Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
22. január 2020

Vdova po džihádistovi položila nórsku vládu

Repatriácia rodinných príslušníkov bojovníkov Islamského štátu spôsobuje v Európe prvé vnútropolitické problémy.
Vdova po džihádistovi položila nórsku vládu

Ženy oblečené v nikáboch stojace v rade na humanitárnu pomoc v tábore al-Hol v Sýrii. FOTO – TASR/AP

Severská krajina čelí netradičnej politickej kríze. Nórska vládna koalícia sa rozpadla po tom, čo kabinet rozhodol priviesť do krajiny ženu zo Sýrie, ktorá je podozrivá z príslušnosti k Islamskému štátu.

Vládu opustila Strana pokroku, druhá najväčšia strana štvorkoalície, na protest proti rozhodnutiu prijať ženu, ktorá v čase sýrskej občianskej vojny prepadla myšlienke žiť v kalifáte. Nórska premiérka Erna Solbergová z Konzervatívnej strany tak v pondelok stratila kľúčového koaličného partnera, s ktorým vládla šesť a pol roka.

Odchod populistickej pravicovej Strany pokroku síce znamená, že premiérka Solbergová už nemá parlamentnú väčšinu, no v prípade Nórska nejde o raritu.

Väčšina nórskych vlád od 70. rokov minulého storočia bola práve menšinových. Odchádzajúca strana navyše tiež avizovala, že menšinovú vládu konzervatívcov s liberálmi a kresťanskými demokratmi plánuje ďalej podporovať do nasledujúcich volieb, ktoré Nórsko čakajú v septembri 2021.

Pád nórskej vlády má však celoeurópsky presah a naznačuje, že problém repatriácie bude v budúcnosti ešte témou.

Domov ju priviedol chorý syn

Dôvodom repatriácie úradmi bližšie neidentifikovanej nórskej ženy boli jej dve deti – päťročný chlapec a trojročné dievča – pričom v prípade syna išlo o vážne ochorenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Podľa nórskeho portálu Aftenposten ide o ženu, ktorá pochádza z nórsko-pakistanskej rodiny a vyrastala vo východnej časti Osla. V minulosti sa venovala futbalu a navštevovala aj vysokú školu. Do Sýrie odcestovala v roku 2013.

Nórska premiérka a líderka Konzervatívnej strany (Höyre) Erna Solbergová. FOTO – TASR/AP

Podľa oficiálnych informácií sa vydala za nórskeho džihádistu čilského pôvodu Bastiana Vasqueza, ktorý v roku 2015 zmizol za dodnes neznámych okolností. Neskôr si vzala za muža iného islamského bojovníka.

Príbeh ženy je v Nórsku o to pútavejší, že oba jej príbehy vyrozprávala nórska autorka Asne Seierstad v biografii o zahraničných bojovníkoch v Sýrii s názvom „Dve sestry“, ktorú v slovenčine prinieslo vydavateľstvo Absynt. V knihe nazýva ženu menom Emira.

29-ročná matka bola po príchode do Nórska zatknutá a obvinená z príslušnosti k teroristickej organizácii al Nusra a k Islamskému štátu (IS), čo sa v severskej krajine trestá odňatím slobody až do šiestich rokov.

Podľa nórskeho trestného zákonníka sa výchova detí na území Islamského štátu kvalifikuje ako príslušnosť k teroristickej organizácii. Právnik obvinenej tvrdí, že ide o ženu, ktorá chce čeliť svojej minulosti a s políciou spolupracuje.

Jej dvom deťom zatiaľ pridelili dočasných opatrovníkov a po príchode smerovali priamo do nemocnice, kde zostali pod lekárskym dohľadom.

Humanitárne dôvody vs. národná bezpečnosť

Konzervatívna strana premiérky Solbergovej repatriáciu celej rodiny pripisuje humanitárnej povinnosti zo strany štátu. „Väčšina vlády sa domnievala, že starostlivosť o dieťa je prvoradá,“ uviedla premiérka pre nórske médiá. Populistická Strana pokroku, ktorá je známa svojím tvrdým postojom k prisťahovalectvu, síce bola ochotná prijať obe deti, no z dôvodu bezpečnostného rizika sa postavila proti repatriácii matky.

Poslanec antimigračnej strany Roy Steffensen dokonca obvinil vládu z „vyjednávania s teroristom“. Podľa vyjadrenia strany išlo o pokus zabrániť vláde pomáhať tým, ktorí sa v minulosti vydali za zahraničných bojovníkov alebo sa pripojili k teroristickej skupine, aby sa vrátili späť do Nórska.

Líderka nórskej populistickej pravicovej Strany pokroku (FrP) Siv Jensenová (uprostred) oznamuje, že odchádza zo stredopravicovej vládnej koalície v súvislosti s rozhodnutím vlády o repatriácii ženy napojenej na organizáciu Islamský štát. FOTO – TASR/AP

Hovorca Strany pokroku Jon Engen-Helgheim sa tiež ohradil voči tomu, aby štát vynakladal obrovské finančné zdroje na presun rodiny do Nórska a argumentoval tým, že „táto žena sa nám otočila chrbtom“.

Inzercia

Podľa šéfky strany a bývalej ministerky financií Siv Jensenovej mnohí veria, že matka „použila svoje dieťa ako štít na návrat do Nórska“. Vláda pôvodne chcela repatriovať iba choré dieťa, no matka ho odmietla nechať cestovať do Nórska samo, čo jej následne umožnilo opustiť kurdský tábor al-Hol, kde sú zadržiavané prioritne ženy a deti džihádistov.

Násilné oddelenie matky od dieťaťa je však v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. Repatriácia nórskej ženy sa začala v októbri minulého roka, po siedmich mesiacoch pobytu v tábore.

Mnoho Nórov sa podľa denníka New York Times obávalo, že návrat 29-ročnej ženy predstavuje pre krajinu bezpečnostnú hrozbu. Podľa slov premiérky bolo prvoradé, aby sa chorý päťročný chlapec vrátil naspäť domov – do Nórska.

Blízky východ európskych bojovníkov

Magnus Ranstorp, vedúci výskumu terorizmu na univerzite v Štokholme, ktorý pôsobí tiež ako znalec pri niektorých súdnych konaniach bojovníkov vracajúcich sa do Nórska, pre New York Times uviedol, že do Sýrie odišlo asi 140 Nórov. Od roku 2012 krajina odsúdila desiatich navrátilcov. Naproti tomu zo susedného Švédska odišlo do Sýrie podľa jeho slov okolo 300 osôb, vrátilo sa 150, z ktorých boli však len dvaja trestne stíhaní.

Hoci dodáva, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov by malo byť podľa neho viacero bývalých bojovníkov naprieč Európou prepustených z väzenských ciel, čo bude znamenať minimálne zaneprázdnenosť bezpečnostných služieb. Okrem Francúzska zatiaľ žiadny európsky navrátilec z vojny v Sýrii nevykonal v Európe teroristické útoky.

S porážkou Islamského štátu, no najmä po stiahnutí Spojených štátov zo svojich pozícií a s rozhodnutím Turecka postupne vracať zadržaných islamských bojovníkov späť do krajín pôvodu, sa vlády západnej Európy čoraz častejšie stretávajú s problémom, ktorému sa dlho snažili vyhnúť: čo robiť s potenciálnym návratom radikalizovaných, vojnou postihnutých Európanov do krajín, ktoré ich nechcú prijať späť.

Rodiny militantov z IS sú zadržiavané vo viacerých táboroch pre vysídlených ľudí v severnej Sýrii. Najväčším táborom je práve al-Hol, v ktorom žila aj repatriovaná nórska rodina. V ňom býva takmer 70-tisíc ľudí, najmä žien a detí, z ktorých viac než 11-tisíc tvoria cudzinci iného než irackého alebo sýrskeho pôvodu.

Tábor však slúži ako ďalšie ohnisko ideologickej nákazy, keďže v ňom dochádza pre mizerné životné podmienky k ďalšej radikalizácii detí i žien islamistov, z ktorých mnohé čakajú na obnovenie Islamského štátu. Nehovoriac o bývalých bojovníkoch európskej národnosti, ktorí sú uväznení v miestnych väzniciach.

Gilles de Kerchove, koordinátor Európskej únie pre boj proti terorizmu, v máji ešte pred inváziou Turecka do oblasti varoval, že niektorým deťom bojovníkov IS hrozí, že sa stanú „budúcou generáciou samovražedných atentátnikov“. Situáciu už vtedy opísal ako „časovanú bombu“.

Viac k téme si prečítajte v článku Predstavujú európski džihádisti v Sýrii ďalšiu tikajúcu bombu? Zdieľať

Podľa OSN by krajiny mali prevziať zodpovednosť za svojich občanov, pokiaľ nebudú v Sýrii stíhaní v súlade s medzinárodnými normami. Organizácia Human Rights Watch uvádza, že najviac repatriovaných ľudí (vyše 1200), a to najmä detí, prijali štáty ako Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Rusko, Kosovo či Turecko.

V niektorých prípadoch boli tiež cudzinci presídlení do Iraku, aby spadali pod tamojšiu jurisdikciu. Iné zahraničné vlády zas zobrali týmto ľuďom občianstvo, aby zabránili návratu podozrivých členov IS do svojej krajiny. Oveľa väčšie množstvo cudzincov, ktorí sa pripojili k džihádistom, sa však pravdepodobne vydalo domov ešte pred tým, než kurdské sily obsadili územie Islamského štátu.

Mnoho európskych krajín tiež tvrdí, že je právne náročné stíhať či usvedčiť údajných bojovníkov Islamského štátu z ich zločinov z dôvodu nedostatku dôkazov. Krajiny by sa preto museli uspokojiť s minimálnymi trestami, čo znamená, že odsúdení teroristi by sa za pár rokov mohli vrátiť na európske ulice.

Na druhej strane je však riziko, že sa bojovníci zostávajúci na Blízkom východe pridajú k spiacim bunkám Daéšu či iným teroristickým skupinám.

Nórska skúsenosť neponúka riešenie do budúcnosti

Hoci väčšina politikov a expertov súhlasí s tým, že repatriácia európskych džihádistov by bola oveľa bezpečnejšia než ich ponechanie v zle chránených väzniciach na nestabilnom území, obhajovanie podobného prístupu sa rovná politickej samovražde. Z takýchto vlád by sa stal relatívne ľahký cieľ pre krajne pravicové a populistické politické hnutia.

Verejná mienka a spomienky na nedávne teroristické útoky v Belgicku, Francúzsku, Nemecku či Spojenom kráľovstve sú stále živé. Osud tisícov podozrivých islamistov, zadržiavaných po páde Islamského štátu, je tak viac než nejasný.

Európa sa zdráha prijať späť nielen zahraničných bojovníkov, ale aj ich rodinných príslušníkov, pretože cíti, že to môže spôsobiť nemalé problémy na vnútropolitickej scéne jednotlivých štátov. Napokon to ilustruje aj pád nórskej vlády.

V susednom Fínsku sa nedávno novovymenovaná vláda dohodla na kompromise, aby o každom prípade rozhodla individuálne. V Belgicku minulý rok v novembri súd rozhodol, že vláda musí repatriovať deti do desať rokov, no nemá povinnosť prijať aj ich matky. Napriek tomu to však v súčasnej atmosfére vyzerá tak, že každý nový podobný prípad prispeje k polarizácii spoločnosti.

Odporúčame