Mladí voliči extrému precitnú, ak ich naučíme spolurozhodovať

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Mladí voliči extrému precitnú, ak ich naučíme spolurozhodovať

Myslia si, že demokracia rozhodne nie je najlepší politický systém, voľby sú zbytočným plytvaním časom a peniazmi, nežná revolúcia mala negatívny vplyv na vývoj na Slovensku, historicky a kultúrne patríme skôr na východ. Väčšina z nich hovorí, že ľuďom v ich okolí sa nedá dôverovať a pociťujú napäté vzťahy medzi východným a západným Slovenskom. Medzi mladými ľuďmi od 18 do 29 rokov ich je skoro pätina, presnejšie 18,9 percenta, pričom tieto čísla naprieč slovenskými krajmi výrazne nekolíšu, viac-menej vyrovnané je aj ich rozdelenie medzi mužmi a ženami. A čo je najpodstatnejšie, vo februári budú do parlamentu voliť stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.

Takýto obraz o mladých voličoch a voličkách politického extrému sa našej organizácii Rada mládeže Slovenska podarilo získať zacieleným reprezentatívnym prieskumom, na vzorke mladých ľudí trikrát väčšej, ako je tomu pri klasických prieskumoch politických preferencií. Zatiaľ čo bežné prieskumy oslovia z tisícky respondentov nanajvýš pätinu mladých vo veku od 18 do 29 rokov, Rada mládeže Slovenska prostredníctvom agentúry Focus oslovila vlani v novembri presne 565 z nich.

Prvovoliči volia prvojazdcov

Naším zámerom nie je podsúvať katastrofické scenáre. Je totiž pravda, že keby vo februárových parlamentných voľbách smeli voliť len mladí ľudia od 18 do 29 rokov, strany s demokratickým hodnotovým ukotvením by vedeli zostaviť vládu. Pomohli by aj osemnásťroční prvovoliči, ktorí objavili a v najväčšej miere si obľúbili politických prvojazdcov, strany Za ľudí (celkovo by dostali 12,8 % hlasov) a koalíciu Progresívne Slovensko/Spolu (celkovo 11,9 %). Porovnateľne vysokú podporu majú celkovo aj Sme rodina (11,9 %) a OĽANO (9,9 %), z opozície by nasledovala SaS (6,9 %). Vládny Smer-SD by u mladých dostal len 9,4 % hlasov.

Stále však platí, že skoro pätinu hlasov by v pomyselnom, mládežou volenom parlamente obsadili poslanci ĽS Naše Slovensko. Najviac poslancov by tak mala strana známa svojím pohŕdaním demokraciou, občianskou spoločnosťou, extrémistickými názormi s viacerými kandidátmi súdenými za rasistické alebo násilné trestné činy.

Domnievam, sa, že keby na scénu neprišli Za ľudí a PS/Spolu, prvovoliči by nemali toľko možností si vybrať a čísla pre antisystém a extrém by boli ešte väčšie. A stále môžu byť, keďže z novembrového prieskumu vysvitlo, že 10 % mladých sa neplánuje volieb zúčastniť vôbec a 17 % sa stále rozhoduje alebo nevie, koho by volili, ak by sa volieb zúčastnili.

Aby mladí viac dôverovali občianskej spoločnosti a demokracii, záleží vo vysokej miere na tom, ako sa k nim správa generačný zvyšok. Mladých voličov ĽSNS demokracia ako forma spravovania vecí verejných sklamala. Nedokázali sme ich ako spoločnosť presvedčiť, že demokracia funguje a že im poskytuje priestor, v ktorom nájdu svoje uplatnenie a naplnenie.

Vzhľadom na vysokú nimi pociťovanú mieru nedôvery v ľudí okolo nich sa cítia zneistení a možno aj vystrašení z neustálych zmien, ktoré sa v spoločnosti dejú. Ide o celosvetový a celospoločenský pocit. Je známe, že kotlebovci sa bránia nálepke, že sú extrémisti, a ani ich mladí voliči ich evidentne takto nevnímajú.

Naučme mladých spolurozhodovať

Rada mládeže Slovenska dlhodobo starostlivo a do hĺbky skúma pomocou exaktných dát tému spoluúčasti detí a mládeže na spoločenskom živote. S istotou môžeme tvrdiť, že mladí ľudia majú veľmi málo príležitostí, keď s nimi dospelí kritickým, ale prijímajúcim spôsobom diskutujú o spoločenských témach.

Ľudia v zrelšom veku sa k mladým často správajú paternalisticky, teda spôsobom „čo vy mladí viete o svete, najprv sa učte a pracujte, až potom sa môžete o niečom s nami dospelými rozprávať alebo nebodaj o niečom rozhodovať“.

Prejavuje sa to už v školskom prostredí. Existujú síce žiacke školské rady, ale v praxi často neriešia dôležité otázky fungovania školy. Dospelí ich kompetencie vnímajú v medziach organizácie imatrikulácií, plesov a výletov pre žiakov stredných škôl. Spoločnosť je generačnými a systémovými stereotypmi nastavená tak, že mladí nie sú súčasťou rozhodovania o verejných politikách, ktoré sa ich týkajú v samospráve či v štátnej správe, a sú len ich objektom. Mladí ľudia akoby neboli dostatočným partnerom do diskusie.

Okrem nezapájania do rozhodovania neprospieva ani nastavenie školského prostredia, ktoré je prísne nestranícke až apolitické v tom zmysle, že o politike sa v škole nediskutuje vôbec. Ak áno, tak rozhodne nie spôsobom, ktorý dáva možnosť na otvorenú a kultivovanú výmenu rôznych názorov tak medzi žiakmi navzájom, ako aj medzi žiakmi a učiteľmi.

Odborníci z Rady mládeže sa zhodujú, že toto všetko je jednou zo zásadných príčin nedôvery časti mladých ľudí v spoločnosť, v ľudí v bezprostrednom okolí, v politikov aj demokraciu a jej inštitúcie. Ďalšími takýmito príčinami sú, samozrejme, tie celospoločensky najviditeľnejšie, a to korupcia, nefungujúce súdy a spravodlivosť, čo vnímajú mladí ľudia úplne rovnako ako dospelí.

Dajte nám hlas

Rada mládeže Slovenska združuje 27 organizácií a má priamy dosah až na 60-tisíc ich členov, nepriamo až na 300-tisíc mladých ľudí, ktorí tiež využívajú služby týchto organizácií. Pôsobíme nielen ako presadzovateľ záujmov mládeže voči inštitúciám, ale zhromažďujeme aj vyhodnocujeme na Slovensku zrejme najkomplexnejšie informácie o postojoch a názoroch mladých ľudí. Mládež poznáme skrz dáta spomedzi neziskových organizácií azda najlepšie, pričom náš vhľad nepramení len zo sociologických prieskumov, ale aj z priamej interakcie s mladými ľuďmi.

Práve mládežnícke organizácie môžu byť čiastočným, ale významným riešením príklonu časti mladých k extrému. V Rade mládeže Slovenska sme spustili začiatkom novembra kampaň Dajte nám hlas!, kde sme sformulovali niekoľko požiadaviek pre budúcich politikov. Prvou požiadavkou bolo zapájanie mladých ľudí do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich týkajú v školách, samosprávach a pri tvorbe štátnych politík.

Ďalšie požiadavky sa týkajú zmysluplného trávenia času mimo vyučovania, ktorý je pre mladých ľudí dôležitý. Mladí ľudia vo veku nad 15 rokov v rámci svojho osamostatňovania sa od rodičov čím ďalej, tým viac prirodzene vyhľadávajú spoločnosť svojich rovesníkov a rovesnícke prostredie je pre nich v období dospievania a ranej dospelosti dôležité až formujúce.

Mládežnícke organizácie sú iné ako škola svojou neformálnosťou, ako aj partnerským a rovesníckym princípom fungovania. Vedúci skupín v rámci skautov, saleziánov, debatérov, mladých vedcov alebo iných skupín bývajú často len o pár rokov starší ako účastníci aktivít v týchto organizáciách.

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky žije polovica mladých ľudí na vidieku, kde sú možnosti zmysluplného trávenia času mimo školy veľmi obmedzené. Takže treba investovať aj do organizácií v menších sídlach.

Problémom je však to, ak podobné spôsoby práce s mládežou využívajú organizácie, ktoré nepodporujú slobodu a demokraciu, ako napríklad Ľudová mládež, Slovenskí branci či iné zoskupenia. Fungujú na podobných princípoch, poskytujú pre mladých ľudí útočisko a dávajú im priestor niekam patriť a rozprávať sa s niekým o veciach, o ktorých sa nemôžu rozprávať v škole alebo s rodičmi. Preto je nevyhnutné, aby priestor dostali tie organizácie, ktoré podporujú hodnoty slobody so zodpovednosťou a demokraciu tak, aby boli schopné ponúkať svoje služby všade tam, kde je to potrebné.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo