Ešte minulú jeseň sa predpokladalo, že nás čaká mimoriadne ostrá a špinavá kampaň, v ktorej bude opozícia Smeru pripomínať, čo všetko tu zanechal a vládostrana využije všetky zdroje aj informácie, aby reagovala masívnym protiútokom.

Nekampaň 2020

Ale zatiaľ je ťažké rozpoznať, či sa kampaň už naozaj začala. Liberálna časť opozície si zvolila za hlavného súpera Mariana Kotlebu a posledné dni sa vedie najväčší spor o autobusy v Banskobystrickom kraji. Až by sa mohlo zdať, že o štyri týždne sa nekonajú parlamentné, ale župné voľby.

Samozrejme, žijeme v rýchlej dobe, stačia nečakané vonkajšie udalosti a február možno celkový dojem zmení. No mdlá kampaň je zatiaľ i zrkadlom mdlých lídrov a premiérskych kandidátov (Smer, Za ľudí, PS/Spolu), ktorí nedokážu zaujať, vnútiť kampani silné témy ani strhnúť vlastnou energiou.

Nečakane odovzdane pôsobí práve strana, ktorá takmer dve desaťročia fungovala ako volebná mašinéria a po roku 2002 vyhrávala voľby za voľbami. Tentoraz však v Smere očividne chýba viera, že voľby môžu dopadnúť aj inak než zle či ešte horšie.

Napokon, po ohromujúcom volebnom triumfe v roku 2012, keď Smer získal vyše 44 percent a opozícia takmer prestala existovať, dopadli pre stranu všetky voľby relatívne zle alebo horšie než sa čakalo. V roku 2014 prehral Robert Fico súboj o prezidentský palác s Andrejom Kiskom až zahanbujúcim rozdielom, v roku 2016 sa Smer, ktorý mesiace pred voľbami naplno ťažil z migračnej krízy, prekvapivo prepadol pod 30 percent. A odvtedy to už išlo prudko z kopca: v roku 2017 sa dostavili trpké prehry v župných voľbách a minulý rok, to sa už písal nový letopočet po dvojnásobnej vražde novinára, prišli ešte trpkejšie prehry aj v prezidentských a európskych voľbách.

Bezradnosť strany umocňuje fakt, že jej predseda, ktorý bol dosiaľ motorom všetkých víťazstiev, musí dbať v tejto kampani prvýkrát najmä na to, aby nebol voličom príliš na očiach, lebo by odstrašil tých, ktorých Smer potrebuje získať, ak chce odvrátiť volebnú katastrofu.

Fico v dobrovoľnom exile, nový líder takisto

Aj preto koncom roka vymysleli v Smere šikovný marketingový trik: vizuál kampane celkom ušili na populárneho premiéra Petra Pellegriniho, ktorý mal stelesniť „nový Smer“ a „zodpovednú zmenu“, a osloviť tak čo najviac z tých voličov, ktorí dali Smeru hlas ešte pred štyrmi rokmi, no potom sa od neho sklamane odvrátili. Pre Roberta Fica to bolo síce emocionálne ťažké sústo, ale pri pohľade na čísla ho prekusol a disciplinovane sa stiahol do úzadia.

Smer v tejto kampani ustúpil od šnúry mítingov k MDŽ, svojej klasickej terénnej kampane, nerozlučne spätej s Ficovou tvárou. Smer takto v minulosti dokázal obísť celú krajinu a zasiahnuť tisícky voličiek, teraz však nevymyslel zďaleka nič, čo by vyzeralo ako náhrada.

Robert Fico robí v teréne veľmi komornú kampaň pre skupinky členov a skalných voličov, uplynulý týždeň navštevoval stretnutia s účasťou desiatok najmä starších ľudí v Nitrianskom kraji. Po svojom boku mal Erika Tomáša, zdatného komunikátora, ktorý sa po Ficovom vzore profiluje najmä v sociálnych témach a tento mesiac stihol aj mítingy v okolí Trenčína, na Orave, Kysuciach či na Liptove.

Fico okrem toho cez svoj Facebook komunikuje témy ako trinásty dôchodok, teda 460 eur pre každého seniora, pokiaľ Smer ostane vo vláde.

Aj podľa posledného Focusu tvoria dôchodcovia voličský pilier strany, až 40 percent voličov Smeru má 65 rokov a viac. Naopak, v mladej a strednej generácii je strana mimoriadne slabá, voliči od 18 do 45 rokov tvoria len asi štvrtinu celkového voličstva Smeru.

Práve na strednú generáciu mal cieliť nový smerácky vizuál s Pellegrinim, ktorý má oveľa silnejšie osobné preferencie než sú tie stranícke. Kým Smer sa najnovšie potáca len okolo 18 percent, podľa nedávneho prieskumu AKO si takmer tretina Slovákov želá za budúce premiéra Pellegriniho. Líder kandidátky Smeru je tak jediným mužom, ktorý má potenciál odvrátiť nezadržateľný pád Smeru. Napokon, takto si to už na jeseň minulého roka vyrátali stranícki stratégovia, ktorí navrhli vytlačiť Fica všadeprítomným sympaťákom.

Problém Smeru je, že táto stratégia sa vlastne neuskutočňuje, pretože Pellegrini – okrem jeho fešáckych bilbordov – sa nezúčastňuje na žiadnej straníckej kampani. Stačí sa pozrieť na jeho januárový program: Pellegriniho predvolebný kalendár je čisto premiérsky, akoby bola krajina uprostred letnej uhorkovej sezóny a premiér si plnil takmer výlučne vládne a reprezentatívne povinnosti. Ustarostený premiér sa zastavil na stavenisku Rázsochy, bol na viacerých spomienkových podujatiach k SNP či 75. výročiu oslobodenia, nezabudol na svoju záľubu vo folklóre, stretol sa s delegáciou Jednoty dôchodcov, rokoval so štrajkujúcimi autodopravcami alebo stál vedľa Sebastiana Kurza na stredoeurópskom summite.

Včera dno, dnes nový vrchol

V centrále Smeru tak stúpa nervozita, nikto poriadne nevie, kedy a či sa Pellegrini zobudí do predvolebnej kampane. Premiér sa zatiaľ vyhýba straníckym akciám v teréne, ale nekampaňuje ani v médiách či na Facebooku. V Smere preto nevedia, ako zužitkovať Pellegriniho popularitu na odvrátenie úpadku, aj preto museli včera na straníckom Facebooku postovať 10 dní starý šot z Pellegriniho vystúpenia na programovej konferencii strany.

Facebooková kampaň Smeru, v ktorej izraelská agentúra naordinovala strane prvoplánové videá s opozičnými postavičkami, už pôsobí viac úmorne než humorne. A keďže Pellegrini sa správa viac ako okrasa než ťahúň kandidátky, Smeru chýba štyri týždne pred voľbami palivo, aby strana pomýšľala na lepší výsledok než aký merajú posledné prieskumy.    

Keď prezidentský kandidát Maroš Šefčovič získal takmer pred rokom v prvom kole iba 18,66 percenta, vyzeralo to pre stranu ako dotknutie sa svojho dna. Časy sa menia, včerajšie dno už dnes vyzerá ako nový, želaný vrchol.