície! Všetko sa odkazuje na Hippokratovu prísahu a myslím si, že je to voči lekárom, sestrám a ošetrovateľom pokrytecké.

FOTO – Ivona Orešková

Vráťme sa ešte k mikrobiote a črevnému nervovému systému, ktorý sa dnes považuje za druhý mozog. Čo to pre nás znamená, keď už vieme toto?

Veľa vecí. Okrem iného aj to, že pri ťažkých životných situáciách a rozhodnutiach by sme mali počúvať, čo nám hovorí črevo. Napríklad včera som mal klientku, ktorá mi povedala, že jej zdravotné a tráviace ťažkosti vznikli na jednej svadbe, kde vypila trochu alkoholu, ktorý inak vôbec nepije. A aj zjedla toho viac. Už večer, keď si líhala, bez toho, aby sa cítila zle, si uvedomovala, že to prehnala, nemala nad tým kontrolu. Ráno sa zobudila v zlom stave. Už večer jej črevný nervový systém, nie mozog, komunikoval, že sa začali diať veci, ktoré povedú k problémom. Takto to je, sme vybavení na to, aby sme správne konali, mohli sa orientovať v tomto obrovskom chaose. Príroda sa nám často javí ako dokonalá, ale v prírode sa aj vraždí, bojuje, tečie krv, sú zemetrasenia, tornáda, vírusy... Príroda je aj chaos v našom živote, ale my sme vybavení neuveriteľnými nástrojmi na to, ako porozumieť týmto vplyvom a nájsť cestu pre seba. Už len to, že sme ako ľudstvo bez akýchkoľvek laboratórií objavili, čo sa dá jesť a čo sa s čím dá kombinovať, čomu sa treba vyhnúť a čoho treba zjesť iba málo, je fascinujúce a potrebujeme používať aj túto našu historickú skúsenosť. Nielen v stravovaní, vo všetkom.

Tráviace problémy môžu spustiť depresívne stavy, úzkosť, panické ataky a mnoho ďalších vecí. Zdieľať

Kým neboli známe niektoré poruchy tráviaceho systému, mnohí ľudia absolvovali rôzne vyšetrenia, ale napokon ich gastroenterológ poslal za psychiatrom. Že tie problémy majú iba v hlave. Dnes sú známe rôzne intolerancie, alergie, syndrómy. Takže ľudia dostanú odpoveď, ako sa liečiť či stravovať. Ale aj vy odporúčate, aby sme sa okrem liečby či zmeny stravy venovali aj modlitbe, meditácii či psychoterapii. Pomôžeme tým svojmu druhému mozgu?

Tie veci sú vzájomne prepojené. Smútok, frustrácia, apatia, nespokojnosť aj žiarlivosť, hnev, agresivita, nespokojnosť v živote, negatívne hodnotenie svojho života – môžu spustiť tráviace problémy. A tráviace problémy a dysbióza, teda nepriaznivo zmenené vnútorné prostredie tráviaceho traktu, môžu tieto stavy vyvolať alebo zhoršiť. Jedno môže spustiť to druhé a potom sa vzniknutý bludný kruh neustále posilňuje. Tráviace problémy môžu spustiť depresívne stavy, úzkosť, panické ataky a mnoho ďalších vecí vrátane Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Prvé degeneratívne zmeny, ktoré sú typické pre Alzheimerovu chorobu, nachádzame v črevnom nervovom systéme. Najprv sa pokazí nervový systém v črevách, potom sa pokazí nervový systém v lebke. Ten vzťah je obojsmerný a veľmi intenzívny, medzi mozgom a tráviacim traktom je intenzívna komunikačná os.

Takže, kto sa koncentrovane modlí alebo medituje, pomáha aj svojim črevám?

Psychohygiena je dôležitá súčasť riešenia tráviacich problémov. Dôkaz: v Holandsku je už niekoľko rokov zdravotnou poisťovňou hradená na hrubé črevo orientovaná hypnóza ako oficiálne uznaná liečebná metóda pre syndróm dráždivého dysfunkčného hrubého čreva. A máme množstvo iných dôkazov: ľudia, u ktorých je potrebné nasadiť antidepresíva, zažívajú počas úvodu do tejto terapie vážne tráviace turbulencie, ktoré predtým nemali. Rovnako sa to deje pri vysadzovaní antidepresív. Alebo ľudia s ťažkými tráviacimi poruchami sa majú oveľa lepšie, keď sa im nasadia antidepresíva.

Takých kníh je veľmi veľa, ale toto je pre mňa už za hranicou. Zdieľať

Na našom knižnom trhu sa teraz objavila kniha Zelerová šťava od Anthony Williama. Vydalo ju renomované knižné vydavateľstvo a v tej knihe sa tvrdí, že zelerová šťava nás vylieči takmer zo všetkého. Vy v tejto veci podávate podnet na prokuratúru. Prečo?

Áno, podávam trestné oznámenie a dávam aj podnet na Úrad verejného zdravotníctva. Musím sa ozvať. Toto je súčasť môjho osobnostného nastavenia, možno aj problémová, ale keď vidím klamstvo, neprávosť a ľudí, ktorí sú voči klamstvu bezbranní a sú vystavení bezcharakternosti iných ľudí, musím sa ozvať.

Nepamätám sa na podobný prípad, veď internet je plný "zázračných liekov" a aj v kníhkupectvách je veľa podobných kníh.

Takých kníh je veľmi veľa, ale toto je pre mňa už za hranicou. Keď sa na knihu napíše, že zelerová šťava je „najúčinnejší liek našich čias, ktorý uzdravil milióny ľudí na svete“, tak to je kniha, pred ktorou treba varovať. Lebo tá veta sama osebe skrýva v sebe toľko klamstva a podvodu, že som sa musel ozvať. Keď otvoríte tú knihu, dozviete sa, že pitie zelerovej šťavy lieči desiatky diagnóz vrátane rakoviny či porúch príjmu stravy. A ja za tým hneď vidím napríklad mladú ženu, ktorá trpí anorexiou a ktorá si povie: dobre, tak ja budem piť každý deň pol litra zelerovej šťavy a vyliečim si anorexiu. Keď to píšu v knihe, musí to byť pravda. Ja za tým vidím nielen oklamaných, ale aj poškodených ľudí. A pýtam sa, kto za to bude niesť zodpovednosť?

Ak by sa v tejto veci angažovali súdy, bol by to precedens?

Keby aspoň Úrad verejného zdravotníctva vydal nejaké varovné stanovisko, aj to by som bol príjemne prekvapený. A dávalo by mi to istú iskru nádeje a zadosťučinenia. Ja som už o tom hovoril v Teleráne Markízy, v Rádiu Slovensko a mám to na videu, ktoré si pozrelo okolo 20 000 ľudí. Nemyslím si, že sa táto informácia nedostala do uší niekomu kompetentnému, ale nevidím zatiaľ žiadnu reakciu. Uvidíme, čo bude, keď dáme podanie.

Hladovanie je pre väčšinu ľudí prospešné, závisí, akú má formu. Zdieľať

Pre tých, ktorí nepoznajú vaše knihy, odporúčania či videá, skúsme na záver krátku anketu.

Raňajkovať? Jednoznačne áno.

Piť kravské mlieko? To je komplexnejšia téma, ale pre väčšinu ľudí platí „nie“. Pre žiadneho dospelého človeka nie je mlieko nevyhnutná potravina k zdraviu.

Maslo? Maslo je produkt z mlieka, takže o ňom platí to isté.

Pôst, občasné hladovanie? Hladovanie je pre väčšinu ľudí prospešné, závisí, akú má formu. Ak trvá krátko a pravidelne sa opakuje, je to tá najlepšia forma, ktorú môžem odporučiť. A do krátkeho hladovania medzi jednotlivými jedlami zaraďujem aj dvanásť- či šestnásťhodinovú alebo 24-hodinovú hladovku.

Smoothie? Nie.

Celozrnná múka? Jednoznačne áno pre väčšinu ľudí.

Rozmrazovaný chlieb? Úplne v poriadku.

Nakupovať v supermarketoch? Ja 90 percent svojich nákupov robím v supermarketoch.

Miešať ovocie so zeleninou? Žiadny problém.

Jesť probiotiká? Určite áno, otázka je v akom množstve a v akej forme, či v potravinách, či v doplnkoch.

Rastlinné mlieka? Ako ktoré. Máme o tom video.

Bezlepková diéta pre neceliatikov? Veľmi nebezpečná vec.

Jesť šesťkrát denne? Veľmi nebezpečné odporúčanie.

Kváskový chlieb? Móda. Zbytočný rozruch a veľa nepodložených tvrdení.

Piť ráno nalačno vodu s citrónom? Radšej nie. Rozhodne to nemá tie benefity, ktoré sa o tom dočítate, a naopak, škodí to sklovine a možno aj sliznici žalúdka, ráno nalačno.

Piť počas jedla? Nie veľa. Radšej pred jedlom, ale nie je dobré po jedle ostať smädný. Rozhodne však nie zapíjať každé sústo.

Stravovanie podľa krvných skupín? Dávno vyvrátený blud.

Používať kokosový olej? Možno na popraskanú kožu na pätách a na galusky bicykla, nie však ako potravinu, aspoň nie veľa a často. Analýza dát z minulého týždňa ukázala, že kokosový tuk je napríklad pre cievy horší ako palmový. Strúhaná dužina je zrejme prospešná, vylisovaný kokosový tuk nie.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo