Blog 24. január 2020

Ako v Korinte, tak aj dnes

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta
Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta
S Nedeľou Božieho slova dobre korešponduje aj druhé čítanie 3. nedele v Cezročnom období v rímskokatolíckej liturgii svätej omše.
S Nedeľou Božieho slova dobre korešponduje aj druhé čítanie 3. nedele v Cezročnom období v rímskokatolíckej liturgii svätej omše.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta

Ako v Korinte, tak aj dnes

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete na našej internetovej stránke tu.

Ako to kolega Lukáš uviedol minulý týždeň, začiatok Obdobia cez rok patrí v nedeľnom druhom čítaní Prvému listu Korinťanom. Jeho čítanie pokračuje, po úvode (1,1-3), ktorý sme počuli minulý týždeň a po vďakyvzdávaní (1,4-9), ktoré liturgia vynecháva, dnešným úryvkom (1,10-13.17). Ten je tiež trochu skrátený, keďže verše 14-16 sú v liturgickom čítaní vynechané.

Pavol, po úvodných častiach, prechádza, takpovediac, in medias res a priamo adresuje problém v korintskej cirkvi, ktorý je vlastne kľúčovým problémom celého listu. Mohli by sme tento problém označiť ako skupinkovanie. Zdá sa, že tu nejde ešte o úplné rozdelenie – nejde tu o viac cirkví – práve tomu chce Pavol svojím listom predísť.

Slovo, ktoré na úvod Pavol používa je viac než len zdvorilostnou prosbou, ale zas menej než príkaz. Ide skôr o naliehavú výzvu. Úvodné slovo παρακαλῶ [parakalo] by sme snáď mohli preložiť aj ako „veľmi vás prosím“, či „veľmi vás vyzývam“. Napriek tomu, že Pavol sa takto naliehavo chystá k napomenutiu v tak vážnej a pre zainteresovaných citlivej veci akou je nejednota, robí to s pozoruhodnou jemnosťou. Nasvedčuje tomu aj fakt, že s touto naliehavou výzvou ich oslovuje ako bratov a sestry (grécke oslovenie ἀδελφοί [adelfoi] zahŕňa obidve pohlavia). Právom by mohol už hneď v úvode na zdôraznenie vážnosti situácie použiť ráznejšie slová. Napriek skupinkovaniu sa však na nich obracia s naliehavou výzvou ako na bratov a sestry.

Napriek tomu, že Pavol sa chystá k napomenutiu v tak vážnej a citlivej veci akou je nejednota, robí to s pozoruhodnou jemnosťou.Zdieľať

Už od samotného úvodu, Pavol zdôrazňuje osobu Ježiša Krista. Keď ho spomína v úvode dnešnej state, v desiatom verši, je to už po desiaty krát od začiatku listu. Zaiste si tak pripravuje pôdu na to, čo bude zdôrazňovať ako hlavný argument proti deleniu. Preto aj svoju naliehavú žiadosť podporuje autoritou samotného Krista: „Naliehavo vás vyzývam pre meno nášho Pána Ježiša Krista“.

To, že Pavol chce predísť rozdeleniam, naznačuje aj použité slovo v podraďovacej vete: „aby neboli medzi vami roztržky“. Grécky text používa slovo σχίσμα [schisma], ktoré sa ako cudzie slovo „schizma“ dostalo aj k nám a je nám dobre známe. Ono je odvodené od slovesa σχίζω [schizo], čo znamená „roztrhávať“, „rozdeľovať“. Rozdeleniu sa teda má predísť tak, že budú „hovoriť to isté“. To samozrejme neznamená nejakú uniformitu, či povrchnú vonkajškovosť v opakovaní tých istých slov. Ide tu o výzvu k vzájomnej vnútornej zhode v myslení a presvedčení.

Nateraz sú v tamojšej cirkvi ἔριδες [erides], „nezhody“, o ktorých Pavol počúva „od tých od Chloe“, pričom sa nemyslí na príbuzných, ale skôr na sluhov, či slobodných „zamestnancov“. Kto Chloe bola, nevieme.

Nezhody spočívajú v odvolávaní sa na jednotlivých lídrov. Tu nám nie je veľmi jasné ako Kéfas, teda Peter, súvisí s korintskou cirkvou. Čo však najviac prekvapuje je práve prítomnosť Krista v zozname jednotlivých lídrov. Pavol tým pravdepodobne podčiarkuje absurdnosť týchto nezhôd, veď referenčným bodom všetkých má byť práve Kristus, a nie len akoby jedným v zozname mnohých. To podčiarkuje Pavol nasledujúcimi slovami: žiadna z tých osobností, na ktoré sa odvolávajú za nich nezomrela, a ani neboli pokrstení v jej mene. Práve naopak, čo spája všetkých, ktorí medzi nimi pôsobili, je práve to, že im hlásali toho istého Krista, ako to neskôr v tom istom liste Pavol povie: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh,“ (3,6).

Pavol podčiarkuje absurdnosť týchto nezhôd. Veď Kristus má byť referenčným bodom všetkých, a nie len akoby jedným v zozname mnohých.Zdieľať

Vo vynechaných veršoch 14-16 Pavol prednáša zvláštnu vďaku za to, že v tamojšej cirkvi nepokrstil mnohých. Na to nadväzuje aj posledný verš z dnešného úryvku, ktorý sa tiež môže javiť rovnako zvláštny: „Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium“. Pavol tým v žiadnom prípade nechce umenšovať dôležitosť krstu. Týmito slovami vyjadruje, že nie je poslaný bezducho polievať ľudí vodou, aby mal viac „čiarok“ ako iní evanjelizátori. Je v prvom rade poslaný ohlasovať evanjelium o Ježišovi, a tak zdôrazňuje, že krst je odpoveďou na toto ohlasovanie. Veď všetci členovia korintskej cirkvi, či ich pokrstil Pavol, či Apollo, či Kéfas, či hocikto iný, boli pokrstení v Kristovom mene. Všetci teda patria Kristovi, lebo prijali ohlasovanie o jeho kríži ako evanjelium, teda ako radostnú zvesť.

Pavol je v prvom rade poslaný ohlasovať evanjelium o Ježišovi, a tak zdôrazňuje, že krst je odpoveďou na toto ohlasovanie.Zdieľať

Tým, že Pavol zároveň dodáva, že toto ohlasovanie nerobí „v múdrosti slova“, pravdepodobne tým naráža na už vo vtedajšom svete rozšírené rečnícke umenie s rôznymi dobre vyvinutými stratégiami presviedčania. Ako to povie o pár riadkov neskôr, ohlasovanie Kristovho kríža je vlastne pohoršením a bláznovstvom (1,23).

Aktuálnosť dnešných Pavlových slov cítime aj dnes. Žiaľ, jeho obavy sa naplnili: v cirkvi došlo k schizmám. Vďaka Bohu, že žijeme v časoch, keď sa snažíme k sebe nachádzať cesty a menej budovať múry. Uplynulý týždeň sme slávili Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Dnes je Nedeľa Božieho slova, ktorá bola pápežom Františkom ustanovená na 3. nedeľu v Cezročnom období práve preto, že sa v tomto čase slávi spomenutý Týždeň modlitieb. Veď to, čo nás vie spájať, je práve láska k Božiemu slovu vo Svätom písme a jeho štúdium.

To, čo vie kresťanov spájať, je práve láska k Božiemu slovu vo Svätom písme a jeho štúdium.Zdieľať

Zároveň nám Pavlove slová pripomínajú, že nám musí byť jasné, že v prvom rade sme poslaní hlásať Kristovo evanjelium a nie naháňať čísla do matriky pre lepšiu šancu uspieť pri sčítaní ľudu. Pritom si rovnako potrebujeme uvedomovať, že kvalita tohto ohlasovania sa nemeria predovšetkým tým, ako dobre sme zvládli PR a využili rôzne marketingové stratégie. Tie nám môžu byť užitočné, veď aj Pavol vo svojich listoch používal rečnícke techniky svojej doby, ale zdá sa, že autentické ohlasovanie Kristovho kríža sa predsa len aj dnes bude často javiť ako bláznovstvo, alebo dokonca môže aj pohoršovať.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0